Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 17/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010

prerokoval sťažnosť M. H., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. H., G., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a 2 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VII/1 Gv 91/07-26 z 31. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra

2009 doručená sťažnosť M. H., G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/l Gv

91/07-26 z 31. augusta 2009.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «Dňa 8.8.1996 podala S. , a.s. B. Odštepný závod, S., a. s.

Mestská, pobočka, G. (ďalej len „S.“) v hrubom rozpore so

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), podala „Návrh na konkurzné konanie“ na

subjekt ním označený ako „M. H.,..., trvale bytom G., súkromný podnikateľ pod obchodným

názvom H.“ napriek tomu, že právo podať takýto návrh si S. odvodzovala z neplatnej

úverovej zmluvy (ďalej len „ÚZ“), ktorá bola uzatvorená medzi fyzickou osobou

nepodnikateľom, s uvedeným rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a na strane

druhej S, a.s..

Úrad špeciálnej prokuratúry (ďalej len „ÚŠP“) pri svojej dozorovacej činnosti nad

vyšetrovateľom túto právnu skutočnosť arbitrárne obišiel, nevyhodnotil ju najmä v zmysle

ustanovení , , vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru. Tak isto ÚŠP

neprekážalo, že subjekt v konkurznom konaní označený ako úpadca (sťažovateľ) zanikol

výmazom zo Živnostenského registra dňa 27.4.1996, resp, administratívne bol vymazaný

z registra 6. 12.2001...

V návrhu na vykonanie konkurzu, S. na str. 2, bod 3 uvádza nepravdivé údaje, že

mám ešte jedného veriteľa – I. N. a.s. pobočka G. (ďalej len „I.“), čo je v rozpore so

skutočným stavom práv a vecí. I. v čase podania návrhu na konkurz nebola a nie je mojim

veriteľom, ale veriteľom spoločnosti H. spol. s.r.o., čím si S. účelovo zamenilo dlžníka -

fyzickú osobu M. H., s právnickou osobou H. s.r.o.

S. nedisponovala s aktívnou legitimáciou podať návrh na konkurz na vyššie uvedenú

fyzickú osobu nepodnikateľa, navyše na neexistujúci subjekt a z neplatnej ÚZ. Aby mohla

podať takýto návrh na vyhlásenie konkurzného konania (vyžadované v § 1 ods. 2 ZKV), bola

povinná zo zákona uviesť druhého veriteľa. Ako druhého veriteľa uviedla v návrhu I. N.,

ktorý veriteľom sťažovateľa nebol. Z dôvodu naplnenia zákonných predpokladov podať

takýto návrh na konkurz vyžadovaný v § 1 ods.2 ZKV, S. si tým formálne splnila jednu zo

základných podmienok vyhlásenia konkurzného konania uvedené v § 1 ods. 1, ods.2 a ods. 3

ZKV bez toho, aby súd verifikoval právnu subjektivitu dlžníka podľa a nasl.

úpadcu pre účely konkurzného konania.

ÚŠP túto závažnú právnu skutočnosť „prehliadol“. Podozrivý SKP a spol. o tejto

skutočnosti mali vedomosť, napriek tomu pokračoval v konkurznom konaní s účastníkom,

ktorý evidentne nespĺňal zákonné predpoklady byť účastníkom konkurzného konania najmä

v zmysle stanovení a nasl. a , a , ZKV.

ÚŠP pri skúmaní predmetného trestného spisu uvedené právne skutočnosti ako je

neexistujúci subjekt práva a neexistencia dlhu arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným

spôsobom v zmysle platných ustanovení najmä , , Zákona o prokuratúre, , vyššie

uvedených článkov SR a Dohovoru. Tvrdenie ÚŠP, že konkurzné konanie bolo pod

kuratelou súdu a org. činn. v trest. konaní sú z pohľadu trestného konania v predmetnom

trestnom konaní bezmocné, je právne neakceptovateľné a neudržateľné...

