Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 6/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. C., Z., zastúpenej advokátom Mgr. I. T., Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-571/OVK-ZV-2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2009 doručená sťažnosť A. C., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-571/OVK-ZV-2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 30. júna 2007 sa neznámy páchateľ

vlámal do rodinného domu sťažovateľky, čo sťažovateľka bezodkladne oznámila

Obvodnému oddeleniu Policajného zboru D. (ďalej len „obvodné oddelenie“), ktoré urobilo

ohliadku a bol spísaný úradný záznam č. PÚ-808/OBV-2007. Dňa 2. júla 2007 podala

sťažovateľka osobne na Okresnej prokuratúre Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“)

trestné oznámenie, ktoré bolo 9. júla 2007 postúpené na vybavenie okresnému riaditeľstvu

(vedené pod ČVS: ORP-571/OVK-ZV-2007). V ten istý deň podala sťažovateľka rovnaké

trestné oznámenie aj Oddeleniu skráteného vyšetrovania D. (vedené pod sp. zn. ORP-14-

121/JKP-OSV-DT-2007), ktoré bolo ešte v ten deň postúpené okresnému riaditeľstvu.

Dňa 27. júla 2007 podala sťažovateľka žiadosť okresnej prokuratúre o prešetrenie

postupu a prístupu príslušníkov obvodného oddelenia a 27. novembra 2007 žiadosť

o prešetrenie činnosti orgánov činných v trestnom konaní.

Okresné riaditeľstvo 11. decembra 2007 vykonalo výsluch sťažovateľky. Okresná

prokuratúra 22. decembra 2007 oznámila sťažovateľke, že v konaní boli zistené prieťahy

a vyšetrovateľ bol upozornený, aby veci venoval zvýšenú pozornosť. Vzhľadom na to, že

vo veci sa naďalej nekonalo, právny zástupca sťažovateľky podal na okresnej prokuratúre

27. mája 2008 žiadosť o zaslanie informácie, v akom štádiu sa vyšetrovanie nachádza. Na

predmetnú žiadosť sťažovateľka nedostala od okresnej prokuratúry odpoveď, a preto zaslala

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sťažnosť

pre nečinnosť vo vyšetrovaní, ktorú táto postúpila na ďalšie konanie okresnej prokuratúre.

Právny zástupca sťažovateľky 22. októbra 2008 požiadal okresnú prokuratúru

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a zároveň podal sťažnosť na prieťahy vo vyšetrovaní.

Dňa 12. novembra 2008 sa sťažovateľka opätovne obrátila na generálnu prokuratúru, ktorá

vec postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská

prokuratúra“). Okresná prokuratúra listom z 28. novembra 2008 oznámila sťažovateľke, že

po preskúmaní postupu vyšetrovateľa bola konštatovaná jeho nečinnosť. Krajská

prokuratúra listom č. k. -4 z 12. januára 2009 oznámila sťažovateľke, že

konštatuje prieťahy spôsobené vyšetrovateľmi aj napriek viacnásobnému upozorneniu

dozorujúcej prokurátorky. Keďže vyšetrovateľ napriek uvedeným urgenciám a sťažnostiam

vo veci naďalej nekonal, sťažovateľka 18. mája 2009 opätovne podala okresnej prokuratúre

žiadosť o preskúmanie jeho postupu. Dňa 23. septembra 2009 vyšetrovateľ okresného

riaditeľstva rozhodol tak, že vec postúpil na prerokovanie Obvodnému úradu Zvolen,

odboru všeobecnej vnútornej správy, z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by

mohol byť priestupkom. Rozhodol tak napriek pokynom dozorujúcej prokurátorky, ktorá

konštatovala, že vo veci došlo k naplneniu pojmových znakov prečinu neoprávneného

zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru v zmysle .

V závere sťažovateľka uvádza, že rozhodnutie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

sp. zn. ORP-571/OVK-ZV-2007 z 23. septembra 2009 bolo uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -51 zo 7. októbra 2009 zrušené ako nezákonné.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní zaručeného v postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-571/0VK-ZV-2007, prikázal okresnému riaditeľstvu

v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného

riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-571/OVK-ZV-2007.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým

pojmom a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prerokovanie a rozhodnutie je zahrnuté do

účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní

veci účastníka (napr. ).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba

považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení .

Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to

prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto

konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd [ďalej len „dohovor“ (napr. , )].

Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovensko

z 5. júla 2005 (sp. zn. ) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na

náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych

práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia

základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté

trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a teda rovnako základného práva podľa poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho

záležitosti). Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež

oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 46 ods. 3

je jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť

škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obžalovanému. Z uvedeného

vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody

voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.

Vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva sťažovateľka namieta skutočnosti

zakladajúce podľa jej názoru zbytočné prieťahy. Podľa zistenia ústavného súdu v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť doručená 16. novembra 2009) nebolo v trestnej

veci vedenej okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-571/OVK-ZV-2007 vznesené

obvinenie konkrétnej osobe. V tejto súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľka ako poškodená v trestnom

konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia (proti konkrétnej osobe) sa nemôže

domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (napr. , , ). Až

vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní

možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia,

a teda z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle

.

Základné právo poškodeného v trestnom konaní na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa je preto uplatniteľné až po vznesení

obvinenia voči konkrétnej osobe (napr. , ).

Ústavný súd vzhľadom na už citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že

sťažovateľka ako poškodená v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia

sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov, sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd nemohol vyhovieť ani ďalším požiadavkám

sťažovateľky (prikázať okresnému riaditeľstvu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej

primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania pred ústavným súdom), pretože

rozhodovanie o týchto je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, ku ktorému však v prípade sťažovateľky nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010