Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 79/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. G. K., S., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. G. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2009 doručená sťažnosť Ing. G. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ namieta, že postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod spis. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Okresný súd Bratislava I svojím uznesením zo dňa 19. 12. 2007 sp. zn.

36 , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dna 16. 1. 2008

rozhodol o zrušení spoločnosti B., s. r. o. s likvidáciou... a za likvidátora spoločnosti súd

menoval sťažovateľa. Uznesením NS SR zo dňa 11. 9. 2009, sp. zn. bolo

uznesenie OS Bratislava I zo dňa 19. 12. 2007 sp. zn. zrušené a vec

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Do dnešného dňa nie je Okresným súdom

Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ je spoločníkom spoločnosti B., s. r. o. s likvidáciou..., a teda podľa

konštatovania NS SR vo vyššie cit. uznesení aj účastníkom konania.

Konanie, ktoré od začatia konania súdom v decembri roku 2007 ku dňu podania tejto

sťažnosti trvá takmer 2 (dva) roky, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené

a v priebehu tohto konania vznikajú ničím neodôvodnené prieťahy v konaní spočívajúce

v málo plynulej, nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu. Neexistuje žiaden

vecný dôvod pre takúto neúmernú dĺžku trvania súdneho konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ má za to, že vec nie je po právnej stránke zložitou.“

Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje ústavnému súdu, aby vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sa domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne

neoprávnená osoba.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv ().

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Sťažovateľ okrem iného v rámci argumentácie poukazoval aj na konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. , avšak z petitu sťažnosti, ktorým je ústavný

súd v zmysle viazaný, vyplýva, že sa sťažovateľ

domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ nie je ani

nebol účastníkom namietaného konania, ktorého sa týka jeho námietka na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou ( ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V nadväznosti na uvedené sa ústavný súd zaoberal aj tým, či by mohla byť sťažnosť

prípustná z hľadiska využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ

právo podľa a a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažovateľ k svojej sťažnosti takýto dôkaz nepripojil, a to, že by využil predtým, ako

sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní podanú predsedovi okresného súdu

podľa zákona o súdoch, nevyplýva ani z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu.

V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

označených ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal splnenie požiadavky namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázal, že ju nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

(). Vzhľadom na to ústavný súd uzavrel, že ak by aj sťažovateľ bol

oprávnenou osobou na podanie sťažnosti, musel by ju ústavný súd odmietnuť z dôvodu jej

neprípustnosti ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa jednotlivými nárokmi v nej

uplatňovanými už zaoberať nemohol. Z toho istého dôvodu nevyzýval sťažovateľa ani

na odstránenie ďalších nedostatkov jeho sťažnosti, najmä na predloženie splnomocnenia

pre advokáta podľa .

Ústavný súd napokon pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni prípadnému

podaniu novej kvalifikovanej sťažnosti, ktorá však musí, ak by mala byť prijatá na ďalšie

konanie pred ústavným súdom, spĺňať všetky zákonom predpísané náležitostí a podmienky

ustanovené .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010