SKP vedomý si vyššie uvedených právnych skutočností uviedol vo svojom stanovisku

nepravdivé údaje, naďalej účelovo viedol konkurzné konanie bez verifikácie účastníka

konania, bez doloženej plnej moci jediného fiktívneho veriteľa bez hmotného práva, ktorý sa

stal účastníkom konania len tým, že navrhovateľovu fiktívnu pohľadávku rozdelili v rozpore

s ZKV na dve časti po vyhlásení konkurzného konania (!), na základe ktorých SKP návrh

sťažovateľa na zrušenie konkurzu zamietol v podstate s odôvodnením, že až na

prieskumnom pojednávaní (26.4.2006) sa preukáže, kto veriteľom je a kto nie. Súd nemá

právomoc zasahovať do činnosti SKP a veriteľov na prieskumnom pojednávaní v zmysle

popretia alebo uznania pohľadávky. Bolo to účelové rozhodnutie SKP, ktoré umožnilo SKP

a fiktívnym veriteľom poberať úžitky z nájomných zmlúv uzatvorených medzi SKP

a spriaznenými obchodnými spoločnosťami za nápadne nevýhodných podmienok: 1,75.-

Sk/rok, pričom cena obvyklá v danej lokalite je 3.500 - 7.000Sk/rok.ÚŠP pri skúmaní

sťažnosti sťažovateľa túto právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju zákonným

spôsobom v zmysle platných ustanovení najmä , , Zákona o prokuratúre, vyššie

uvedených článkov SR a Dohovoru.

Dňa 18.októbra 1999 podal sťažovateľ Návrh na určenie neplatnosti úverovej

zmluvy, z ktorej si navrhovateľ konkurzného konania odvodzoval právo byť účastníkom

konkurzného konania v postavení veriteľ - navrhovateľ. Tak ako som už vyššie uviedol, dňa

23. novembra 1999 Okresný súd v Galante Rozsudkom v mene republiky spis. zn.:

-32 určil, že úverová zmluva zo dňa 8.7.1991 je neplatná. Ani na moje naliehanie

SKP odmietol pokračovať v dovolacom konaní o platnosti alebo neplatnosti ÚZ z dôvodnej

obavy, že po potvrdení jej neplatností odvolacím súdom, by KS Bratislava a SKP museli

konštatovať, že nie sú tu predpoklady pre vedenie konkurzného konania uvedené v § 1,

ods. 1, ods. 2, a ods. 3, ZKV a a nasl. a na návrh SKP by bol KS-Bratislava

uznesením povinný konkurzné konanie Z-2-3K-200/96 zrušiť podľa § 44 ods. 1 písm. a.)

ZKV.

ÚŠP pri skúmaní sťažnosti sťažovateľa túto právnu skutočnosť arbitrárne obišla,

nevyhodnotila ju zákonným spôsobom v zmysle platných ustanovení najmä , , Zákona

o prokuratúre, vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru…

Z vyššie uvedených právnych skutočností vyplýva, že organizovaná skupina osôb,

najmä SKP nemal snahu viesť konkurzné konanie v zmysle platných právnych noriem SR.

Vedomý si tzv. „riadeného konkurzu“ ktorý je už dnes dostupnými právnymi nástrojmi

obtiažné, ak nie nemožné zrekonštruovať (nemožnosť obnovy konania v konkurznom

konaní), SKP potreboval nutne na prieskumnom pojednávaní uznať fiktívne pohľadávky

fiktívnych veriteľov. Svojim nezákonným, arbitrárnym, teda protiústavným postupom

v konkurznom konaní sa SKP a spol evidentne dopustili trestného činu porušenie povinností

pri správe cudzieho majetku podľa §237 ods. 1, ods. 3 písm. b, ods. 4 písm. a) Trestného

zákona tak, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa PPZ, zo dňa 16.8.2008. ÚŠP pri

skúmaní sťažnosti sťažovateľa túto právnu skutočnosť arbitrárne obišla, nevyhodnotila ju

zákonným spôsobom v zmysle platných ustanovení najmä , , Zákona o prokuratúre,

vyššie uvedených článkov SR a Dohovoru...

