Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 6/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo

16. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2009 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. júla 2009.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -241 z 2. októbra 2008

uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona a za to bola odsúdená „... na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky... súd

obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá... súd obžalovanej určuje

skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov... ukladá trest zákazu činnosti vodiča, t. j. zákaz riadiť

akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov... súd poškodeného P. Ď... s nárokom na

náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie... je obžalovaná... povinná nahradiť

škodu poškodenému L. K... vo výške 7.848,- Sk... súd poškodeného L. K... so zvyškom jeho

nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.“.

3. Sťažovateľka ďalej okrem iného uviedla, že „Na odvolanie prokurátora Krajský

súd... rozsudkom... zo 16. júla 2009 rozhodol, že... zrušuje rozsudok Okresného súdu... zo

dňa 2. 10. 2008 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanej... uložený trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 (päť)

rokov... obžalovaná... sa za prečin usmrtenia... v ktorom rozsudok Okresného súdu... sp. zn.

zo dňa 02. 10. 2008 zostal nedotknutý, odsudzuje... na trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) roky... súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia...

Rozsudok... napadnutý sťažnosťou považuje sťažovateľka za porušenie svojho

základného práva na spravodlivý proces a porušenie zákazu diskriminácie...

Sťažovateľka namieta porušenie práva na spravodlivý proces v dvoch rovinách.

Prvou je uloženie druhu trestu odporcom, ktorý je odlišný od známych rozhodnutí

všeobecných súdov v rovnakých veciach a druhá je absolútna ignorácia odporcu

k argumentom sťažovateľky v odvolacom konaní, ktorá sa prejavila aj v samotnom,

odôvodnení napadnutého rozhodnutia...

Trest uložený odporcom považuje... sťažovateľka za protiústavný, nezákonný

a uložený v rozpore s princípmi spravodlivosti. Sťažovateľka si je vedomá toho, že osud bol

krutý a nespravodlivý k poškodeným pri dopravnej nehode. Ukladanie trestu, ale nie je hrou

osudu, ale výsledkom rozhodnutia súdu, ktorý musí byť zákonný a v súlade s princípmi

spravodlivosti. Dopravná nehoda nebola výsledkom vodičskej bezohľadnosti a

arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti sťažovateľky. Odporca len formálne v rozsudku

vymenoval množstvo poľahčujúcich okolností na strane sťažovateľky, ktoré ale nenašli

primeranú odozvu v jeho rozhodnutí. Trest uložený odporcom nevyjadruje morálne

odsúdenie sťažovateľky spoločnosťou..., ale javí sa byť pomstou za nedbanlivostné konanie

sťažovateľky...“.

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné práva sťažovateľky... priznané , 46 ods. 1, ...

a čl. 14, čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu... č. k. -272 zo

16. 07. 2009 porušené boli.

2/ Rozsudok Krajského súdu... č. k. -272 zo 16. 07. 2009 zrušuje

a Krajskému súdu... prikazuje vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3/ M. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-EUR (slovom päťtisíc

eur), ktoré je Krajský súd... povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto

nálezu.

4/ Krajský súd... je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania sťažovateľke, na účet právnej zástupkyne...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd sa

môže vecne zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ/ka nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu/jej zákon na to poskytuje.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v trestnom konaní povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné aj za

dodržiavanie tých základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ). Princíp

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do

právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

7. Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojich základných práv podľa

a , ako aj práv podľa a dohovoru rozsudkom

krajského súdu sp. zn. zo 16. júla 2009. Podstata argumentácie sťažovateľky

spočíva v tom, že krajský súd v uvedenej veci rozhodol uložením druhu trestu „ktorý je

odlišný od známych rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých veciach“ a „absolútnou

ignoráciou... k argumentom sťažovateľky“.

8. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená. Podľa

dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa

ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie

sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu (rozsudok doručený

7. októbra 2009).

9. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia

porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jej námietkam vzťahujúcim

sa k právu na spravodlivé súdne konanie účinným a dostupným prostriedkom nápravy vád

rozhodnutia, ktorými sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila, dovolanie, prostredníctvom

ktorého mohla/môže uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v ústavnej sťažnosti

a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako dovolací súd.

10. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný

súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127

ods. 1 v spojení s a ), a preto

sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010