Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 411/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. Š., N., zastúpenej advokátom JUDr. S. P.,

N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 13 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 9. apríla

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009

doručená sťažnosť JUDr. M. Š., N. (ďalej len „sťažovateľka“). Po výzve ústavného súdu na

odstránenie nedostatkov podania sťažovateľka 9. novembra 2009, bez ďalšieho doplnenia

sťažnosti, doručila ústavnému súdu plnú moc, ktorou splnomocnila svojím zastupovaním

advokáta JUDr. S. P. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv zaručených

v a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. apríla 2009.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti najmä uviedla, že:

«Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 27.2.2009 mi ako

obhajkyni obž. M. R. bola uložená podľa §-u 70 ods. 1 poriadková

pokuta vo výške 500,-Eur.

Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty mala byť skutočnosť, že ako obhajkyňa obž.

M. R. som dňa 21. 1. 2009 prevzala oznámenie o zmene termínu hlavného pojednávania

stanoveného na deň 23. 2. 2009 na termín 27. 2. 2009, teda som od 21. 1. 2009 bola

upovedomená, že hlavné pojednávanie sa bude konať dňa 27. 2. 2009, avšak napriek tomu

som dňa 24. 2. 2009 vypovedala plnú moc udelenú klientom. Keďže k vypovedaniu plnej

moci prišlo len tri dni pred konaním hlavného pojednávania , mala som svojim konaním

spôsobiť zákonnú prekážku konania hlavného pojednávania.

Proti rozhodnutiu súdu som si v zákonom stanovenej lehote s poukazom na

ustanovenie §-u 185 podala sťažnosť.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. ,IČS: 4107010616 zo dňa

9.4.2009 bola mnou podaná sťažnosť s poukazom na ustanovenie §-u 193 ods. 1 písm. c/

zamietnutá.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu 1. stupňa bolo

správne, nakoľko som svoju neprítomnosť na hlavných pojednávaniach z dôvodu opatery

maloletých detí ospravedlnila viackrát, a tým zmarila hlavné pojednávania určené na dni

1. 7. 2008, 6. 10. 2008, a aj 27. 2. 2009. Čo sa týkalo vypovedania plnej moci z dôvodu

neposkytnutia odmeny zo strany klienta, malo k jej vypovedaniu prísť v dostatočnom

časovom predstihu , aby tak nedošlo k zmareniu nariadeného úkonu. Krajský súd záverom

vyjadril svoj súhlas s konštatovaním súdu 1. stupňa , že môj postup nebol nevyhnutný.

So závermi a rozhodnutiami nesúhlasím a tieto sú vydané v rozpore so zákonom.

Krajský súd v rámci rozhodovania o sťažnosti neprihliadol na závažnú skutočnosť

a to, že súd pri uložení poriadkovej pokuty s poukazom na ustanovenie §-u 70 ods. 1 Tr.

por. uložil pokutu „obhajcovi“, ktorý v čase rozhodovania súdu už nebol v procesnom

postavení obhajcu obžalovaného.

Ďalším závažným pochybením súdu a následne vydaním rozhodnutia v rozpore so

zákonom bolo nedodržanie dikcie zákonnosti ustanovenia §-u 70 ods. 1 v časti...

„Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu... Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty

musia byť osoby vopred upozornené.“

V tejto súvislosti som v rámci odôvodnenia sťažnosti na tento nedostatok poukázala,

avšak krajský súd nielenže nezobral argumentáciu do úvahy, ale ani sa s týmto pochybením

súdu 1. stupňa nevysporiadal. Ak mal súd za to, že som z dôvodu opatery maloletých detí

viackrát ospravedlnila svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní, bol to dôvod, aby

napomenul obhajcu na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, tak ako to má na mysli

ustanovenie §-u 70 ods. 1

Taktiež chcem poukázať na skutočnosť, že podľa §-u 24

v platnom znení poskytuje advokát právne služby za odmenu. V prípade, že mu odmena nie

je poskytovaná, nemôže byť žiadnym spôsobom k výkonu nútený. Mám za to, že ukončenie

poskytovania právnej pomoci z uvedeného dôvodu nemôže byť sankcionované zo strany

štátnych orgánov a to aj s ohľadom na skutočnosť, že k vypovedaniu plnej moci prišlo

v dostatočnom termíne pred konaním hlavného pojednávania. Neobstojí ani tvrdenie súdu,

že som vypovedaním plnej moci zmarila hlavné pojednávanie. Tu odkazujem na postup

súdov v tzv. väzobných prípadoch .

Podľa SR: „Povinnosť možno ukladať: a/ zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne.“

Mám za to, že rozhodnutím Krajského súdu Nitra v konaní , IČS:

4107010616 zo dňa 9.4.2009 bolo porušené moje základné právo

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. Š. podľa

a podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

Uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 9.4.2009 porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 9.4.2009 sa zrušuje.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojich označených práv (v petite

sťažnosti uviedla dohovoru, zrejme však mala na mysli , pozn.)

uznesením krajského súdu sp. zn. z 9. apríla 2009, ktorým krajský súd

potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. z 27. februára 2009, ktorým

jej bola uložená poriadková pokuta.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona(...)