Neverifikovanie, (resp. neexistencia) právnej subjektivity úpadcu SKP, je

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a tento nedostatok nie je možné zhojiť

ani dodatočne. V danom prípade, podľa názoru sťažovateľa nemôže dôjsť ani

k dodatočnému zhojeniu nedostatku podmienky konania, keďže s poukazom na chýbajúcu

verifikáciu subjektu , bolo možné overiť (a to aj dodatočne), či úpadca (sťažovateľ) môže

byť účastníkom konkurzného konania.

Z trestného spisu bolo možné jednoznačne špecifikovať právne postavenie úpadcu -

sťažovateľa ako aj pôvod fiktívnych pohľadávok v konkurznom konaní.. ÚŠP sa vo svojom

napadnutom uznesení nevysporiadala s reťazením nepresností a neústavností SKP,

vyšetrovateľa, si reťazovité osvojili orgány činné v trestnom konaní. ÚŠP mal zákonnú

a ústavnú povinnosť skúmať všetky uvedené právne skutočnosti a súvislosti v neporušenom

rade a to aj z hľadiska časového. Včasným zásahom org. činn. v trest. konaní sa dalo

zabrániť trestnej činnosti podozrivých osôb a škode najmenej 300,0 mil. Sk...

1.) Subjekt práva v napadnutom trestnom ako aj konkurznom konaní označený ako

M. H. ..., G., právne ukončil svoju podnikateľskú činnosť 27. 4. 1996, administratívne

a evidenčné vymazaný zo Živnostenského registra 6.12.2001...

2.) Navrhovateľ konkurzu S. a.s. si odvodzovala svoje právo podať návrh na konkurz

z absolútne neplatnej úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila s fyzickou osobou nepodnikateľom

„M. H., ...“ teda so subjektom práva, na ktorého sa nemôže

aplikovať. Navyše, navrhovateľ konkurzu S. a.s. vo svojom návrhu účelovo zavádzala súd

a neskôr aj org. činn. v trest. konaní, keď uviedla druhého fiktívneho veriteľa I., ktorá

v zmysle úverovej zmluvy nebola mojím veriteľom, čo na prieskumnom pojednávaní uznal aj

SKP (poprel veriteľa I.)...

3.) Z vyššie uvedeného vyplýva, že ÚŠP už na začiatku svojho zamietavého uznesenia

nedostatočne verifikoval postavenie účastníka konania. Subjekt práva ako je označený

v napadnutom uznesení „M. H.,... so sídlom G. nikdy neexistoval. Z označeného subjektu sa

nedá dozvedieť ktorý subjekt mal ÚŠP na mysli ako úpadcu alebo poškodeného resp.

oznamovateľa.

Ak mal na mysli M. H. s IČO-m, tento subjekt práva zanikol výmazom zo

Živnostenského registra, a keď M. H. fyzickú osobu nepodnikateľa s rodným číslom, na toho

sa konkurzné právo zo zákonných prekážok uvedených v § 1 ods. 1, ods. 2, ods.3 ZKV

nemôže aplikovať. UŠP nevyšetril zákonným spôsobom základné právne skutočnosti

týkajúce sa aktívnej legitimácie navrhovateľa konkurzu, „vyfabrikovaného“ úpadcu bez

záväzkov (s lukratívnym majetkom v hodnote najmenej 300mil. Sk, resp.cca 10 mil. eur.)

a tým aj celú trestnú činnosť podozrivých osôb ako vysoko sofistikovanú organizovanú

skupinu osôb na čele s podozrivým správcom konkurznej podstaty. SKP a spol. mali

vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach od počiatku vstupu do konkurzného konania

a bol povinný podať konkurznému súdu návrh na zrušenie konkurzu z dôvodu absencie

úpadcu v konaní ako aj absencie aktívnej legitimácie navrhovateľa konkurzu.»

