Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 367/09
PDF · 166.72 KB
No categories available
II. ÚS 367/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 46 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 504/06 a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj základného práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 504/06 a
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08, ako aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v
konaní pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 504/06
konal krajský súd o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
(ďalej len „okresný súd“) vyhlásenému v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 361/05, pričom
krajský súd v predmetnom odvolacom konaní uznesením sp. zn. 9 Co 504/06 zo 7. januára
2008 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uvedenému
uzneseniu krajského súdu podal na podnet sťažovateľa generálny prokurátor Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, o ktorom konal
najvyšší súd v napádanom konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08. Najvyšší súd
uznesením sp. zn. 4 M Cdo 9/08 z 30. apríla 2009 mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora zamietol.
Podľa tvrdení sťažovateľa v označených konaniach krajského súdu, ako aj
najvyššieho súdu bolo porušené nielen jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ale aj jeho právo na spravodlivý proces. Krajský súd mal základné
právo na spravodlivé súdne konanie porušiť svojím postupom spočívajúcim v tom, že
potom, ako krajský súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov
a sťažovateľ tento súdny poplatok za odvolanie ani nezaplatil, t. j. nebola splnená
podmienka na ďalšie konanie krajského súdu, tento súd aj napriek tomu napokon meritórne
rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu, a to rozsudkom sp. zn.
9 Co 504/06 z 29. mája 2008, dokonca tak krajský súd urobil ešte pred rozhodnutím
najvyššieho súdu o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Najvyšší súd mal
právo sťažovateľa na spravodlivý proces porušiť tiež svojím postupom, keď o
mimoriadnom dovolaní rozhodol nevediac o tom, že medzitým krajský súd už meritórne
rozhodol aj o odvolaní sťažovateľa, z čoho sťažovateľ usudzuje, že „senát Najvyššieho
súdu nevidel súdny spis 16 C/361/05, 9 Co/504/08 ????? z čoho vychádzal pri
rozhodovaní? zo svojvôle! lebo nepoznal skutkový stav!“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo/9/2008 zo dňa 30. 04. 2009, a uznesenie Krajského súdu
Bratislava 9 Co/504/06-92 zo dňa 07. 01. 2008 ako protizákonné a vec vracia Najvyššiemu
súdu na nové konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 4 M Cdo/9/2008 a Krajsky súd Bratislava
v konaní 9 Co/504/06 porušujú základné pravá D. B. a sú povinné každý zvlášť zaplatiť
satisfakciu D. B. vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dna doručenia Nálezu Ústavného
súdu.“
Súčasne sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta,
na ktorého nemá peniaze a je nevyhnutný na konanie pred Ústavným súdom.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 504/06, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo
9/08 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
1.1 Pokiaľ ide o namietaný postup krajského súdu, z vyžiadaného súdneho spisu
ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 504/06 začal krajský súd konať
9. novembra 2006, keď mu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného
súdu. Následne 6. decembra 2006 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny
poplatok za odvolanie, na čo sťažovateľ 15. decembra 2006 reagoval žiadosťou o priznanie
oslobodenia mu od súdnych poplatkov. Pre účely posúdenia tejto žiadosti krajský súd
12. marca 2007 vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho osobných, zárobkových
a majetkových pomerov, na čo sťažovateľ reagoval 20. marca 2007 a podaním doručeným
krajskému súdu 22. októbra 2007 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie, pričom sa vyjadroval
aj k žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uznesením sp. zn. 9 Co 504/06
zo 7. januára 2008 krajský súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2008). Následne 8. januára 2008 krajský
súd nariadil vo veci odvolania sťažovateľa pojednávanie na 29. máj 2008. Pred konaním
nariadeného pojednávania nahliadla do spisu 10. apríla 2008 prokurátorka Krajskej
prokuratúry v Bratislave, pretože spis nemohol byť krajskej prokuratúre zapožičaný
z dôvodu nariadeného pojednávania. Na pojednávaní 29. mája 2008 krajský súd za
prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok, ktorým odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil. Dňa 13. júna 2008 žiadal najvyšší súd zapožičať spis pre účely
rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, pričom krajský súd 19. júna
2009 najvyššiemu súdu oznámil, že spis bude po písomnom vypracovaní rozsudku
vyhlásenom na pojednávaní 29. mája 2008 vrátený okresnému súdu. Rozsudok krajského
súdu sp. zn. 9 Co 504/06 z 29. mája 2008 nadobudol právoplatnosť 14. júla 2008.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. mája 2009. Od 14. júla
2008, keď bolo konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 9 Co 504/06 právoplatne
skončené, do podania sťažnosti ústavnému súdu nepochybne uplynula dvojmesačná lehota
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu už
po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
1.2 Sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08, ktoré
podľa zistenia ústavného súdu začalo podaním mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom 13. mája 2008. Následne najvyšší súd pre účely rozhodnutia v danej veci
žiadal 13. júna 2008 od krajského súdu (kde sa vec v tom čase nachádzala) o zapožičanie
súvisiaceho spisu, ktorý mu však podľa oznámenia krajského súdu z 18. júna 2008 nemohol
byť zapožičaný s tým, že po vypracovaní rozsudku vyhlásenom krajským súdom na
pojednávaní 29. mája 2008 bude spis vrátený okresnému súdu, ktorému bol spis napokon
vrátený 3. júla 2008. Následne najvyšší súd žiadal o zapožičanie súdneho spisu už okresný
súd, a to 5. januára 2009, pričom spis bol najvyššiemu súdu zapožičaný 16. januára 2009
a následne najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 4 M Cdo 9/08 z 30. apríla 2009
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2009).
Na základe uvedeného prehľadu procesného postupu najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08 ústavný súd dospel k záveru, že postup najvyššieho súdu
nebol bezdôvodný, keďže na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
nevyhnutne potreboval nahliadnuť do súvisiaceho súdneho spisu, preto bol najvyšší súd
nútený čakať na jeho predloženie. Aj keď podľa názoru ústavného súdu mohol najvyšší súd
vyvinúť väčšiu procesnú aktivitu v období od 18. júna 2008, keď mu bolo krajským súdom
oznámené, že spis je potrebné žiadať od okresného súdu, do 5. januára 2009, keď najvyšší
súd žiadal zapožičať spis už od okresného súdu, ktorému bol spis vrátený ešte 3. júla 2008
(t. j. viac ako 6 mesiacov), na druhej strane ústavný súd konštatuje, že toto obdobie, a to aj
vzhľadom na charakter posudzovaného konania, nie je objektívne spôsobilé vyvolať
porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu
už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
2.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva a práva na
spravodlivé súdne konanie postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 504/06, ústavný súd z už uvedených dôvodov (pozri bod 1.1) sťažnosť sťažovateľa aj
v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2
2.2 Sťažovateľ namietal porušenie základného práva a práva na spravodlivé súdne
konanie aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08, ktorého
nesprávny, resp. protiústavný postup mal podľa argumentácie sťažovateľa spočívať v tom,
že najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu
krajského súdu, a to bez toho, aby najvyšší súd mal podľa sťažovateľa vedomosť o tom, že
krajský súd už medzičasom aj meritórne rozhodol rozsudkom, z čoho sťažovateľ usudzuje,
že najvyšší súd rozhodol bez znalosti skutkového stavu.
Z už uvedeného prehľadu procesných úkonov krajského súdu a najvyššieho súdu
v predmetnej veci je zrejmé, že námietka sťažovateľa odporuje skutočnosti, resp. je
nedôvodná, pretože najvyšší súd si pred rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora vyžiadal súvisiaci súdny spis, ktorý mu aj bol zapožičaný, a to v čase, keď sa
v tomto spise už nachádzalo aj meritórne rozhodnutie (rozsudok) krajského súdu z 29. mája
2008, čo je evidentné aj z toho, že najvyšší súd rozhodoval až 30. apríla 2009.
Okrem tohto, v súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením čl. 46 ods. 2
ústavy, ktorý predpokladá rozhodnutie orgánu verejnej správy, ústavný súd podotýka, že
v danom prípade najvyšší súd nepreskúmaval rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale
rozhodnutie krajského súdu, takže z tohto hľadiska ústavný súd konštatuje nedostatok
príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom namietaným základným právom podľa čl. 46 ods. 2
ústavy a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 9/08.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05,
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol, a to ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o žiadosti
sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2009