Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 5/2010
PDF · 149.12 KB
No categories available
I. ÚS 5/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 20/2008 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Co 229/2008, 9 Co 93/2009 a 9 Co 94/2009 a jeho uzneseniami z 23. októbra 2008
a 31. marca 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 20/2008 a postupom Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 229/2008,
9 Co 93/2009 a 9 Co 94/2009 a jeho uzneseniami z 23. októbra 2008 a 31. marca 2009.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je vedené konanie
pod sp. zn. 6 C 20/2008 na základe žaloby sťažovateľa o ochranu osobnosti. Okresný súd
uznesením z 13. júna 2008 zamietol žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré
krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 10 Co 229/2008 z 23. októbra 2008
potvrdil. Predmetné uznesenie krajského súdu sťažovateľ napadol dovolaním. Okresný súd
uznesením č. k. 6 C 20/2008-101 z 21. januára 2009 zamietol žiadosť sťažovateľa
o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie a uznesením č. k. 6 C 20/2008-104 z toho
istého dňa uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu. Tieto uznesenia krajský súd na
odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 9 Co 93/2009, 9 Co 94/2009 z 31. marca 2009
potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
3 Cdo 206/2009, 3 Cdo 207/2009 zo 17. septembra 2009 dovolanie sťažovateľa proti už
označeným rozhodnutiam krajského súdu odmietol (o neustanovení advokáta pre účely
dovolacieho konania), resp. zastavil (o uložení poriadkovej pokuty a o neoslobodení od
súdnych poplatkov).
3. Sťažovateľ namieta, že „vo veci konal miestne nepríslušný súd OS Martin, hoci vo
veci mal konať Okresný súd Bratislava II, nakoľko ide o žalobu o ochranu osobnosti...
V konaní bola sťažovateľovi odňatá zákonná sudkyňa JUDr. B. S. a nahradená nezákonnou
sudkyňou JUDr. M. I... krajský súd... potvrdil chybne rozhodnutie OS MT 6 C/20/2008-82
zo dňa 13. 06. 2008... okresný súd... BRUTÁLNE PORUŠIL a ZMARIL DOVOLACIE
konanie neustanovením advokáta... Chybne rozhodol aj Najvyšší súd...“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby takto rozhodol:
„Okresný súd... porušil základné práva sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru...
Okresný súd... je povinný zaplatiť satisfakciu 2. 000 Eur D. B. v lehote 15 dní od dňa
doručenia Nálezu US SR...
Ústavný súd prikazuje konať vo veci sp. zn. 6 C/20/2008 bez ďalších obštrukcií
a tento musí prizvať na konanie JUDr. I. P... za účelom ochrany základných práv D. B. pred
súdom...
Ústavný sud zrušuje uznesenia Krajského súdu... 10 Co/229/2008-? zo dňa 23. 10.
2008 a 9 Co/93, 94/2009 zo dňa 31. 03. 2009.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Citovaný článok ústavy limituje
právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa
ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde,
napriek tomu je z jej obsahu zrejmé, že námietky sťažovateľa smerujú k porušeniu ním
označených práv postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu (tento ale
v petite sťažnosti neoznačil, pozn.) v súvislosti s rozhodnutím o jeho žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov (i), ako aj rozhodnutím o jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie v predmetnej veci (ii).
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že namietané rozhodnutia okresného súdu
a krajského súdu (bod 7i a 7ii) sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva mesiace pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť
možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).
9. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti
sťažovateľom označených porušení práv postupom a označenými rozhodnutiami okresného
súdu a krajského súdu odmietol ako oneskorene podanú (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
10. Pokiaľ sťažovateľ v rámci sťažnosti (nie jeho petitu) namietal aj dovolacie
rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 206/2009, 3 Cdo 207/2009 zo 17. septembra 2009, ústavný súd
predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd
je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania.
Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,
ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa
svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
11. K uvedenému (bod 10) ústavný súd už iba dodáva, že aj keby sťažovateľ označil
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 206/2009, 3 Cdo 207/2009 zo 17. septembra 2009
v petite sťažnosti (čo neurobil), bolo by potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno
hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto
prípade najvyššieho súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené
základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú
(IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Vo vzťahu
k sťažovateľom namietanému porušeniu práv postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 206/2009, 3 Cdo 207/2009 zo 17. septembra 2009 ústavný súd
konštatuje, že najvyšší súd postupoval a rozhodol plne v súlade s procesnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku a jeho postup ani rozhodnutie sa nevyznačuje prvkami
svojvôle pri aplikácii zákona či arbitrárnosťou. Ústavný súd by preto podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti sťažovateľom namietaných porušení práv
smerujúcu proti najvyššiemu súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
12. V neposlednom rade, pokiaľ sťažovateľ namietal miestnu príslušnosť okresného
súdu a porušenie princípu zákonného sudcu, ústavný súd k uvedenému dodáva, že
sťažovateľ v priebehu ďalšieho konania vo veci samej má možnosť uvedené skutočnosti
namietať, a to či už procesnými návrhmi v rámci prerokúvanej veci alebo v rámci riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu vo veci. Ústavný súd preto nemá
právomoc ani na konanie o tejto časti sťažnosti, pričom nedostatok právomoci ústavného
súdu na prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti nemožno odstrániť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010