Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 19/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. I., Š., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S

2/2008-12 z 30. januára 2008, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

odvolacieho súdu presne neoznačenej spisovej značky z 29. apríla 2008 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu sp. zn. z 30.

júla 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. I. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2009 doručená sťažnosť L. I., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť,

že ňou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -12 z 30. januára 2008, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolacieho súdu presne neoznačenej

spisovej značky (sťažovateľ uvádza len sp. zn. 7 Sžo .../2008, pozn.) z 29. apríla 2008 a

uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn. z 30. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 2. januára 2007 krajskému súdu žalobu,

ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne – ústredie, v jeho dôchodkovej

veci. Krajský súd ako súd prvého stupňa uznesením č. k. -12 z 30. januára 2008

konanie zastavil. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu krajského súdu odvolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd uznesením z 29. apríla 2008 tak, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal

sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn.

z 30. júla 2009 tak, že dovolacie konanie zastavil. Sťažovateľ v sťažnosti

výslovne uvádza, že uznesenie dovolacieho súdu „nadobudlo právoplatnosť dňom: 24. 10.

2009“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „... veľmi závažný už alarmujúci

zdravotný stav mne... neumožňoval... a bránil mne v dvojmesačnej lehote... doručiť túto...

sťažnosť, na ústavný súd v Košiciach...“. Z citovaného textu sa dá usudzovať, že sťažovateľ

sa ňou domáha odpustenia zmeškania lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol tak, že v náleze vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 47

ods. 2 , ako aj jeho práva podľa dohovoru namietanými uzneseniami

krajského súdu a najvyššieho súdu (odvolacieho súdu, ako aj dovolacieho súdu) a prizná mu

finančné zadosťučinenie v sume „301.260.00 €“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -12 z 30. januára 2008, uznesením najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu

z 29. apríla 2008 a uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn.

z 30. júla 2009.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

V danom prípade sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 30. decembra 2009,

pričom sám uvádza, že posledné z ním namietaných uznesení (uznesenie najvyššieho súdu

ako dovolacieho súdu sp. zn. z 30. júla 2009) nadobudlo právoplatnosť

24. októbra 2009, a v tejto súvislosti sa domáha odpustenia zmeškania lehoty na podanie

sťažnosti. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sám uznáva, že podal sťažnosť po uplynutí

lehoty uvedenej v .

Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu nemožno odpustiť, ústavný

súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ostatnými

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010