Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 27/2010
PDF · 178.82 KB
No categories available
I. ÚS 27/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť L. L. F., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., advokátska
kancelária P. L., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1420/2004 a jeho
uznesením z 21. februára 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. L. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2009 doručená sťažnosť L. L. F., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. M. P., advokátska kancelária P. L., s. r. o., B., ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1420/2004 a jeho uznesením z 21. februára 2007
(ďalej len „uznesenie z 21. februára 2007“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 03. 2004 podanom na Exekútorskom
úrade v M., JUDr. V. K., súdny exekútor,… sa Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný
inšpektorát… ako oprávnený, domáhala voči povinnej - L. L. F... sumy vo výške 150 000
Sk…
Poverený súdny exekútor… upovedomil sťažovateľku ako povinnú o začatí exekúcie
na vymoženie sumy 150 000 Sk,… sťažovateľka prevzala... „Upovedomenie o začatí
exekúcie“ dňa 27. 09. 2006 a následne v zákonnej 14-dňovej lehote… podala námietky.
Nakoľko uvedené námietky neboli podpísané, dňa 22. 11. 2006 sa na Okresný súd
Bratislava II dostavila sestra sťažovateľky - pani L. L... ako splnomocnenec sťažovateľky, za
účelom podpísania námietok proti exekúcii a do exekučného spisu doložila plnomocenstvo
udelené dňa 22. 03. 2006 sťažovateľkou ako splnomocniteľom…
Po doručení týchto námietok súdnym exekútorom… Okresnému súdu Bratislava II
tento uznesením, sp. zn. 37Er 1420/04-29, EX 252/04, zo dňa 21. 02. 2007... námietky
povinnej (t. j. sťažovateľky) zo dňa 01. 10. 2006 odmietol. Okresný súd Bratislava II
v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že… preskúmal plnú moc zo dňa 22. 03. 2006 a zistil,
že podľa plnej moci udelenej pani L. L., táto nebola splnomocnená na konanie pred súdom.
Z týchto skutočností Okresný súd Bratislava II vyvodil záver, že námietky proti exekúcii boli
podané neoprávnenou osobou, t. j. niekým, kto na podanie námietok nebol oprávnený, a z
uvedeného dôvodu námietky odmietol.
Okresný súd Bratislava II následne doručoval vyššie uvedené uznesenie, sp. zn.
37Er 1420/04-29,… pani L. L., na adresu... B... Uvedenú zásielku sa doručovateľovi
nepodarilo doručiť dňa 23. 05. 2007, preto v tento deň oznámil adresátovi, že zásielka je
uložená na pošte. Nakoľko si adresát – L. L., neprevzala uvedenú zásielku v odbernej lehote
na pošte, vrátila sa Okresnému súdu Bratislava II dňa 18. 06. 2007. Touto cestou
sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že hoci súd v doručovanom rozhodnutí sám
konštatoval, že pani L. L. nie je osobou splnomocnenou na konanie o námietkach pred
súdom, predmetné rozhodnutie jej napriek tomu ako neoprávnenej osobe doručoval.
Uznesenie o odmietnutí námietok, sp. zn. 37Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007,
Okresný súd Bratislava II odoslal dňa 21. 05. 2007… aj sťažovateľke na adresu... B… Na
uvedenej adrese sa sťažovateľka nezdržovala od septembra 2003, o čom bol súd
upovedomený aj z podaných námietok proti exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zaslal
zásielku na túto neaktuálnu adresu, zásielka sa súdu vrátila dňa 23. 05. 2007 z dôvodu, že
adresát je neznámy. Okresný súd Bratislava II znova odoslal predmetné uznesenie
sťažovateľke aj dňa 10. 07. 2007…, a to na adresu... B… Nakoľko sa doručovateľovi dňa
11. 07. 2007 zásielku nepodarilo doručiť, opakovane bola zásielka doručovaná nasledovný
deň, t. j. 12. 07. 2007. Z dôvodu, že aj tento pokus o doručenie zásielky bol neúspešný,
zásielka bola uložená na pošte dňa 12. 07. 2007 a keďže nebola v odbernej lehote prevzatá,
vrátila sa súdu dňa 01. 08. 2007.
Na základe uvedených skutočností a márne uplynutie lehoty na podanie odvolania
podľa ustanovenia § 159 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok…
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2007.
