Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 373/09
PDF · 166.94 KB
No categories available
I. ÚS 373/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. J. T., K. C., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 K 18/02 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PhDr. J. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra
2009 doručená sťažnosť PhDr. J. T., K. C. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v
Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 K 18/02.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. 4 K 18/02-41
z 28. mája 2002 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu H. S., a. s., K. Sťažovateľ v uvedenom
konaní v zákonom ustanovenej lehote 26. júla 2002 prihlásil svoju pohľadávku v sume 1
076 129 Sk s príslušenstvom ako pohľadávku proti podstate z titulu nevyplatenej mzdy
v sume 40 000 Sk mesačne, a to od 1. novembra 1999 do 28. mája 2002, t. j. do vyhlásenia
konkurzu. Sťažovateľom v uvedenom konaní uplatnená pohľadávka nebola na
prieskumnom pojednávaní konanom 13. decembra 2004 až 16. decembra 2004 správcom
konkurznej podstaty popretá, avšak oznámenie krajského súdu, resp. správcu o tejto
skutočnosti sťažovateľovi nebolo doručené.
Krajský súd až 3. júla 2009 sťažovateľovi doručil upovedomenie spolu s výzvou
veriteľa podľa § 23 zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov. Sťažovateľ následne 10. júla 2009 podal žalobu o určenie nespornosti jeho
pohľadávky, ktorá je vedená pod sp. zn. 14 Cbi 4/2009.
Krajský súd bol od podania prihlášky sťažovateľa do konkurzného konania, t. j. od
26. júla 2002 až do podania sťažnosti sťažovateľa na prieťahy zo 4. júna 2009 v predmetnej
veci nečinný. Sťažovateľ podal v júni a júli 2009 sťažnosti na prieťahy, ktoré predseda
krajského súdu uznal ako dôvodné, pretože v predmetnom konaní došlo k porušeniu
sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež požiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, keď uviedol: „Poukazujem aj na skutočnosť, že tu existuje dôvodné obavy
o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Keby súd konal bez zbytočných prieťahov,
mohlo byť konanie v danej konkurznej veci už skončené.
Moja viera v spravodlivosť je otrasená. Táto nemajetková ujma je nepochybne
priamym následkom extrémne dlhej doby nečinnosti Krajského súdu v Košiciach. Na tejto
nečinnosti nemám žiadny podiel. Nemožno argumentovať ani zložitosťou veci.
Od existencie nemajetkovej ujmy som sa dostal vlastne už ku kritériám primeranosti
finančného zadosťučinenia. Poukazujem teda na dĺžku nečinnosti krajského súdu, nulový
podiel sťažovateľa na prieťahoch, neexistenciu osobitnej zložitosti veci, bezvýslednosť
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch. Okolnosti konkrétneho prípadu teda vôbec
neodôvodňujú vznik prieťahov a tieto sú výlučne dôsledkom nečinnosti súdu bez akejkoľvek
vonkajšej príčiny.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj publikované rozhodnutia
v obdobných prípadoch som presvedčený, že mi ako sťažovateľovi patrí primerané finančné
zadosťučinenie. Za primeranú považujem sumu vo výške 5.000,000 EUR.“
Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vyslovil, že jeho
základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru boli postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 K 18/02 (v petite
sťažnosti sťažovateľ nesprávne uviedol, že žiada o vyslovenie porušenia svojich práv
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 66/2003
a prikázanie tomuto súdu konať v uvedenom konaní, avšak vzhľadom na obsah sťažnosti
a jej prílohy je zrejmé, že ide o zrejmý omyl v písaní, pozn.) porušené, prikázal krajskému
súdu v predmetnom konaní konať a zaviazal ho na úhradu primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 € (správne malo zrejme byť 5 000 €, pozn.) a náhradu trov
konania.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv sťažovateľa
malo dôjsť nečinnosťou krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 K 18/02.
II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 K 18/02
Zjavným skutkovým základom sťažnosti sú teda zbytočné prieťahy v konaní
krajského súdu a argumentácia sťažovateľa sa vzťahuje iba na jeho nečinnosť. Základom
označeného čl. 46 ods. 1 ústavy je právo na súdnu ochranu, a nie právo na konanie bez
zbytočných prieťahov, ktoré je výslovne ustanovené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov teda nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by
namietané porušenie práva dosahovalo takú intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie
okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo
možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti. V danej veci však podľa názoru ústavného
súdu o takýto prípad nejde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 K 18/02
V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že základným cieľom a účelom
konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie uspokojenia iba nároku jedného
z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov. Na túto skutočnosť musí
prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného z veriteľov, ktorý namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aj keď je nepochybné, že ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote každému
z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa prihlásením svojej
pohľadávky stal účastníkom tohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva
názor, že postup konkurzného súdu konkurzného súdu, resp. správcu konkurznej podstaty
v konkurznom konaní nemožno posudzovať rovnako rigorózne, ako je to v prípade, keď sa
ochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatňuje výlučne vo veci
účastníka konania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“ (IV. ÚS 176/07).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vo veci vedenej krajským súdom
pod sp. zn. 4 K 18/02 podal 4. júna 2009 sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského súdu.