Podľa sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Zo sťažovateľkinej argumentácie vyplývajúcej zo sťažnosti je zrejmé, že podstata

ňou namietaného porušenia základných práv a slobôd spočíva predovšetkým v namietanej

nesprávnosti skutkových a právnych záverov krajského súdu, ktoré sú podľa sťažovateľky

„v rozpore so zákonom“.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnou zmluvou podľa ().

Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti

uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia označených článkov a dohovoru,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľka,

ktorá je právnicky vzdelaná a v konaní pred ústavným súdom je zastúpená advokátom, teda

kvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadnu ústavne relevantnú skutočnosť, na

základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je

postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označeného práva

sťažovateľky.

Sťažovateľka v podstate nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu a s posúdením

skutkového stavu týmto súdom, ktorý v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol najmä,

že:

„Napadnutým uznesením súd I. stupňa uložil postupom podľa

obhajkyni JUDr. M. Š. poriadkovú pokutu 500 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd I. stupňa určil termín hlavného

pojednávania na deň 26.01.2009, o zrušenie ktorého požiadala obhajkyňa z dôvodu kolízie

s pojednávaním v inej veci, na ktoré bola predvolaná pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty. Na určený termín hlavného pojednávania na deň 27.02.2009 sa obhajkyňa

obžalovaného ospravedlnila dňa 25.02.2009 tým, že dňa 24.02.2009 vypovedala

obžalovanému M. R. plnú moc a z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Týmto postupom

obhajkyne bolo zmarené vykonanie hlavného pojednávania, navyše súd I. stupňa

konštatoval, že v konaní obhajkyne išlo o neuvážené a nie o nevyhnutné konanie, keďže o

termíne hlavného pojednávania vedela v dostatočnom časovom predstihu.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej 3-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala

sťažnosť obhajkyňa, ktorú odôvodnila tým, že nebola poučená o možnosti uloženia

poriadkovej pokuty tak, ako to predpokladá ustanovenie Okrem toho,

patrí k advokátom, ktoré sa na hlavné pojednávania dostavujú pravidelne, je všeobecne

známou skutočnosťou, že v kancelárii pracuje iba v pondelok a v stredu a v ostatných dňoch

sa stará o maloleté dieťa, a v prípade, že je termín pojednávania určených v iných dňoch,

musí si zabezpečiť opateru zo strany tretej osoby. Navyše klientovi vypovedala plnú moc

z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam zo strany klienta, nedošlo k poskytnutiu odmeny.

(...)

Odvolací súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením

z predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď uložil

obhajkyni JUDr. M. Š. poriadkovú pokutu. Preskúmaním spisového materiálu zistil, že

postup obhajkyne v danej trestnej veci, kedy ospravedlňuje svoju neprítomnosť na hlavných

pojednávaniach z dôvodu opatery maloletých detí, nie je ojedinelý. Obhajkyňa z tohto

dôvodu zmarila hlavné pojednávanie určené na dni 01.07.2008, 06.10.2008

a v neposlednom rade na deň 27.02.2009. Okrem toho zmarila termín hlavného

pojednávania na deň 26.01.2009, kedy požiadala o zrušenie termínu hlavného pojednávania

s tým, že v uvedený deň jej bol doručený termín pojednávania aj v inej veci. Pokiaľ ide

o vypovedanie plnej moci z dôvodu, že obžalovaný si neplní svoje povinnosti voči obhajkyni

tým, že jej neposkytuje za obhajobu v danej trestnej veci odmenu, obhajkyňa sama

konštatuje vo svojej sťažnosti, že obžalovaného opakovane vyzvala k plneniu si svojej

povinnosti a z daného sa dá vyvodiť, že tento stav zo strany obžalovaného, trvá už dlhší čas.

Pokiaľ obhajkyňa mienila z tohto dôvodu obžalovanému vypovedať plnú moc, mala tak

urobiť v dostatočnom časovom predstihu, aby nebol zmarený nariadený úkon trestného

konania a aby súd I. stupňa mal možnosť obžalovanému ustanoviť obhajcu, resp. aby si

obžalovaný mal možnosť zvoliť iného obhajcu. Avšak obhajkyňa toto urobila 3 dni pred

vykonaním hlavného pojednávania. Krajský súd súhlasí s konštatovaním súdu I. stupňa, že

postup obhajkyne nebol nevyhnutný a svojim konaním zmarila vykonanie nariadeného

úkonu v trestnom konaní.

So zreteľom na uvedené, krajský súd preto rozhodnutie súdu I. stupňa považoval za

vecne správne a zákonné a preto sťažnosť obhajkyne zamietol podľa § 193 odsek 1 písm. c/

“

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad krajského súdu nemožno považovať za

zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského

súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia krajského súdu. Preto bolo potrebné

sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009