Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 56/2010
PDF · 163.13 KB
No categories available
I. ÚS 56/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť B. Č., P. zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 S 2/2008 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2008, postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 45/2009 a jeho
rozsudkom z 26. februára 2009 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. VI/Pz 863/09 a jej listom zo 4. novembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. Č. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára
2010 doručená sťažnosť, ktorá bola na poštovú prepravu podaná 15. januára 2010, B. Č., P.
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 S 2/2008 a jeho rozsudkom z 26. novembra
2008 (ďalej len „rozsudok z 26. novembra 2008“), postupom Krajského súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 45/2009 a jeho
rozsudkom z 26. februára 2009 (ďalej len „rozsudok z 26. februára 2009“) a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod č. VI/Pz 863/09 a jej listom zo 4. novembra 2009 (ďalej len „list zo
4. novembra 2009“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa svojou žalobou z 27. marca
2008 doručenou okresnému súdu a smerujúcou proti žalovanému – Slovenskému
poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu P. – domáhal „nahradenia súhlasu členskej
schôdze žalovaného tak, že mu vzniká členstvo u žalovaného dňom právoplatnosti
rozsudku“. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľa pod sp. zn. 9 S 2/2008.
Okresný súd rozsudkom z 26. novembra 2008 žalobu sťažovateľa zamietol a na
základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom z 26. februára 2009 potvrdil
rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008.
Sťažovateľ následne podal generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho
dovolania proti rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudku krajského súdu
z 26. februára 2009. Generálna prokuratúra listom zo 4. novembra 2009 sťažovateľovi
oznámila: „... keďže rozhodnutia súdu považujem za vecne správne a dôvody na podanie
mimoriadneho dovolania absentujú, podnet som odložil.“
Podľa sťažovateľa „vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov a stanoviskom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bol porušený zákon a Ústava Slovenskej
republiky...“.
Sťažovateľ k splneniu zákonných podmienok na podanie sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ pri uplatnení ochrany svojho základného práva využil všetky právne
prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, tým splnil podmienku
ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. Taktiež sťažovateľ dodržal v zmysle § 53 ods. 3 zákona SNR č. 38/1993 Z. z.
lehotu na podanie tejto sťažnosti, pretože stanovisko Generálnej prokuratúra Slovenskej
republiky ku podanému podnetu na podanie mimoriadneho dovolania bolo sťažovateľovi
doručené 16. 11. 2009.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:
„1. Základné právo B. Č. upravené v čl. 12 ods. 4, čl. 20, ods. 1, čl. 29 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. 9S/2/2008,
v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica pod č. k. 12 Co/45/09, v konaní
vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod č. k VI/Pz/863/09 porušené
bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k 12 Co/45/09-223 zo dňa 26. 2.
2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. B. Č. priznáva finančné zadosťučinenie 5.139,92 EUR... ktoré je Okresný súd
Veľký Krtíš, Krajský súd Banská Bystrica, generálna prokuratúra Slovenskej republiky
povinní B. Č. spoločne a nerozdielne vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. B. Č. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia JUDr. D.
Š., advokátky so sídlom... B. B. vo výške 245,70 EUR, ktoré sú Okresný súd Veľký Krtíš,
Krajský súd Banská. Bystrica, generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť JUDr. D. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12
ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 S 2/2008 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2008, postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 45/2009 a jeho rozsudkom z 26. februára 2009
a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.. VI/Pz 863/09 a jej listom
zo 4. novembra 2009. Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených základných práv
v namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov označených rozsudkov a listu
generálnej prokuratúry.
Ústavný súd telefonickým dožiadaním na okresnom súde zistil, že rozsudok
okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali
právoplatnými 10. marca 2009.
K namietanému porušeniu základných práv postupom okresného súdu a jeho
rozsudkom z 26. novembra 2008 a postupom krajského súdu a jeho rozsudkom
z 26. februára 2009
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Ústavný súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008
a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom
dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola podaná na poštovú
prepravu 15. januára 2010.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti
smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu odmietol ako oneskorene podanú.
K namietanému porušeniu základných práv postupom generálnej prokuratúry
a jej listom zo 4. novembra 2009
Sťažnosť sťažovateľa smerovala proti postupu generálnej prokuratúry a jej listu
zo 4. novembra 2009, ktorými malo dôjsť k porušeniu ním uvedených základných práv
a článkov ústavy, a to z dôvodu, že generálna prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe
alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie
a generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.
Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03). Z toho dôvodu generálny prokurátor nemôže
odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,
spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).
Rovnako stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že
súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy) nie je aj
povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe návrhu
podnecovateľa (m. m. II. ÚS 168/03).
Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach
§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek
pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí iba
generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny
nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá,
alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.
V prípade podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nemôže však ísť o právo
sťažovateľa, ktorého využitie by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
V namietanom prípade generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi listom
zo 4. novembra 2009, že na základe jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
doručeného generálnej prokuratúre 6. mája 2009 nebude podané mimoriadne dovolanie,
a náležite mu vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podľa názoru ústavného súdu
podnet sťažovateľa riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje akúkoľvek
príčinnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry a namietaným porušením práv
sťažovateľa, resp. zistenie takej možnosti porušenia jeho práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti generálnej prokuratúre odmietol pre zjavnú
neopodstatnenosť.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch
na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2010