Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 409/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí

podľa v spojení s , a 2, čl.

19 ods. 1, a 2, a Národnou

radou Slovenskej republiky v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy Trenčianskeho

samosprávneho kraja so sídlom v Trenčíne konanými 14. novembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. S., J. K., A. K. a E. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra

2009 doručené podanie Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K. (ďalej len „sťažovatelia“),

označené ako „Sťažnosť“, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať

sa na správe verejných vecí podľa (ďalej len

„ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1

a . Sťažovatelia za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označili

Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Podľa sťažovateľov konanie národnej rady, ktoré malo porušiť ich základné práva

„je legalizovanie výsledkov volieb do orgánov samosprávy vyššieho územného celku

v Trenčíne, uskutočnené dňa 14. 11. 2009 a vyhlásené dňa 15. 11. 2009 na základe

zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov“.

Sťažovatelia s poukazom na to, že „volieb krajských zástupcov samosprávy sa

zúčastnilo 20,59 % oprávnených voličov samosprávneho kraja...“, konštatujú, že „Výkon

práva menšiny oprávnených voličov trenčianskeho samosprávneho kraja... nenaplnil

demokratické účinky volieb do samosprávneho kraja (krajov)... Porušovateľ ignoruje vôľu

majority oprávnených voličov, ktorí volebným hlasovaním vyjadrili svoju vôľu. Vyjadrili

NIE nedôveryhodným uchádzačom o oprávnenia. Prostredníctvom politického volebného

práva transformovala nezávislá sila prirodzenú vôľu.“.

Sťažovatelia tvrdia, že „Aktívnym konaním porušovateľa bol porušený princíp

zvrchovanosti občanov nad štátnou mocou“, a zdôrazňujú, že „predmetnou sťažnosťou

v súlade s článkom 127 základného zákona SR sťažovatelia namietajú notorické

a organizované porušovanie svojich základných práv a slobôd zúčastňovaním sa na správe

verejných vecí nedemokratickým prisvojovaním mandátov nedobromyseľnými zástupcami“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva a slobody sťažovateľov... boli porušené nedemokratickou správou

verejných vecí v článku 30 ods. 1 základného zákona.

3. Voľby uskutočnené dňa 14. 11. 2009 sa rušia a výsledky hlasovania zo dňa 15. 11.

2009 sa vyhlasujú za neplatné.“

II.

Ústavný súd podľa obsahu, ako aj formálneho označenia posudzoval podanie

sťažovateľov ako sťažnosť podľa .

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných

práv konaním národnej rady, ktorým mala „legalizovať“ výsledky volieb do orgánov

samosprávy Trenčianskeho samosprávneho kraja so sídlom v Trenčíne (ďalej len

„Trenčiansky kraj“) konaných 14. novembra 2009 napriek tomu, že sa ich zúčastnila

menšina oprávnených voličov, čím sa konštituovali nové orgány samosprávy Trenčianskeho

kraja, ktoré neodvodzujú „svoju právomoc od občanov“.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti preskúmať, či postupom (konaním) národnej rady súvisiacim s voľbami do

orgánov samosprávnych krajov v Trenčianskom kraji mohlo dôjsť k porušeniu základného

práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa

v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31

.

Z obsahu o voľbách do orgánov samosprávnych krajov

a o doplnení v znení (ďalej len

„volebný zákon“) vyplýva, že národná rada nedisponuje žiadnym oprávnením súvisiacim

s interpretáciou a aplikáciou tohto zákona, t. j. ani „nelegalizuje“ výsledky volieb [výsledky

volieb v príslušnom samosprávnom kraji uverejňuje (vyhlasuje) podľa § 43 volebného

zákona volebná komisia tohto samosprávneho kraja, pozn.], a preto nemohla svojím

postupom porušiť základné právo sťažovateľov podľa ani ďalšie

ustanovenia označené sťažovateľmi. Na tom závere nič nemení skutočnosť, že do

právomoci národnej rady patrí schvaľovanie volebného zákona, ako aj schvaľovanie jeho

zmien a doplnkov. O prípadnom nesúlade ustanovení volebného zákona s môže

ústavný súd rozhodnúť len na základe kvalifikovaného návrhu subjektov označených v § 18

ods. 1 v spojení s v konaní o súlade právnych predpisov

podľa a až 41b , a nie v konaní o sťažnostiach

podľa . Navyše sťažovatelia nepatria medzi subjekty, ktoré sú

oprávnené predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a ani sa tohto

typu konania pred ústavným súdom svojím podaním nedomáhali.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009