Sťažovateľ ďalej namietal aj správnosť vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré

mali byť spracované formálne a pod vplyvom podozrivých osôb. Sťažovateľ dospel

k záveru, že bolo dosť skutočností, ktoré preukazovali spáchanú trestnú činnosť, a preto bol

daný dostatočný dôvod, aby špeciálny prokurátor podal návrh na vznesenie obžaloby na

podozrivé osoby ním označených v trestnom oznámení. Vo veci bol nesprávny aj postup

správcu konkurznej podstaty, ktorého úkony boli v rozpore so zákonom, na čo takisto

v návrhu na trestné stíhanie poukazoval, pretože ten obohatil seba a spoločnosť I.

o niekoľko miliónov korún, čím spáchal trestný čin. Špeciálny prokurátor však vo vzťahu

k nemu nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil jeho konanie.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , ods. 2,

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/1

Gv 91/07-26 v spojení s uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, OBPKB, č. k.: ČVS: PPZ –

115/BPK-B-2007 zo dňa 9.7.2008 porušené bolo.

2. Podľa , zákona o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení,

Ústavný súd SR uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry č. k.: VII/1 Gv 91/07-26, zo dňa

31.8.2009 zrušuje.

3. Podľa , zákona o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný

súd vracia Špeciálnej prokuratúre vec vedenú pod č. k.: VII/I Gv 91/07-26 na ďalšie

konanie...

V prípade úspešnosti sťažovateľa v konaní pred Ústavným súdom, sťažovateľ

požaduje vyplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške nákladov v trestnom konaní, ako aj

zastúpenie pred Ústavným súdom SR, skutočne preukázaných nákladov právnym zástupcom,

ktoré vyčíslime po prijatí sťažnosti, k rukám sťažovateľa do 60 dní od nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku l, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením úradu špeciálneho

prokurátora došlo k porušeniu jeho označených základných práv tým, že dostatočne

nevyhodnotil jeho trestné oznámenie a nepodal obžalobu pre spáchanie závažného trestného

činu ním označenými osobami.

Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa

doterajšej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnený návrh sa považuje ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie

(). Inými slovami, ak sťažovateľ namietne také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolnosti prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (primerane ).

Základnou a nevyhnutnou podmienkou práva na súdnu ochranu ( )

je existencia práva, ktorého porušenie sa namieta (v právnom poriadku Slovenskej

republiky) a ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha na súde alebo

na inom orgáne verejnej moci.

Z ustanovení však nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby,

ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania a na „podanie obžaloby“. Aj

keď podľa je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy,

o ktorých sa dozvedel, posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky na začatie

trestného stíhania v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom

oznámení alebo skutočností zistených preverením trestného oznámenia), je plne

v právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Osobe, ktorá podala trestné oznámenie,

nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Absencia existencie práva na začatie trestného

konania vylučuje možnosť porušenia sťažovateľom označených základných práv

upravených v a . Takéto právo nemožno odvodiť ani

z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy (mutatis mutandis

, , ). Ústavný súd pripomína, že aj v rozhodnutí

sp. zn. vyslovil, že neobsahuje také právo na inú právnu

ochranu, do ktorého obsahu by patrilo aj právo na to, aby orgány prokuratúry začali trestné

stíhanie proti konkrétnej osobe, resp. osobám.

Uvedené závery viedli ústavný súd k rozhodnutiu o odmietnutiu sťažnosti z dôvodu

jej neopodstatnenosti. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôže v uvedenom prípade existovať

príčinná súvislosť medzi sťažovateľom označeným postupom úradu špeciálnej prokuratúry

a ním označenými základnými právami, ktorých porušenie namieta.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010