Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 388/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. H., G.,

vo veci namietaného porušenia a 2 a namietaného

porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 89/08-17

z 30. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2009 doručená sťažnosť M. H., G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 46

ods. 1 a 2 (ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k.

IV/6 GPt 89/08-17 z 30. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že: «Dňa 8. 8. 1996 podala S. , a. s. B.(...)

v hrubom rozpore so o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“),

podala „Návrh na konkurzné konanie“ na subjekt ním označený ako „M. H.,, trvale bytom

G., súkromný podnikateľ pod obchodným názvom H.“ napriek tomu, že právo podať takýto

návrh si S. odvodzovala z úverovej zmluvy (ďalej len „ÚZ“) , ktorá bola uzatvorená medzi

fyzickou osobou nepodnikateľom, s uvedeným rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu a na strane druhej S., a.s.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len GP – SR) pri skúmaní

podnetu sťažovateľa túto právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju najmä

v zmysle ustanovení , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru.

V návrhu na vykonanie konkurzu, S. na str. 2, bod 3 uvádza nepravdivé údaje, že

mám ešte jedného veriteľa – I. N. a. s. pobočka G.(...), čo je v rozpore so skutočným stavom

práv a vecí. I. v čase podania návrhu na konkurz nebola a nie je mojim veriteľom, ale

veriteľom spoločnosti H. spol. s.r.o., čím si S. účelovo zamenila dlžníka - fyzickú osobu M.

(...), s právnickou osobou H. s.r.o. S., aby mohla podať takýto návrh na vyhlásenie

konkurzného konania (vyžadované v ), bola povinná zo zákona uviesť

druhého veriteľa. Ako druhého veriteľa uviedla v návrhu I. N., ktorý mojim veriteľom nebol.

Z dôvodu naplnenia zákonných predpokladov podať takýto návrh vyžadovaný v § 1 ods. 2

, S. si tým formálne splnila jednu zo základných podmienok vyhlásenia konkurzného

konania uvedené v , a bez toho, aby súd verifikoval právnu

subjektivitu dlžníka podľa a nasl. úpadcu pre účely konkurzného konania. GP-SR

túto závažnú právnu skutočnosť „prehliadala“. SKP pokračoval v konkurznom konaní

s účastníkom, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady byť účastníkom konania hlavne

v zmysle a nasl. a , a , .

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pri skúmaní podnetu sťažovateľa túto

právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným spôsobom v zmysle

platných ustanovení najmä , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru.

SKP uviedol vo svojom stanovisku nepravdivé údaje, naďalej účelovo viedol

konkurzné konanie bez verifikácie účastníka konania, bez doloženej plnej moci jediného

fiktívneho veriteľa bez hmotného práva, ktorý sa stal účastníkom konania len tým, že

navrhovateľovu fiktívnu pohľadávku rozdelili na dve časti po vyhlásení konkurzného

konania (!) , na základe ktorých SKP môj návrh na zrušenie konkurzu zamietol v podstate

s odôvodnením, že až na prieskumnom pojednávaní (26.4.2006) sa preukáže, kto veriteľom

je a kto nie. Bolo to účelové rozhodnutie SKP, ktoré umožnilo SKP a fiktívnym veriteľom

poberať úžitky z nájomných zmlúv uzatvorených medzi SKP a spriaznenými obchodnými

spoločnosťami za nápadne nevýhodných podmienok: 1,75.- Sk/rok (!), pričom cena obvyklá

v danej lokalite je 3.500 - 7.000Sk/rok.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pri skúmaní podnetu sťažovateľa túto

právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným spôsobom v zmysle

platných ustanovení najmä , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru.

Dňa 18.októbra 1999 som podal Návrh na určenie neplatnosti úverovej zmluvy,

z ktorej si navrhovateľ konkurzného konania odvodzoval byť účastníkom konkurzného

konania v postavení veriteľ – navrhovateľ. Tak ako som už vyššie uviedol, dňa 23.

novembra 1999 Okresný súd v Galante Rozsudkom v mene republiky spis. zn.:

32 určil, že úverová zmluva zo dňa 8.7.1991 je neplatná. Ani na moje naliehanie SKP

nechcel pokračovať v odvolacom konaní o platnosti alebo neplatnosti ÚZ z dôvodnej obavy,

že po potvrdení jej neplatnosti odvolacím súdom, by KS Bratislava musel konštatovať, že

nie sú tu predpoklady pre vedenie konkurzného konania uvedené v § 1, ods. 1, ods. 2, a ods.

