Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 6/2010
PDF · 137.34 KB
No categories available
I. ÚS 6/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 6/2010-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To/144/2008 zo
16. júla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2009 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 3 To/144/2008 zo 16. júla 2009.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom
Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 T/89/2008-241 z 2. októbra 2008
uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného
zákona a za to bola odsúdená „... na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky... súd
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá... súd obžalovanej určuje
skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov... ukladá trest zákazu činnosti vodiča, t. j. zákaz riadiť
akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov... súd poškodeného P. Ď... s nárokom na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie... je obžalovaná... povinná nahradiť
škodu poškodenému L. K... vo výške 7.848,- Sk... súd poškodeného L. K... so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.“.
3. Sťažovateľka ďalej okrem iného uviedla, že „Na odvolanie prokurátora Krajský
súd... rozsudkom... zo 16. júla 2009 rozhodol, že... zrušuje rozsudok Okresného súdu... zo
dňa 2. 10. 2008 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanej... uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 (päť)
rokov... obžalovaná... sa za prečin usmrtenia... v ktorom rozsudok Okresného súdu... sp. zn.
3 T/89/2008 zo dňa 02. 10. 2008 zostal nedotknutý, odsudzuje... na trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky... súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia...
Rozsudok... napadnutý sťažnosťou považuje sťažovateľka za porušenie svojho
základného práva na spravodlivý proces a porušenie zákazu diskriminácie...
Sťažovateľka namieta porušenie práva na spravodlivý proces v dvoch rovinách.
Prvou je uloženie druhu trestu odporcom, ktorý je odlišný od známych rozhodnutí
všeobecných súdov v rovnakých veciach a druhá je absolútna ignorácia odporcu
k argumentom sťažovateľky v odvolacom konaní, ktorá sa prejavila aj v samotnom,
odôvodnení napadnutého rozhodnutia...
Trest uložený odporcom považuje... sťažovateľka za protiústavný, nezákonný
a uložený v rozpore s princípmi spravodlivosti. Sťažovateľka si je vedomá toho, že osud bol
krutý a nespravodlivý k poškodeným pri dopravnej nehode. Ukladanie trestu, ale nie je hrou
osudu, ale výsledkom rozhodnutia súdu, ktorý musí byť zákonný a v súlade s princípmi
spravodlivosti. Dopravná nehoda nebola výsledkom vodičskej bezohľadnosti a
arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti sťažovateľky. Odporca len formálne v rozsudku
vymenoval množstvo poľahčujúcich okolností na strane sťažovateľky, ktoré ale nenašli
primeranú odozvu v jeho rozhodnutí. Trest uložený odporcom nevyjadruje morálne
odsúdenie sťažovateľky spoločnosťou..., ale javí sa byť pomstou za nedbanlivostné konanie
sťažovateľky...“.
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jej sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné práva sťažovateľky... priznané čl. 12 ods. 2, 46 ods. 1, Ústavy...
a čl. 14, čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu... č. k. 3 To/144/2008-272 zo
16. 07. 2009 porušené boli.
2/ Rozsudok Krajského súdu... č. k. 3 To/144/2008-272 zo 16. 07. 2009 zrušuje
a Krajskému súdu... prikazuje vo veci znovu konať a rozhodnúť.
3/ M. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-EUR (slovom päťtisíc
eur), ktoré je Krajský súd... povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto
nálezu.
4/ Krajský súd... je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu
nahradiť trovy konania sťažovateľke, na účet právnej zástupkyne...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd sa
môže vecne zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ/ka nemôže v súčasnosti
a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu/jej zákon na to poskytuje.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného
princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť
výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v trestnom konaní povinné vykladať
a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za
dodržiavanie tých základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva
dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Princíp
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do
právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
7. Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojich základných práv podľa
čl. 12 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 3 To/144/2008 zo 16. júla 2009. Podstata argumentácie sťažovateľky
spočíva v tom, že krajský súd v uvedenej veci rozhodol uložením druhu trestu „ktorý je
odlišný od známych rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých veciach“ a „absolútnou
ignoráciou... k argumentom sťažovateľky“.
8. Podľa § 368 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,
ktorým bola vec právoplatne skončená. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku
dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa
§ 370 ods. 2 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie
sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu (rozsudok doručený
7. októbra 2009).
9. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jej námietkam vzťahujúcim
sa k právu na spravodlivé súdne konanie účinným a dostupným prostriedkom nápravy vád
rozhodnutia, ktorými sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila, dovolanie, prostredníctvom
ktorého mohla/môže uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v ústavnej sťažnosti
a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako dovolací súd.
10. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný
súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127
ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto
sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.
11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010