Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 34/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M.

K., M., pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2009 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. K., M., pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu

ochranu zaručeného (ďalej len „“)

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) vo veci vedenej pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ podal na MS SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 5.

októbra 2009. Porušovateľ mi listom zo dňa 5. 11. 2009 oznámil, že MS SR už neprešetruje

vybavenie sťažnosti, lebo vybavovanie sťažnosti je dvojstupňové, a preto niet opory

v zákone, aby ministerstvo spravodlivosti prešetrilo postup podpredsedu KS KE.

S takýmto tvrdením porušovateľa nesúhlasím a podotýkam na rozhodnutie Ústavného

súdu v našej inej právnej veci sp. zn.: zo dňa 10. 12. 2008 na str. -11- prvý

odsek „Ústavný súd na záver poznamenáva, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je jej

neprípustnosť, pretože sťažovateľka nevyužila možnosť nápravy ňou tvrdeného

protiprávneho stavu postupom uvedeným § 67 ods. 1 pís. c) zák. o súdoch , t. j. nepožiadala

Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedom krajského

súdu.“

Podotýkam, že išlo o sťažnosť na ten istý prípad postupu súdu na prieťahy v konaní

iného súdu.

Namietam porušenie svojho práva, ktoré mi vyplýva z čl. 46 ods. (1) právo na inú

právnu ochranu.

Budem konkrétny: Domáham sa práva uvedeného v čl. 46 v spojení s čl. 51 ods. 1

SR... len v medziach zákona, ktorý tieto ustanovenia vykonáva. ... Sťažovateľ sa

domáhal v patričnom rozsahu a zákonom ustanoveným postupom na orgáne príslušnom na

jej poskytnutie.

Z vyplýva pre porušovateľa:

Prešetrenie vybavenia sťažnosti

(1) Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne

súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede,

s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Ak zákon ustanovuje orgánu príslušnému na vybavenie sťažnosti jej prešetrenie,

z § 67 pís. b) cit. zák. vyplýva porušovateľovi povinnosť ju prešetriť.

Z ústavnoprávneho imperatívu ods. (2) SR vyplýva povinnosť orgánu

ktorý prešetruje sťažnosť, dodržať zákon.

Preto neobstojí alibizmus porušovateľa odkazujúc na dvojstupňové konanie a tak sa

eliminovať z povinnosti k zodpovednosti za prešetrenie sťažnosti.

Pritom výkladové stanovisko k zákonu prináleží všeobecnému súdu konkrétne plénu

Najvyššieho súdu SR aj zjednocovacie stanoviská...»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo D. a. s. podľa na inú právnu ochranu

Slovenskej republiky, bolo porušené.

2. Vracia vec Ministerstvu spravodlivosti SR č. 32662/2009 na ďalšie konanie.

3. Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

konania pre JUDr. M. K. - advokáta v celkovej sume 292,38 € (dvestodeväťesiatdva eur) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podstatou námietok sťažovateľky bolo vyjadrenie nespokojnosti s vybavením jej

„žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti“ ministerstvom spravodlivosti, čím malo byť

porušené jej základné právo zaručené .

Z obsahu sťažnosti, ako aj z pripojeného oznámenia o odložení podania ministerstva

spravodlivosti č. -51 z 5. novembra 2009 vyplýva, že sťažovateľka sa svojím

podaním z 5. októbra 2009 domáhala, aby ministerstvo spravodlivosti podľa ustanovenia

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov prešetrilo vybavenie jej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Ministerstvo spravodlivosti v tomto oznámení uviedlo:

Z predmetnej žiadosti je zrejmé, že ste podali sťažnosť z 9. júla 2009 na prieťahy

v konaní Okresného súdu Michalovce vedenom pod sp. zn. . Keďže ste sa

nestotožnili s výsledkom vybavenia tejto sťažnosti predsedom uvedeného okresného súdu,

podali ste sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Košiciach o prešetrenie tohto vybavenia

podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch.