3, a a nasl. a na návrh SKP by bol KS-Bratislava uznesením povinný

konkurzné konanie zrušiť podľa .

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pri skúmaní podnetu sťažovateľa túto

právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným spôsobom v zmysle

platných ustanovení najmä , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru.

Z vyššie uvedených právnych skutočností vyplýva, že organizovaná skupina osôb,

najmä SKP nemal snahu viesť konkurzné konanie v zmysle platných právnych noriem SR.

Vedomý si tzv. „riadeného konkurzu“ ktorý je dostupnými právnymi nástrojmi obtiažne, ak

nie nemožné zrekonštruovať (nemožnosť obnovy konania v konkurznom konaní), SKP

potreboval nutne na prieskumnom pojednávaní uznať fiktívne pohľadávky fiktívnych

veriteľov. Svojim nezákonným, arbitrárnym, teda protiústavným postupom v konkurznom

konaní sa SKP evidentne dopustil trestného činu porušenie povinností pri správe cudzieho

majetku podľa , písm. b, tak, ako je to

uvedené v uznesení vyšetrovateľa PPZ, zo dňa 16. 8. 2008.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pri skúmam podnetu sťažovateľa túto

právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným spôsobom v zmysle

platných ustanovení najmä , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru. (...)

Napadnuté rozhodnutie Generálnej prokuratúry obsahuje len veľmi strohé

zdôvodnenie, podľa sťažovateľa sú tieto zdôvodnenia nedostatočné a formálne, pretože

sťažovateľovi neodkryli súvislosti a okolnosti, na základe ktorých by pochopil odôvodnenosť

zásahu do jeho vyššie uvedených práv. Navyše, o niektorých trestných skutkoch sa

prokurátor ani nezaoberal. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považuje namietané

rozhodnutie – upovedomenie Generálnej prokuratúry za neodôvodnené a nelegálne.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , ods. 2,

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

pod sp.zn. IV/6 GPt 89/08-17 (v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Bratislava, č.

k.: -10 zo dňa 22. 1. 2009, Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k.: Pv

1610/06-41 zo dňa 12. 11. 2008 a s uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, OBPKB, č. k.:

ČVS:PPZ -218/BPK-B-2006 zo dňa 15. 8. 2008) porušené bolo.

2. Podľa , zákona o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení,

Ústavný súd SR rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.:IV/6 GPT

89/-17, zo dňa 30. 6. 2009 zrušuje.

3. Podľa , zákona o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný

súd vracia Generálnej prokuratúre SR, vec vedenú pod č k.:IV/6 GPt 89/08-17 na ďalšie

konanie.“

V prípade úspešnosti sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ navrhol

priznať mu trovy právneho zastúpenia vo výške nákladov v trestnom konaní, ako aj jeho

právne zastúpenie pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podanie niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právnom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať len ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažnosť smeruje proti upovedomeniu – rozhodnutiu generálnej prokuratúry č. k.

IV/6 GPt 89/08-17 z 30. júna 2009 a treba ju považovať za zjavne neopodstatnenú.

Generálna prokuratúra v upovedomení pre sťažovateľa z 30. júna 2009 uviedla:

„Namietate, že uznesenie vyšetrovateľa PPZ ÚBOK OBPK B. ČVS: PPZ-218/06

z 15.8.2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre zločin porušovania povinností pri

správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno c/

z dôvodov uvedených v ustanovení písmeno a/ Trestného

poriadku je nesprávne, pretože skutok sa stal a tento je trestným činom, a dopustil sa ho

správca konkurznej podstaty.

Namietate, že konkurz bol Krajským súdom v Bratislave vyhlásený v rozpore so

zákonom, pretože bol vedený proti úpadcovi – fyzickej osobe – živnostníkovi, pričom tento

subjekt dňa 6.12.2001 zanikol výmazom zo živnostenského registra, namietate pravosť

pohľadávky veriteľa – S. a.s. a zákonnosť nasledujúcich postúpení tejto pohľadávky na

ďalšie subjekty a jej rozdelenie, namietate, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie

konkurzu...

