Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. M., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na obhajobu podľa

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 23. apríla 2009 a jemu

predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Tos

31/2009 z 21. augusta 2009 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2009 doručená sťažnosť A. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 23. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie z 23. apríla 2009“) a jemu

predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 21. augusta 2009 (ďalej len „uznesenie z 21. augusta

2009“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd vo svojom uznesení z 23. apríla

2009 vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody stanovenej mu uznesením sp. zn. z 12. júna 2007

neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a 23 dní, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn.

z 25. septembra 2001, sťažovateľ ako odsúdený vykoná.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu z 23. apríla 2009 podal sťažovateľ

sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v predmetnom konaní bolo porušené zásadným

spôsobom jeho právo na obhajobu. K porušeniu tohto práva malo dôjsť v dôsledku toho, že

okresný súd neakceptoval jeho „žiadosť o tom, že si zvolil svojho obhajcu, a napriek tomu

okresný súd zasadal a rozhodol“. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil fotokópiu úradnej pošty vo

väzbe, ktorá potvrdzuje, že podaním zo 14. apríla 2009 „včas poslal resp. oznámil súdu

žiadosť o zrušenie ustanoveného obhajcu a zvolením si svojho obhajcu, ktorú sudca

Okresného súdu Košice II zatajil“.

Krajský súd uznesením z 21. augusta 2009 zamietol sťažnosť

sťažovateľa a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v spise sa takáto žiadosť nenachádza,

čo však nie je pravda.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti následne požiadal, aby ústavný súd „preskúmal

uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 23. 4. 09 a uznesenie

krajského súdu sp. zn. , IČS: 7207010533. Posúdil dôkazy ktoré som uviedol

a rozhodol o mojej sťažnosti, tak že zruší... uvedené uznesenia pre porušenie zákona

a nariadi nové zasadanie a prejednanie celej veci.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na obhajobu

podľa uznesením okresného súdu z 23. apríla 2009 a uznesením

krajského súdu z 21. augusta 2009. K porušeniu jeho uvedeného základného práva malo

dôjsť v dôsledku toho, že súdy zúčastnené na rozhodovaní neakceptovali jeho podanie,

v ktorom požiadal o zrušenie ustanoveného obhajcu a súčasne oznámil, že ho v uvedenom

konaní bude zastupovať ním zvolený obhajca.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného súdu z 23. apríla 2009

Pokiaľ ide o sťažovateľom sťažnosťou namietané porušenie ním označeného práva

uznesením okresného súdu z 23. apríla 2009, treba uviesť, že ústavný súd už v rámci svojej

judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu (

„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je ústavným príkazom pre

každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa druhej vety uznesenie súdu alebo prokurátora

možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe

osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom

zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby

u mladistvého.

Podľa proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol, a z obsahu sťažnosti vyplýva, že túto

možnosť aj využil, domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu z 23. apríla 2009, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť a v konečnom dôsledku

aj rozhodol krajský súd (konanie vedené pod sp. zn. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

v časti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu odmietol pre nedostatok

svojej právomoci podľa .

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu z 21. augusta 2009

Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že podaním z 2. apríla

2009 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že sa nechce zúčastniť na verejnom zasadnutí

nariadenom na 23. apríl 2009.

V podaní doručenom okresnému súdu 16. apríla 2009 sťažovateľ uviedol: „Ja A. M.

ruším súdom ustanoveného obhajcu, pani advokátku C. Mnou zvolený obhajca ma bude

obhajovať v tejto veci, sp. zn. .“

Na verejnom zasadnutí konanom 23. apríla 2009 okresný súd uznesením vyslovil, že

sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

stanovenej mu uznesením sp. zn. z 12. júna 2007 neosvedčil a zvyšok trestu

odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a 23 dní, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. z 25. septembra 2001, ako

odsúdený vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z 26. mája 2009, v ktorej namietal,

že konanie prebehlo bez vedomia ním zvoleného obhajcu a bez jeho prítomnosti. Súčasne

požiadal, aby mohol byť prítomný na verejnom zasadnutí aj so svojím obhajcom.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením

z 21. augusta 2009, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej žiadosti o zrušenie

ustanoveného obhajcu a zastupovanie ním zvoleným obhajcom uviedol: „K námietkam

odsúdeného uvedených v sťažnosti treba uviesť, že v spise sa nenachádza žiadna žiadosť

odsúdeného A. M., že si chce sám zvoliť obhajcu. Obhajca mu bol ustanovený súdom dňa 1.

apríla 2009 a to z dôvodov nutnej obhajoby, pretože odsúdený sa nachádzal vo väzbe a

opatrenie o ustanovení obhajcu mu bolo doručené do väzby dňa 2. 4. 2009. Proti

ustanovenému obhajcovi nemal žiadne námietky. Odsúdený výslovne prehlásil, že sa nechce

zúčastniť verejného zasadnutia konaného dňa 23. 4. 2009 (táto skutočnosť je zistiteľná z č.

l. 36 spisu).“

Zo spisového materiálu v predmetnej veci bolo ústavným súdom zistené, že

sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 16. apríla 2009 síce požiadal o zrušenie

ustanoveného obhajcu, avšak vo svojej žiadosti neoznámil, koho z radov advokátov si na

svojej zastupovanie v predmetnom konaní zvolil. K svojej žiadosti nepripojil

splnomocnenie prijaté ním zvoleným advokátom a takéto splnomocnenie nedoručil súdom

zúčastneným na rozhodovaní v jeho veci ani do právoplatného skončenia konania v tejto

veci.

Z uvedeného vyplýva, že záver krajského súdu uvedený v odôvodnení jeho uznesenia

z 21. augusta 2009 týkajúci sa doručenia žiadosti o zrušenie ustanoveného obhajcu je

nesprávny. Podľa ústavného súdu však táto chyba v odôvodnení uznesenia krajského súdu

z 21. augusta 2009 nemohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na obhajobu,

resp. jeho práva zvoliť si obhajcu podľa vlastného výberu.

K uvedenému záveru ústavný súd dospel s prihliadnutím na procesne neúčinný úkon

sťažovateľa v uvedenom konaní, na základe ktorého nemohlo dôjsť k zmene jeho obhajcu,

ktorý sťažovateľ uskutočnil počas trvania dôvodov nutnej obhajoby [§ 38 ods. 1 písm. c)

], keď bola ochrana jeho práv zabezpečená ustanoveným obhajcom

viazaným zákonnou povinnosťou zastupovať ho až do prevzatia obhajoby novozvoleným

obhajcom ( ).

Inak povedané, keďže k reálnemu uplatneniu práva sťažovateľa na zastupovanie

zvoleným obhajcom v predmetnom konaní nedošlo, nemohlo ani postupom krajského súdu,

alebo jeho nesprávnym záverom uvedeným v odôvodnení uznesenia z 21. augusta 2009

týkajúcom sa doručenia jeho žiadosti o zrušenie obhajcu dôjsť k porušeniu jeho základného

práva na obhajobu.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

uvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009