Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 57/2010
PDF · 157.09 KB
No categories available
IV. ÚS 57/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. J., B., vo veci namietaného porušenia jej bližšie
neoznačených práv postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
16 Cb 413/98, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn.
Pn 2263/01 a jej prípisom z 18. júna 2001 a uznesením zo 16. júla 2003, ako aj postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Mesto-východ vo veci vedenej pod sp. zn. ČTS:ORP-520/NMv a jeho
uznesením z 30. októbra 2002 v spojení s uznesením z 8. januára 2003 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. E. J. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2010 doručená sťažnosť Ing. E. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 413/98, postupom Okresnej
prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.
Pn 2263/01 a jej prípisom z 18. júna 2001 a uznesením zo 16. júla 2003, ako aj postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Mesto-východ (ďalej len „obvodné oddelenie“) vo veci vedenej pod sp. zn.
ČTS: ORP-520/NMv a jeho uznesením z 30. októbra 2002 v spojení s uznesením
z 8. januára 2003.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:
„Dňa 1.8.2003 som v zákonnej lehote osobne podala sťažnosť proti Uzneseniu
prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Bratislavu III č. k. Pn 2263/01-14 zo dňa
16.7.2003 /v prílohe/, kde uvádzam dostatočné dôvody, prečo podávam sťažnosť, lebo nič
nebolo riadne políciou ani prokuratúrou vyšetrené. Uznesením Krajskej prokuratúry č. k.
2Kn 2630/03-3 zo 14.8.2003 prokurátor moju sťažnosť zamietol /v prílohe/. V odôvodnení
uvádza iba to, že ja som sa obrátila na prokuratúru iba s tým, že pán J. S. mi nevyplatil
pohľadávku, čo - samozrejme – nie je pravdou. Ja som sa obrátila na prokuratúru i s tým,
že menovaný vytuneloval firmu V. s.r.o. a naďalej podnikal v tej istej činnosti s tým istým
majetkom, s tými istými ľuďmi a v tých istých priestoroch. Okrem toho neplatil -neodvádzal
štátu DPH pri podnikaní, lebo mal známych na daňovom úrade, ktorí ho kryli. Ďalej
previedol - predal firmu V. s.r.o. podľa zistenia polície dňa 13.9. 1999 a na pojednávam
23. 9. 1999, kedy bol vyhlásený konajúcim súdom rozsudok, kde bol aj pán J. S. osobne
prítomný, keď sa sudkyňa na začiatku pojednávania pýtala, či je niečo nové od posledného
pojednávania, tvrdil, že nič, t.j. zatajil prevod, resp. predaj firmy V. s.r.o.. Veľmi dobre si
to pamätám. O tom sa polícia ani prokuratúra ani nezmieňuje. Všetko bolo riešené od stola,
nik z polície sa nebol pozrieť konkrétne vo firme, čo sa tam dialo. Poznamenávam len, že
som nečakala, že polícia, resp. prokuratúra niečo zistí - veď žijem v tomto štáte a vidím, čo
sa tu robí. Tvrdím, že moje podnety neboli riadne vyšetrené. Všetko bolo urobené tak, ako
sa najľahšie dá - od stola.
Listom zo 7.5.2004 som požiadala Okresný súd Bratislava III o vrátenie poplatku za
výkon rozhodnutia vo výške 540.- Sk, ktoré som zaplatila súdu v kolkoch dňa 7.1.2000, a to
vzhľadom na skutočnosť, že som návrh na výkon rozhodnutia listom zo dňa 22.2.2003
podanom na súde 25.2.2003 vzala späť /kópia listu v prílohe/. Súd nereagoval.
Dňa 30.7.2009 mi bolo Okresným súdom Bratislava III doručené Uznesenie č.k. 38E
573/99-48 zo dňa 20.5.2009, kde súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil /v prílohe/.“
V petite sťažnosti sťažovateľka uvádza:
„Podávam túto sťažnosť v zmysle ČI. 127 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky, kde
namietam porušenie mojich ľudských práv Okresným súdom Bratislava III a orgánmi
činnými v trestnom konaní t. j. Okresnou prokuratúrou Bratislava III a Okresným
riaditeľstvom PZ Bratislava III, OO PZ Nové Mesto prieťahmi v konaní, resp. v nekonaní.
