Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 409/09
PDF · 127.17 KB
No categories available
IV. ÚS 409/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K., ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí
podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl.
19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky Národnou
radou Slovenskej republiky v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy Trenčianskeho
samosprávneho kraja so sídlom v Trenčíne konanými 14. novembra 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. S., J. K., A. K. a E. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra
2009 doručené podanie Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K. (ďalej len „sťažovatelia“),
označené ako „Sťažnosť“, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať
sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1
a čl. 31 ústavy. Sťažovatelia za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označili
Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).
Podľa sťažovateľov konanie národnej rady, ktoré malo porušiť ich základné práva
„je legalizovanie výsledkov volieb do orgánov samosprávy vyššieho územného celku
v Trenčíne, uskutočnené dňa 14. 11. 2009 a vyhlásené dňa 15. 11. 2009 na základe
zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov“.
Sťažovatelia s poukazom na to, že „volieb krajských zástupcov samosprávy sa
zúčastnilo 20,59 % oprávnených voličov samosprávneho kraja...“, konštatujú, že „Výkon
práva menšiny oprávnených voličov trenčianskeho samosprávneho kraja... nenaplnil
demokratické účinky volieb do samosprávneho kraja (krajov)... Porušovateľ ignoruje vôľu
majority oprávnených voličov, ktorí volebným hlasovaním vyjadrili svoju vôľu. Vyjadrili
NIE nedôveryhodným uchádzačom o oprávnenia. Prostredníctvom politického volebného
práva transformovala nezávislá sila prirodzenú vôľu.“.
Sťažovatelia tvrdia, že „Aktívnym konaním porušovateľa bol porušený princíp
zvrchovanosti občanov nad štátnou mocou“, a zdôrazňujú, že „predmetnou sťažnosťou
v súlade s článkom 127 základného zákona SR sťažovatelia namietajú notorické
a organizované porušovanie svojich základných práv a slobôd zúčastňovaním sa na správe
verejných vecí nedemokratickým prisvojovaním mandátov nedobromyseľnými zástupcami“.
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné práva a slobody sťažovateľov... boli porušené nedemokratickou správou
verejných vecí v článku 30 ods. 1 základného zákona.
3. Voľby uskutočnené dňa 14. 11. 2009 sa rušia a výsledky hlasovania zo dňa 15. 11.
2009 sa vyhlasujú za neplatné.“
II.
Ústavný súd podľa obsahu, ako aj formálneho označenia posudzoval podanie
sťažovateľov ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných
práv konaním národnej rady, ktorým mala „legalizovať“ výsledky volieb do orgánov
samosprávy Trenčianskeho samosprávneho kraja so sídlom v Trenčíne (ďalej len
„Trenčiansky kraj“) konaných 14. novembra 2009 napriek tomu, že sa ich zúčastnila
menšina oprávnených voličov, čím sa konštituovali nové orgány samosprávy Trenčianskeho
kraja, ktoré neodvodzujú „svoju právomoc od občanov“.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti preskúmať, či postupom (konaním) národnej rady súvisiacim s voľbami do
orgánov samosprávnych krajov v Trenčianskom kraji mohlo dôjsť k porušeniu základného
práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31
Z obsahu zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z. (ďalej len
„volebný zákon“) vyplýva, že národná rada nedisponuje žiadnym oprávnením súvisiacim
s interpretáciou a aplikáciou tohto zákona, t. j. ani „nelegalizuje“ výsledky volieb [výsledky
volieb v príslušnom samosprávnom kraji uverejňuje (vyhlasuje) podľa § 43 volebného
zákona volebná komisia tohto samosprávneho kraja, pozn.], a preto nemohla svojím
postupom porušiť základné právo sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy ani ďalšie
ustanovenia ústavy označené sťažovateľmi. Na tom závere nič nemení skutočnosť, že do
právomoci národnej rady patrí schvaľovanie volebného zákona, ako aj schvaľovanie jeho
zmien a doplnkov. O prípadnom nesúlade ustanovení volebného zákona s ústavou môže
ústavný súd rozhodnúť len na základe kvalifikovaného návrhu subjektov označených v § 18
ods. 1 v spojení s § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov
podľa čl. 125 ústavy a § 37 až 41b zákona o ústavnom súde, a nie v konaní o sťažnostiach
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Navyše sťažovatelia nepatria medzi subjekty, ktoré sú
oprávnené predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a ani sa tohto
typu konania pred ústavným súdom svojím podaním nedomáhali.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009