Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť B. Č., P. zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29

ods. 1 postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. novembra 2008, postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 26. februára 2009 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej listom zo 4. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2010 doručená sťažnosť, ktorá bola na poštovú prepravu podaná 15. januára 2010, B. Č., P.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. novembra

2008 (ďalej len „rozsudok z 26. novembra 2008“), postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 26. februára 2009 (ďalej len „rozsudok z 26. februára 2009“) a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod č. VI/Pz 863/09 a jej listom zo 4. novembra 2009 (ďalej len „list zo

4. novembra 2009“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa svojou žalobou z 27. marca

2008 doručenou okresnému súdu a smerujúcou proti žalovanému – Slovenskému

poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu P. – domáhal „nahradenia súhlasu členskej

schôdze žalovaného tak, že mu vzniká členstvo u žalovaného dňom právoplatnosti

rozsudku“. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľa pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom z 26. novembra 2008 žalobu sťažovateľa zamietol a na

základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom z 26. februára 2009 potvrdil

rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008.

Sťažovateľ následne podal generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho

dovolania proti rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudku krajského súdu

z 26. februára 2009. Generálna prokuratúra listom zo 4. novembra 2009 sťažovateľovi

oznámila: „... keďže rozhodnutia súdu považujem za vecne správne a dôvody na podanie

mimoriadneho dovolania absentujú, podnet som odložil.“

Podľa sťažovateľa „vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov a stanoviskom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bol porušený zákon a Slovenskej

republiky...“.

Sťažovateľ k splneniu zákonných podmienok na podanie sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ pri uplatnení ochrany svojho základného práva využil všetky právne

prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, tým splnil podmienku

ustanovenú v o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Taktiež sťažovateľ dodržal v zmysle

lehotu na podanie tejto sťažnosti, pretože stanovisko Generálnej prokuratúra Slovenskej

republiky ku podanému podnetu na podanie mimoriadneho dovolania bolo sťažovateľovi

doručené 16. 11. 2009.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„1. Základné právo B. Č. upravené v , , ods. 1,

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. ,

v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica pod č. k. , v konaní

vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod č. k VI/Pz/863/09 porušené

bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k -223 zo dňa 26. 2.

2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. B. Č. priznáva finančné zadosťučinenie 5.139,92 EUR... ktoré je Okresný súd

Veľký Krtíš, Krajský súd Banská Bystrica, generálna prokuratúra Slovenskej republiky

povinní B. Č. spoločne a nerozdielne vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. B. Č. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia JUDr. D.

Š., advokátky so sídlom... B. B. vo výške 245,70 EUR, ktoré sú Okresný súd Veľký Krtíš,

Krajský súd Banská. Bystrica, generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť JUDr. D. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12

ods. 4, a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. novembra 2008, postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. februára 2009

a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.. VI/Pz 863/09 a jej listom

zo 4. novembra 2009. Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených základných práv

v namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov označených rozsudkov a listu

generálnej prokuratúry.

Ústavný súd telefonickým dožiadaním na okresnom súde zistil, že rozsudok

okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali

právoplatnými 10. marca 2009.

K namietanému porušeniu základných práv postupom okresného súdu a jeho

rozsudkom z 26. novembra 2008 a postupom krajského súdu a jeho rozsudkom

z 26. februára 2009

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Ústavný súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008

a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom

dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola podaná na poštovú

prepravu 15. januára 2010.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť v časti

smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu odmietol ako oneskorene podanú.

K namietanému porušeniu základných práv postupom generálnej prokuratúry

a jej listom zo 4. novembra 2009

Sťažnosť sťažovateľa smerovala proti postupu generálnej prokuratúry a jej listu

zo 4. novembra 2009, ktorými malo dôjsť k porušeniu ním uvedených základných práv

a článkov , a to z dôvodu, že generálna prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe

alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie

a generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, ). Z toho dôvodu generálny prokurátor nemôže

odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,

spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. ).

Rovnako stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že

súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa alebo medzinárodnej zmluvy) nie je aj

povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe návrhu

podnecovateľa (m. m. ).

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. . Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek

pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí iba

generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny

nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá,

alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V prípade podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nemôže však ísť o právo

sťažovateľa, ktorého využitie by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie ,

podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

V namietanom prípade generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi listom

zo 4. novembra 2009, že na základe jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

doručeného generálnej prokuratúre 6. mája 2009 nebude podané mimoriadne dovolanie,

a náležite mu vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podľa názoru ústavného súdu

podnet sťažovateľa riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje akúkoľvek

príčinnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry a namietaným porušením práv

sťažovateľa, resp. zistenie takej možnosti porušenia jeho práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti generálnej prokuratúre odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010