Zistil som, že v predmetnej veci ste dňa 19.8.2008 podali podnet na preskúmanie

postupu policajta, ktorý prokurátorka okresnej prokuratúry odložila ako nedôvodný dňa

12.11.2008.

V rovnakej veci ste dňa 18.11.2008 podali opakovaný podnet, ktorý ako nedôvodný

odložila prokurátorka Krajskej prokuratúry B. dňa 22.1.2009.

Váš podnet z 2.2.2009 vrátane jeho doplnenia z 24.2.2009 je obsahovo totožný

s predchádzajúcimi podnetmi.

Preskúmaním k veci sa vzťahujúcich spisových materiálov som zistil, že rozhodnutie

vyšetrovateľa PPZ o zastavení trestného stíhania ČVS: PPZ-218/BPK-B-2006 z 15.8.2008

je dôvodné.

V súvislosti s Vami namietanou pohľadávkou (čo do pravosti) S., a.s. je rozhodujúce,

že o platnosti, či neplatnosti úverovej zmluvy žiaden súd doposiaľ právoplatne nerozhodol.

Táto pohľadávka teda jestvovala v čase do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

O splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 1 odsek 2, 3 Zákona

o konkurze a vyrovnaní rozhodol príslušný súd. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj

odvolacím súdom.

Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. P. P. a od 29.7.2003 JUDr. D.

R.

Dňa 28.6.2000 došlo k postúpeniu pohľadávky S., a.s. na S. a.s..

Oznámenie o zmene účastníka konkurzného konania bolo súdu doručené. Rovnako

tak ako i následné postúpenie tejto pohľadávky (17.8.2001) na V. a obdobne i pri ďalších

postúpeniach tejto pohľadávky na tretie subjekty.

Napriek nedodržaniu podmienok určených v ustanovení § 7 odsek 5 Zákona

o konkurze a vyrovnaní, súd o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu nerozhodol.

Správca konkurznej podstaty teda pri preskúmaní prihlásených pohľadávok tieto

môže poprieť len (v tejto súvislosti) čo do pravosti (neexistujúci právny nárok, právny nárok

ktorý zanikol, premlčaný právny nárok pred riadnym doručením prihlášky...). Právny nárok

pôvodného veriteľa S. bol daný. Správca konkurznej podstaty nemôže namietať účastníka

konania a z tohto dôvodu poprieť jeho prihlásenú pohľadávku.

Uznaním prihlásených pohľadávok Vami namietaných veriteľov nedošlo k zaťaženiu

majetku úpadcu nejestvujúcimi záväzkami.

V ostatnom poukazujem na dôvody uznesenia vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného

stíhania a na upovedomenia o odložení Vašich predchádzajúcich podnetov, s ktorými sa

stotožňujem.

Váš ďalší opakovaný podnet z 2.2.2009 preto odkladám bez prijatia prokurátorských

opatrení.“

Ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola

ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím bolo

porušené základné právo, ktorého porušenie sťažovateľ namieta. Ústavný súd preto

považoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou právnou argumentáciou, ktorou bola

odôvodnená opodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi

().

Stanovisko generálnej prokuratúry, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí, je plne v súlade

s právomocami prokuratúry v danej oblasti. Generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) je oprávnený podať v zákonnej lehote jedného roka proti

právoplatnému rozsudku všeobecného súdu mimoriadne dovolanie podľa § 243e a nasl.

, avšak potom, ako sa napadnuté rozhodnutie stane

právoplatným a boli vyčerpané dostupné opravné prostriedky podľa príslušných právnych

predpisov.

V danom prípade generálny prokurátor posudzoval vec sťažovateľa komplexne s jeho

ostatnými podaniami, keď prihliadol aj ku skutkovým zisteniam a právnym záverom

vyšetrovacích orgánov a nižších zložiek orgánov prokuratúry, ktoré sa vecou zaoberali.

V takýchto súvislostiach ústavný súd vnímal upovedomenie generálnej prokuratúry

sťažovateľovi ako celok vo vzájomnej súvislosti s konaniami ostatných zainteresovaných

orgánov.

Okrem uvedeného ústavný súd vo svojej judikatúre už opakovane uviedol, že právo

fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného

trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (mutatis mutandis

, a iné).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že nezistil

porušenie ústavnoprávnych princípov napadnutým postupom a rozhodnutím generálnej

prokuratúry, podľa predmetnú sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009