Predseda krajského súdu mu v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v podaní z 2. júla
2009 oznámil, že sa mu k uvedenému dňu pri vybavení jeho sťažnosti „nepodarilo
zabezpečiť riadne podklady pre jeho (správne malo byť jej, pozn.) prešetrenie z dôvodu
nečinnosti správcu konkurznej podstaty“, a preto bude prešetrená „v neskoršom termíne“.
Podaním z 19. júna 2009 (doručeným 3. júla 2009) krajský súd sťažovateľa upovedomil, že
správca konkurznej podstaty ním uplatnenú pohľadávku poprel, a súčasne ho vyzval, aby si
svoje právo uplatnil určovacou žalobou na krajskom súde proti správcovi konkurznej
podstaty v lehote 31 dní od doručenia tejto výzvy. Podaním adresovaným predsedovi
krajského súdu z 10. júla 2009 sťažovateľ opätovne žiadal o prešetrenie prieťahov
v predmetnom konaní.
Predseda krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 93/09 z 2. septembra 2009 odpovedal
na sťažnosti sťažovateľa zo 4. júna 2009 a 10. júla 2009 a v rámci svojej odpovede uviedol:
„Konkurz na majetok úpadcu H. S. a. s., K. bol vyhlásený uznesením tunajšieho súdu zo dňa
28. 5. 2002 č. k. 4 K 18/2002-41 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. V.
B. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 13. 12. 2004 – 16. 12. 2004 bola Vami
uplatnená pohľadávka vedená vo veriteľskom zväzku č. 33811 v sume 1.076.129,- Sk
popretá správcom s tým, že bola uplatnená ako návrh proti podstate, ktorý sa uplatňuje u
správcu. Následne z vyjadrení správcu konkurznej podstaty zo dňa 28. 5. 2009 a 14. 8. 2009
vyplynulo, že neuznáva Vami uplatnený mzdový nárok proti podstate (§ 31 ods. 5 ZKV),
preto ste bol následne tunajším súdom podľa § 29 ods. 5 ZKV vyzvaný na podanie
určovacej žaloby. Výzvu ste prevzal 3. 7. 2009. K prípadnej úhrade Vami uplatneného
nároku proti podstate však môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu v incidenčnom
konaní, na začatie ktorého ste bol vyzvaný výzvou doručenou Vám 3. 7. 2009.“
Sťažovateľ 10. júla 2009 doručil krajskému súdu žalobu o určenie pravosti
pohľadávky smerujúcu proti správcovi konkurznej podstaty. Dňa 3. novembra 2009 bola
ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenom krajským
súdom pod sp. zn. 4 K 18/02.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje v prípadoch
podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.
zákona o súdoch. V tejto súvislosti už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľ by zároveň po podaní sťažnosti na prieťahy podľa § 3 ods. 7 a § 62
a nasl. zákona o súdoch mal poskytnúť príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie
opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľom podanú sťažnosť na
prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch možno v okolnostiach tohto prípadu považovať za
účinný prostriedok nápravy porušovania sťažovateľom v sťažnosti označených práv.
Z ďalšieho postupu krajského súdu po podaní sťažností na prieťahy zo 4. júna 2009
a 10. júla 2009 možno vyvodiť, že predseda krajského súdu na sťažnosť sťažovateľa
adekvátne reagoval a sťažovateľovi doručil list z 19. júna 2009, v ktorom ho upovedomil
o popretí jeho pohľadávky správcom konkurznej podstaty a zároveň ho vyzval na uplatnenie
jeho práva podaním určovacej žaloby krajskému súdu. V súlade s uvedenou výzvou
sťažovateľ 10. júla 2009 krajskému súdu doručil určujúcu žalobu.
Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti ďalšiemu postupu správcu konkurznej
podstaty v konaní sp. zn. 4 K 18/02 vo vzťahu k sťažovateľovej veci bráni incidenčný spor
prebiehajúci na krajskom súde o oprávnenosti ním v konkurze prihlásenej pohľadávky. Inak
povedané, ďalší postup správcu konkurznej podstaty v napadnutom konaní vo vzťahu
k sťažovateľovej veci závisí od výsledku incidenčného konania prebiehajúceho na krajskom
súde.
Podľa ústavného súdu sťažovateľ aktívnou realizáciou ochrany svojich v sťažnosti
označených práv v uvedenom konaní (využitím účinného prostriedku nápravy – podaním
sťažnosti na prieťahy) dosiahol odstránenie nepriaznivého stavu zapríčineného dovtedajšou
nečinnosťou krajského súdu. Krajský súd zabezpečil po podaní sťažností sťažovateľa ďalší
priebeh uvedeného konania, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach prípadu
znamená, že sťažnosť sťažovateľa z tohto dôvodu nie je opodstatnená
Z už uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na uvedené bolo už ďalej bezpredmetné vyzývať sťažovateľa na
doplnenie náležitostí jeho neperfektnej sťažnosti a odstránenie jej nedostatkov (napr.
predloženia splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,
zosúladenie petitu podanej sťažnosti s jej obsahom a pod.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009