Sťažovateľka ako podnikateľský subjekt mala v čase, keď Okresný súd Bratislava II
vydal uznesenie, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, t. j. dňa 21. 02. 2007, ako miesto podnikania
uvedenú adresu... B., avšak v čase, keď jej Okresný súd Bratislava II doručoval uznesenie,
sp. zn. 37Er 1420/04-29, t. j. dňa 21. 05. 2007 a 10. 07. 2007, mala uvedené miesto
podnikania na adrese... B.... Uvedený údaj bol súčasťou výpisu zo živnostenského registra,
ktorý je verejne dostupným registrom… Vo výpise sťažovateľky zo živnostenského registra
je uvedený aj údaj, že pôvodná adresa miesta podnikania sťažovateľky „... B.“ bola platná
do 21. 03. 2007. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase doručovania zásielky
Okresným súdom Bratislava II uvedená adresa... B., nebola aktuálna (aktuálnou adresou v
čase doručovania bola... B.), a teda sťažovateľka, keďže sa na uvedenej adrese od 21. 03.
2007 vôbec nezdržovala, nemohla mať vedomosť o tom, že jej bolo oznámené uloženie
zásielky na pošte, a teda nemala ani možnosť oboznámiť sa s jej obsahom...
ak mali námietky sťažovateľky proti exekúcii zo dňa 01. 10. 2006 nedostatky,
spočívajúce vtom, že neboli podpísané alebo chýbalo plnomocenstvo na zastupovanie
povinného v konaní, t. j. odstrániteľné nedostatky, súd mal povinného vyzvať uznesením na
ich odstránenie s poučením o spôsobe vykonania opravy alebo doplnenia…
postupom Okresného súdu Bratislava II spočívajúcom v doručovaní uznesenia
o odmietnutí námietok, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007, sťažovateľke ako
povinnej v exekučnom konaní na adresu, ktorá v tom čase nebola miestom jej podnikania,
čo vyplývalo aj verejne prístupného živnostenského registra, bola odopretá možnosť
prevziať si doručovanú zásielku v zákonnej lehote, oboznámiť sa s jej obsahom a podať
proti uzneseniu opravný prostriedok…
právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava II, a to nerešpektovaním povinnosti
súdu podľa ust. § 43 Občianskeho súdneho poriadku, kedy sťažovateľka nebola uznesením
súdu vyzvaná na odstránenie nedostatkov námietok proti exekúcii zo dňa 01. 10. 2006
a následne doručovaním uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/04-29,
vydaným dňa 21. 02. 2007, zasielaným dňa 21. 05. 2007 a dňa 10. 07. 2007 na adresu,
ktorá nebola vtom čase miestom podnikania sťažovateľky...»
Sťažovateľka danosť právomoci ústavného súdu a zachovanie lehoty na podanie
sťažnosti ústavnému súdu odôvodnila takto:
«Sťažovateľka na základe vyššie uvedeného žiada súd o ochranu svojich základných
práv, ktorú nemohla uplatniť v konaní pred všeobecnými súdmi nie kvôli vlastnému
pochybeniu, ale pre nezákonný postup Okresného súdu Bratislava II. Z uvedeného vyplýva,
že Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený a povinný vo veci konať…
Ústavný súd Slovenskej republiky už v uznesení, sp. zn. III. ÚS 186/02, zo dňa 28. 11.
2002 vyslovil: „Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorá sa pri rozhodnutí počíta od jeho právoplatnosti, by
mala vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca pre uplatnenie účinnej ústavnej ochrany
sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty. Aby uvedené požiadavky
spĺňala, môže začať plynúť len vtedy, pokiaľ bolo právoplatné rozhodnutie sťažovateľovi
náležité oznámené. Ak sa tak nestalo, táto lehota nemôže začať plynúť...“
Sťažovateľka bola oboznámená s uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
37 Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007 až JUDr. Vladimírom Kotrlom, súdnym exekútorom,
ktorý predmetné uznesenie, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, sťažovateľke (resp. jej účtovníkovi)
doručil prostredníctvom faxu dňa 08. 07. 2009… Lehota na podanie sťažnosti uplynie dňa
08. 09. 2009, teda sťažovateľka tak prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladá
sťažnosť v zákonom stanovenej lehote...»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takto:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
