Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 81/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., R., a J. B., R., zastúpených spoločnosťou JUDr. J., s. r.

o., D., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. R. V., pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. a J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 29. januára 2010 doručená sťažnosť J. T.,

R., a J. B., R. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod

sp. zn. ) o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:

«Konanie na Okresnom súde Námestovo (pôvodná sp. zn. na Okresnom

súde Dolný Kubín: ) sa začalo z podnetu sťažovateľov žalobou podanom na

Okresnom súde Dolný Kubín dňa 15. 05. 2007. Podanou žalobou sa sťažovatelia domáhali

od žalovaného – P., R. (ďalej ako „žalovaný“) vydania bezdôvodného obohatenia v

celkovej sume 72.398,- Sk, ktoré vzniklo z toho dôvodu, že žalovaný dlhodobo užíva

pozemky sťažovateľov, nachádzajúce sa v areáli žalovaného a to bez toho, aby žalovaný

uzavrel so sťažovateľmi zmluvu o nájme (ďalej ako „Žaloba“).

Dňa 25. 07. 2007 bolo sťažovateľom doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. ...

Dňa 08. 10. 2007 sa na Okresnom súde Dolný Kubín konalo vo veci pojednávanie,

pričom súd na pojednávaní vydal uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na termín 03. 12.

2007 a to z dôvodu, že na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorému bolo doručenie

predvolania vykázané, pričom žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu PN

predsedníčky predstavenstva žalovaného. Zároveň žalovaný oznámil, že nesúhlasí, aby sa

konalo v jeho neprítomnosti. Súd uznesením uložil žalovanému povinnosť, aby na budúce

pojednávanie zabezpečil dôkaz – kópie nájomných zmlúv, ktoré má uzavreté ohľadne hál 1,

2 a 3 nachádzajúcich sa v časti na sporných pozemkoch.

Dňa 03. 12. 2007 sa na Okresnom súde Dolný Kubín konalo vo veci pojednávanie,

pričom súd vydal uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na neurčito s tým, že poskytol

účastníkom lehotu dvoch mesiacov na mimosúdne vyriešenie sporu.

Novelou o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

bol s účinnosťou od 01. 01. 2008 zriadený Okresný súd Námestovo, ktorého obvod tvorí

územný obvod okresu N. a územný obvod okresu T., t. j. došlo k zmene príslušnosti súdu na

prejednanie Žaloby. Príslušným súdom na prejednanie Žaloby je od 01. 01. 2008 Okresný

súd Námestovo (ďalej ako „okresný súd“).

Dňa 05. 03. 2008 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby v lehote 10 dní oznámili

okresnému súdu, či v danom konaní došlo k mimosúdnemu vyriešeniu predmetného sporu.

Ak k dohode nešlo, okresný súd vyzval sťažovateľov, aby mu oznámili, aký ďalší postup

v konaní navrhujú.

Dňa 06. 03. 2008 sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili

okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode medzi sťažovateľmi a žalovaným nedošlo, pričom

sťažovatelia požiadali okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Do dnešného dňa sťažovateľom termín pojednávania oznámený nebol, t. j. v konaní,

vedenom pod sp. zn. (pôvodná spisová značka na Okresnom súde Dolný

Kubín: ), ktoré bolo začaté 15. 05. 2007; do dnešného dňa – 20. 01. 2010 nebol

stanovený termín pojednávania. Nečinnosť okresného súdu trvá už viac ako 22 mesiacov,

ktoré obdobie bolo vypočítané na základe toho, že posledný úkon súdu bol vykonaný 05. 03.

2008 (výzva okresného súdu) a sťažnosť na Ústavný súd je podaná v januári 2010. ...

Na základe uvedeného máme za to, že už viac ako 20 mesiacov nečinnosti

príslušného okresného súdu je veľmi dlhá doba, počas ktorej sťažovatelia nemajú akékoľvek

informácie týkajúce sa podanej Žaloby a ich nárok, ktorý si v Žalobe uplatňujú, zostal

zo strany príslušného okresného súdu „bez povšimnutia“. Sťažovatelia sa nachádzajú v

stave právnej neistoty, pretože do dnešného dňa nebolo zo strany okresného súdu vo veci

podanej Žaloby nariadené pojednávanie.»

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,31 €.

Sťažovatelia zároveň uviedli, že z , ako aj z ustanovení

a o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že „niet iného súdu, ktorý by

chránil základné právo sťažovateľov na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov

a rovnako, že sťažovatelia nemôžu na ochranu svojho základného práva uplatniť žiadne

opravné prostriedky“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd, ako to vyplýva aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, v prípadoch

namietaného porušenia základného práva podľa alebo práva podľa

ods. 1 dohovoru, skúma, či sťažovateľ v súlade s využil

všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv poskytuje

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) v ustanoveniach a nasl. (mutatis mutandis

, , ).

Z obsahu sťažnosti (ako aj zo zistenia na okresnom súde) vyplýva, že sťažovatelia

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepostupovali v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. tak, ako im to umožňuje , t. j. nepodali

sťažnosť predsedovi príslušného súdu, ktorý je oprávnený takúto sťažnosť vybaviť a prijať

opatrenia na odstránenie nedostatkov v konaní. Sťažovatelia sa teda mylne domnievajú, že

„niet iného súdu, ktorý by chránil základné právo sťažovateľov...“.

Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných

právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Pri aplikácii na konkrétny prípad to znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu

podať spravidla iba vtedy, ak sťažovatelia ešte pred jej podaním vyčerpali všetky právne

prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd poskytuje.

V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná. Tento právny názor nebráni sťažovateľom, ak

v budúcnosti bude všeobecný súd nečinný aj po podaní sťažnosti predsedovi okresného

súdu, obrátiť sa na ústavný súd so sťažnosťou na porušenie svojich základných práv

a slobôd.

Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010