Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

, a a jeho uzneseniami z 23. októbra 2008

a 31. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a a jeho uzneseniami z 23. októbra 2008 a 31. marca 2009.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je vedené konanie

pod sp. zn. na základe žaloby sťažovateľa o ochranu osobnosti. Okresný súd

uznesením z 13. júna 2008 zamietol žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré

krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. z 23. októbra 2008

potvrdil. Predmetné uznesenie krajského súdu sťažovateľ napadol dovolaním. Okresný súd

uznesením č. k. -101 z 21. januára 2009 zamietol žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie a uznesením č. k. -104 z toho

istého dňa uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu. Tieto uznesenia krajský súd na

odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. , z 31. marca 2009

potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

, zo 17. septembra 2009 dovolanie sťažovateľa proti už

označeným rozhodnutiam krajského súdu odmietol (o neustanovení advokáta pre účely

dovolacieho konania), resp. zastavil (o uložení poriadkovej pokuty a o neoslobodení od

súdnych poplatkov).

3. Sťažovateľ namieta, že „vo veci konal miestne nepríslušný súd OS Martin, hoci vo

veci mal konať Okresný súd Bratislava II, nakoľko ide o žalobu o ochranu osobnosti...

V konaní bola sťažovateľovi odňatá zákonná sudkyňa JUDr. B. S. a nahradená nezákonnou

sudkyňou JUDr. M. I... krajský súd... potvrdil chybne rozhodnutie OS MT -82

zo dňa 13. 06. 2008... okresný súd... BRUTÁLNE PORUŠIL a ZMARIL DOVOLACIE

konanie neustanovením advokáta... Chybne rozhodol aj Najvyšší súd...“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby takto rozhodol:

„Okresný súd... porušil základné práva sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru...

Okresný súd... je povinný zaplatiť satisfakciu 2. 000 Eur D. B. v lehote 15 dní od dňa

doručenia Nálezu US SR...

Ústavný súd prikazuje konať vo veci sp. zn. bez ďalších obštrukcií

a tento musí prizvať na konanie JUDr. I. P... za účelom ochrany základných práv D. B. pred

súdom...

Ústavný sud zrušuje uznesenia Krajského súdu... 10 Co/229/2008-? zo dňa 23. 10.

2008 a , 94/2009 zo dňa 31. 03. 2009.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Citovaný článok limituje

právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

7. Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v a a ,

napriek tomu je z jej obsahu zrejmé, že námietky sťažovateľa smerujú k porušeniu ním

označených práv postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu (tento ale

v petite sťažnosti neoznačil, pozn.) v súvislosti s rozhodnutím o jeho žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov (i), ako aj rozhodnutím o jeho žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie v predmetnej veci (ii).

8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že namietané rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu (bod 7i a 7ii) sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva mesiace pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu. Podľa sťažnosť

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pričom neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (pozri napr. , ).

9. Ústavný súd preto podľa sťažnosť v časti

sťažovateľom označených porušení práv postupom a označenými rozhodnutiami okresného

súdu a krajského súdu odmietol ako oneskorene podanú (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

10. Pokiaľ sťažovateľ v rámci sťažnosti (nie jeho petitu) namietal aj dovolacie

rozhodnutie sp. zn. , zo 17. septembra 2009, ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd

je podľa viazaný návrhom na začatie konania.

Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,

ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv ( ).

11. K uvedenému (bod 10) ústavný súd už iba dodáva, že aj keby sťažovateľ označil

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , zo 17. septembra 2009

v petite sťažnosti (čo neurobil), bolo by potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno

hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto

prípade najvyššieho súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ). Vo vzťahu

k sťažovateľom namietanému porušeniu práv postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , zo 17. septembra 2009 ústavný súd

konštatuje, že najvyšší súd postupoval a rozhodol plne v súlade s procesnými ustanoveniami

a jeho postup ani rozhodnutie sa nevyznačuje prvkami

svojvôle pri aplikácii zákona či arbitrárnosťou. Ústavný súd by preto podľa § 25 ods. 2

sťažnosť v časti sťažovateľom namietaných porušení práv

smerujúcu proti najvyššiemu súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

12. V neposlednom rade, pokiaľ sťažovateľ namietal miestnu príslušnosť okresného

súdu a porušenie princípu zákonného sudcu, ústavný súd k uvedenému dodáva, že

sťažovateľ v priebehu ďalšieho konania vo veci samej má možnosť uvedené skutočnosti

namietať, a to či už procesnými návrhmi v rámci prerokúvanej veci alebo v rámci riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu vo veci. Ústavný súd preto nemá

právomoc ani na konanie o tejto časti sťažnosti, pričom nedostatok právomoci ústavného

súdu na prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti nemožno odstrániť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010