Stanovisko predsedu príslušného krajského súdu je v takomto prípade konečné

a nepodlieha už prešetreniu ministerstvom spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti

prešetruje postup predsedu krajského súdu pri vybavení sťažnosti podľa § 67 ods. 1 písm. b)

zákona o súdoch, týkajúcej sa konania, v ktorom krajský súd konal ako súd prvého stupňa

ako odvolací súd.

Z uvedeného vyplýva, že prešetrovanie vybavovania sťažností na postup súdov podľa

zákona osudoch je dvojstupňové, a preto niet opory v zákone, aby ministerstvo

spravodlivosti prešetrilo postup podpredsedu Krajského súdu v Košiciach, ktorý Vašu

žiadosť vybavil listom číslo Spr. 120/09 zo 7. septembra 2009.

Vzhľadom na to, ministerstvo spravodlivosti Vašu žiadosť z 5. októbra 2009 ako

bezpredmetnú bez ďalšieho opatrenia odkladá so zreteľom na neexistenciu zákonného

dôvodu na jej meritórne vybavenie.“

Ústavný súd zistil, že ministerstvo spravodlivosti venovalo podaniu sťažovateľky

primeranú pozornosť a postupovalo pritom spôsobom súladným so zákonom, nezasiahlo

negatívne do podstaty jej základného práva, nezmarilo jeho zmysel, a preto ho ani nemohlo

porušiť. Skutočnosť, že obsah odpovede ministerstva spravodlivosti nebol totožný

s právnymi názormi a predstavami sťažovateľky, ešte neznamená, že došlo k porušeniu

základného práva na inú právnu ochranu podľa . V súčasnosti na

ministerstve spravodlivosti neprebieha žiadne konanie, ktoré požíva ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z doterajšej judikatúry, podľa ktorej

predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany a na

základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva

na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy (

až ). Zároveň podľa podmienky a podrobnosti o tejto

ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle je možné domáhať sa

základných práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú (napr. , ).

Z uvedeného teda vyplýva, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na

príslušnom orgáne, pričom je povinnosťou tohto orgánu postupovať spôsobom súladným

so zákonom a zabezpečiť ochranu práv v požadovanej kvalite. Je teda potrebné, aby orgány

verejnej moci reagovali relevantným spôsobom na jednotlivé návrhy, podania či sťažnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb a aby sa týmito podaniami dôkladne zaoberali.

Ústavný súd je toho názoru, že takýto orgán by mohol porušiť základné právo podľa čl. 46

ods. 1 vtedy, ak by podanie sťažovateľa ignoroval alebo nevenoval by mu pozornosť

zodpovedajúcu svojim povinnostiam. Nespokojnosť sťažovateľa s obsahmi odpovedí

dotknutých subjektov nie je dôkazom o ich neústavnosti.

V neposlednom rade je potrebné skúmať aj o to aké konanie pred orgánom verejnej

moci ide. Teda či ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o základných právach a slobodách

právnických osôb alebo fyzických osôb a ktoré požíva ochranu

zaručujúcu aj právo na spravodlivé súdne alebo iné konanie. V danom prípade išlo

o sťažnosť na postup, ktorý nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o základných právach

a slobodách, a teda podľa názoru ústavného súdu nepožíva ani ochranu .

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom ministerstva

spravodlivosti pri prešetrení vybavenia sťažnosti vo veci vedenej pod sp. zn.

a namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (

). Vzhľadom na to bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať

sa inými požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Ak sa však sťažovateľka domnieva, že v konaní všeobecného súdu dochádza

k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, má právo po vyčerpaní právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na

ochranu základného práva účinne poskytuje, domáhať sa ochrany tohto základného práva na

orgáne, ktorý jediný môže vysloviť, či v tom - ktorom postupe všeobecného súdu došlo

k porušeniu základného práva podľa . Týmto orgánom verejnej moci je

ústavný súd, ktorý o takýchto sťažnostiach rozhoduje v súlade s .

Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2010