Ako uvádzam v časti VI tejto sťažnosti, na Okresnú prokuratúru Bratislava III som sa
obrátila listom podaným 18.6.2001 s podnetom pre podozrenie z trestnej činnosti tzv.
tunelovania firmy na p. J. S.. Tento môj podnet Okresná prokuratúra Ba III odstupuje
22.6.2001 za účelom preverenia Okresnému riaditeľstvu PZ a už ho uvádza ako podnet pre
podozrenie z trestného činu marenia úradného rozhodnutia, čiže zavádza. Keďže polícia
tiež nekonala, listom zo 16.6.2002 som sa obrátila na Obvodné oddelenie PZ - chcela som
vedieť, ako bola vec preverená a aký je výsledok šetrenia. Dňa 11.11.2002 mi bolo
doručené Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Ba III z 30.10.2002, kde bolo riešené len
podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a toto podozrenie bolo
odmietnuté. Aj tu ide o prieťahy v konaní. Vo veci podozrenia z trestnej činnosti tzv.
tunelovania firmy nikto nekonal a nikto nič nevyšetril.
Namietam tiež, že Okresný súd Bratislava III vydal rozsudok číslo 16Cb 413/98-34
proti firme V. s.r.o. dňa 23.9.1999 a firma V. s.r.o. bola prevedená už 13.9.1999, teda ešte
pred vydaním uvedeného rozsudku Okresným súdom Bratislava III. Bolo predsa
v právomoci konajúceho súdu zistiť, či firma bola alebo nebola prevedená /predaná/.
Pokiaľ ide o výkon rozhodnutia namietam, že Okresný súd Bratislava III nekonal -
ako to uvádzam v časti III tejto sťažnosti a začal konať až keď som ho listom z 22.11.2000
požiadala o urýchlenie konania - a tým boli porušené moje ľudské práva /Článok 6 ods. 1.
Práv a slobôd Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd/. Ide o prieťahy
v konaní.
Na základe uvedených skutočností a v zmysle ČI. 127 ods. 21 Ústavy SR navrhujem
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vyhovel mojej sťažnosti a svojím rozhodnutím
vyslovil, že tak konaním, ako aj nečinnosťou Okresného súdu BA III boli porušené moje
ľudské práva.
Záverom navrhujem Ústavnému súdu podľa Čl. 127 ods. 3/, aby mi -v prípade, ak
vyhovie mojej sťažnosti - priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.410 - EUR,
čo je suma istiny s prísl. a trov konania.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou
(§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľka namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv okresnou
prokuratúrou, okresným riaditeľstvom a obvodným oddelením Policajného zboru.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich „ľudských práv“ okresnou prokuratúrou, ku
ktorému malo dôjsť potom, ako 18. júna 2001 podala podnet na podozrenie z trestnej
činnosti. Namieta, že v tejto veci nikto nekoná, resp. nekoná „riadne“.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka namieta
porušenie „ľudských“ práv okresnou prokuratúrou (vrátane namietaných „prieťahov
v konaní“, ktorých sa mali dopustiť orgány činné v trestnom konaní, pretože nekonali
riadne). Zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti však vyplýva, že orgány
prokuratúry sa podnetmi sťažovateľky zaoberali. V spisovej dokumentácii tvoriacej prílohu
sťažnosti sa nachádza v časovom slede ako v poradí ostatné uznesenie Krajskej prokuratúry
v Bratislave č. k. 2 Kn 2630/03-3 zo 14. augusta 2003, ktorým prokurátor Krajskej
prokuratúry v Bratislave zamietol sťažnosť sťažovateľky podanej proti uzneseniu
prokurátorky okresnej prokuratúry zo 16. júla 2003, pretože nebola dôvodná. Okresná
prokuratúra konala na základe podnetu sťažovateľky, ktorá žiadala došetrenie konania
vo veci, v ktorej už bolo vykonané vyšetrovanie vo veci jej sťažnosti z 18. júna 2001 a ktoré
bolo ukončené vydaním uznesenia obvodného oddelenia PZ z 30. októbra 2002 sp. zn.
ORP-520/NMv-2001-III., ktorým tento orgán odmietol vec, pretože v danej veci nebol
dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka v zákonnej
lehote sťažnosť nepodala, t. j. nevyužila na ochranu svojich práv účinný právny prostriedok
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Bez ohľadu na uvedené všetky rozhodnutia
a prípisy orgánov prokuratúry a obvodného oddelenia PZ, ktoré sťažovateľka vo svojom
podaní uvádza, boli vydané a sťažovateľka sa o nich dozvedela omnoho skôr, ako je lehota
ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. sťažnosť sťažovateľky je v tejto časti
podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojich bližšie
neoznačených práv aj okresným súdom. Sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že
dala návrh na zastavenie konania sp. zn. 38 E 573/99 a toto konanie bolo zastavené
uznesením č. k. 38 E 573/99-38, a to 20. mája 2009 (právoplatnosť nadobudlo 30. júla
2009), je teda tiež podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde, teda oneskorene.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky
ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2010