Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 415/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia čl.

46 ods. 1, a , ako aj a čl.

13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , Krajským súdom v Bratislave pod

sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

, a (ďalej len „“),

ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. apríla 2009.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

podanou okresnému súdu 15. augusta 2005 domáhal od žalovaného sumy 60 000 Sk z titulu

náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Zákonná sudkyňa vybavujúca vec sa venovala iba

porušovaniu základných práv, hrátkam a provokáciám a spôsobovala prieťahy. Napriek

tomu, že je zákonnou povinnosťou všeobecného súdu konať aj vtedy, keď účastník konania

nemá prostriedky na zaplatenie poplatkov, a napriek tomu, že sťažovateľ v podanej žalobe

požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd uznesením č. k. 16 C 182/05-

33 z 23. januára 2006 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2006. Potom okresný súd sťažovateľa

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 3 000 Sk, avšak súdny poplatok v určenej lehote

zaplatený nebol. V dôsledku toho uznesením okresného súdu č. k. -59

zo 14. mája 2008 bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Na základe

odvolania sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. -75 zo 14. augusta

2008 bolo uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdené. Proti uzneseniu

krajského súdu podal sťažovateľ 8. októbra 2008 dovolanie. V súvislosti s podaným

dovolaním uznesením okresného súdu č. k. -91 zo 14. októbra 2008 sa

nevyhovelo žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ktorý

by sťažovateľa zastupoval v dovolacom konaní. Proti uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ 30. októbra 2008 odvolanie. Uznesením krajského súdu č. k. -95

z 27. novembra 2008 bolo uznesenie okresného súdu o nevyhovení žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov potvrdené. Podľa názoru krajského súdu pri

rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu sa správne vychádzalo

z právoplatného uznesenia okresného súdu č. k. -33 z 23. januára 2006

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Okrem toho je krajskému

súdu známe z rôznych súdnych konaní vedených sťažovateľom, že tento predal dvojizbový

byt v Ž. za 1 992 000 Sk, a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva dostal 10 000 €. Okrem toho v inom konaní, v ktorom

sťažovateľ požadoval 1 000 000 Sk, si poplatkovú povinnosť splnil. Proti uzneseniu

krajského súdu podal sťažovateľ 21. januára 2009 dovolanie. Napokon uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2009 bolo dovolacie konanie vo veci

dovolania sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2008 zastavené. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 16. apríla 2009.

Z uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ ako

dovolateľ nemá právnické vzdelanie, musí byť v dovolacom konaní povinne zastúpený

advokátom. Uznesením okresného súdu č. k. -97 z 29. decembra 2008 bol

sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatku zastúpenia advokátom predložením

splnomocnenia udeleného takémuto zástupcovi. Predtým, uznesením krajského súdu sp. zn.

z 27. novembra 2008 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu, ktorým sa

nevyhovelo žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30

. Napriek uvedenému sťažovateľ splnomocnenie udelené

advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní nepredložil a ani neodstránil vady

dovolania. Preto bolo potrebné dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 v spojení s § 243c

zastaviť.

Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu označených práv podľa a dohovoru.

Navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil , a , ako aj

ods. 1 dohovoru, krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil čl. 6

ods. 1 dohovoru a najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil čl. 6

ods. 1 a čl. 13 dohovoru. Ďalej žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenia okresného súdu č. k.

-33 z 23. januára 2006 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a č. k.

-59 zo 14. mája 2008 o zastavení konania, uznesenie krajského súdu č. k.

-75 zo 14. augusta 2008 o potvrdení uznesenia o zastavení konania

a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2009 o zastavení

dovolacieho konania. Napokon požaduje priznanie finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € od okresného súdu, 10 000 € od krajského súdu a 20 000 € od najvyššieho súdu.

Napokon žiada prikázať okresnému súdu konať vo veci sp. zn. bez ďalších

prieťahov.

Sťažovateľ tiež navrhol, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu, že nemá finančné prostriedky. Odôvodnenie jeho

majetkovej situácie vyplýva zo spisu okresného súdu sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podaná sťažnosť vzhľadom na formuláciu jej petitu smeruje predovšetkým proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -33 z 23. januára 2006, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť (ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.

-59 zo 14. mája 2008) ešte 17. februára 2006, keďže sťažovateľ zrejme proti

nemu nepodal odvolanie.

Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. apríla 2009, stalo sa tak

dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

V ďalšom sťažovateľ napáda uznesenie okresného súdu č. k. -59

zo 14. mája 2008 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -75

zo 14. augusta 2008, ktorými bolo konanie o jeho žalobe zastavené pre nezaplatenie

súdneho poplatku.

Na rozhodnutie o uvedenej časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo potvrdené zastavenie konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, bolo v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku prípustné dovolanie, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa mal najvyšší súd v dovolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená subsidiárna

právomoc ústavného súdu.

K dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu skutočne aj podal.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Sťažovateľ nemajúci právne vzdelanie musel byť v dovolacom konaní povinne

zastúpený advokátom ako právnym zástupcom. Túto požiadavku bolo možné splniť buď

tak, že si sťažovateľ mohol advokáta zvoliť, alebo tak, že mu ho mohol na základe jeho

žiadosti ustanoviť všeobecný súd. Sťažovateľ tvrdil, že nemá prostriedky na právneho

zástupcu, a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu všeobecným súdom. Všeobecné súdy

nemohli jeho žiadosti vyhovieť, keďže už predtým uznesením okresného súdu č. k.

-33 z 23. januára 2006 bolo rozhodnuté, že sa oslobodenie od súdnych

poplatkov sťažovateľovi nepriznáva. Toto rozhodnutie sťažovateľ odvolaním nenapadol.

Ani v ďalšom období zistené majetkové pomery sťažovateľa neodôvodňovali priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. Jednou z kogentných podmienok na ustanovenie

právneho zástupcu je aj skutočnosť, že účastník konania spĺňa zákonné podmienky na

oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené uznesenie okresného

súdu a na neskoršie ďalšie skutočnosti však túto podmienku nespĺňal. Preto právny zástupca

mu právom nebol ustanovený. Keďže si právneho zástupcu v dovolacom konaní sám

nezvolil, dovolacie konanie muselo byť zastavené.

Zhrnúc uvedené skutočnosti možno konštatovať, že uznesenie najvyššieho súdu ako

aj tomu predchádzajúce postupy okresného súdu a krajského súdu sa nejavia ani ako

arbitrárne, ale ani ako zjavne neodôvodnené. Preto niet príčiny, aby ústavný súd do nich

zasahoval.

Napokon sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdne konanie bez

zbytočných prieťahov podľa zo strany okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Aj uvedenú časť sťažnosti treba považovať za oneskorene podanú.

Konanie vedené okresným súdom sa ukončilo jeho zastavením v zmysle uznesenia

zo 14. mája 2008, resp. doručením uznesenia a následným predložením spisu krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Ústavnému súdu nie je známe, kedy presne sa

uvedené aktivity okresného súdu ukončili. Napriek tomu vzhľadom na skutočnosť, že

krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu ešte

14. augusta 2008, je zrejmé, že aktivity okresného súdu sa museli skončiť pred

14. augustom 2008. Preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 18. apríla 2009 bola

oneskorená.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009