37 Er 1420/2004-29, zo dňa 21. 02.2007, bolo porušené.
3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/2004-29, zo dňa
21. 02. 2007, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
V súlade s ust. § 11 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si
sťažovateľka voči Okresnému súdu Bratislava II zároveň uplatňuje aj náhradu trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľky..., v celkovej sume 292,38 €…,
ktorú je povinný Okresný súd Bratislava II zaplatiť do dvoch mesiacov do právoplatnosti
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
a krajského súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní podala proti upovedomeniu o začatí
exekúcie námietky, ktoré však neboli podpísané. Po podaní námietok tieto dodatočne
podpísala na okresnom súde sestra sťažovateľky ako jej zástupkyňa na základe plnej moci,
ktorú súčasne predložila okresnému súdu. Okresný súd po preskúmaní plnej moci
predloženej sestrou sťažovateľky dospel k záveru, že podľa nej nebola sestra sťažovateľky
oprávnená na jej zastupovanie (a teda ani na podpísanie námietok) v tomto exekučnom
konaní, a preto uznesením z 21. februára 2007 odmietol námietky sťažovateľky z dôvodu
ich podania neoprávnenou osobou.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 37 Er 1420/2004 a jeho uznesením z 21. februára 2007.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd doručoval sťažovateľke uznesenie
z 21. februára 2007 na adresu, ktorá síce v čase vydania tohto uznesenia bola jej miestom
podnikania, avšak v čase doručovania tohto uznesenia už nebola miestom jej podnikania, čo
vyplýva aj z verejne dostupných údajov živnostenského registra. Sťažovateľka uviedla, že
v čase doručovania uznesenia okresného súdu z 21. februára 2007 sa nezdržiavala na adrese,
na ktorú bola zásielka doručovaná, a preto „nemohla mať vedomosť o tom, že jej bolo
oznámené uloženie zásielky na pošte“, čím jej bola „odopretá možnosť prevziať si
doručovanú zásielku v zákonnej lehote, oboznámiť sa s jej obsahom a podať proti uzneseniu
opravný prostriedok”, a tým došlo k porušeniu jej označeného základného práva postupom
a uznesením okresného súdu z 21. februára 2007.
K porušeniu označeného základného práva sťažovateľky postupom a uznesením
okresného súdu z 21. februára 2007 došlo podľa sťažovateľky aj tým, že ju okresný súd
nevyzval na odstránenie vady, pre ktorú jej námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie
odmietol, hoci podľa sťažovateľky bola táto vada odstrániteľná.
Danosť právomoci ústavného súdu sťažovateľka odôvodnila tým, že v dôsledku
opísanej vady pri doručovaní uznesenie okresného súdu z 21. februára 2007 nemohla
prevziať a podať proti nemu odvolanie, a tým „ochranu svojich základných práv nemohla
uplatniť v konaní pred všeobecnými súdmi nie kvôli vlastnému pochybeniu, ale pre
nezákonný postup Okresného súdu Bratislava II“.
Podľa sťažovateľky lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu je zachovaná,
keďže sa prvýkrát oboznámila s uznesením okresného súdu z 21. februára 2007 (zaslaním
tohto uznesenia sťažovateľke súdnym exekútorom v prebiehajúcom exekučnom konaní)
v čase nepresahujúcom dva mesiace od podania sťažnosti ústavnému súdu.
V súlade s na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) proti uzneseniu okresného súdu z 21. februára 2007 o odmietnutí
námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie je prípustné odvolanie a takéto uznesenie
nadobúda právoplatnosť splnením dvoch základných zákonných podmienok, a to doručením
uznesenia a márnym uplynutím odvolacej lehoty.
Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa odseku 2 ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť
znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne,
považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v danom prípade okresný súd podmienku doručenia
uznesenia z 21. februára 2007 považoval za preukázanú, tzv. fikciou doručenia podľa § 47
ods. 1 OSP.
Sťažovateľka namieta také vady pri doručovaní uznesenia okresného súdu
z 21. februára 2007, ktoré svojím charakterom smerujú k spochybňovaniu naplnenia
zákonných podmienok pre vznik zákonnej domnienky fikcie doručenia podľa § 47 ods. 1
OSP, t. j. jednej zákonnej podmienky pre nadobudnutie právoplatnosti uznesenia.
Za stavu, keď podľa sťažovateľky nebolo riadne doručené uznesenie okresného súdu
z 21. februára 2007, a teda nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť (čo vyplýva z obsahu jej
argumentácie), je právomoc ústavného súdu na preskúmanie predmetného uznesenia
vylúčená. V takomto prípade sťažovateľka mala a má možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím prístupných prostriedkov nápravy pred všeobecným súdom a namietať
absenciu riadneho doručenia dotknutého uznesenia, nadobudnutie jeho právoplatnosti, a tým
splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania.
Námietky podľa § 50 Exekučného poriadku sú jedným z prostriedkov obrany
povinného v exekučnom konaní. Nie je to však jediný prostriedok obrany povinného.
Povinný má možnosť v prebiehajúcom exekučnom konaní podať návrh na odklad exekúcie
podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie
exekúcie) alebo samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného
poriadku bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného
poriadku, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie
exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto
návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje
v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. Zo sťažnosti nevyplýva, že by bola
sťažovateľka označené právne prostriedky nápravy proti exekúcii využila.
Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre
nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2010