Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 87/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. B., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2010 doručená sťažnosť I. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 23. 07. 2003 som podala na Okresný súd Bratislava III..., žalobný návrh

v ktorom som sa domáhala, aby mi môj bývalý zamestnávateľ I., spol. s r. o... označený

v žalobnom návrhu ako žalovaný, uhradil čiastku 2 101,81 € /slovom dvetisícstojeden eur

a osemdesiatjeden centov/ 63 319 Sk s príslušenstvom, ktoré mi nezaplatil za odpracované

hodiny. Konanie na tomto súde bolo vedené pod č. k. .

Predmetom konania na prvostupňovom súde bola moja požiadavka doplatiť mi mzdu

za vykonanú prácu vo výške 1872,14 € /56 400 Sk, ktorú som vykonávala v sobotu,... a to

v období august 1999 až jún 2001.

Žalovaný svojím hore uvedeným konaním v mojom prípade porušil ustanovenia

tým, že

 Nedodržal stanovený 43 hod. týždenný pracovný čas

 Nedodržal 12 hod. nepretržitý odpočinok medzi dvomi zmenami

 Nedodržal povinnosť 1-krát týždenne umožniť zamestnancovi 32 hod.

nepretržitý odpočinok

 Prekročil 150 hod. zákonný limit nadčasovej práce /6-násobne/.

Žalovaný svojím konaním porušil , a to tým, že mi

nezabezpečil ochranu zdravia pri práci, neposkytol mi odmenu za vykonanú prácu,

nedodržal zákonom povolenú najvyššie prípustnú dĺžku pracovného času, nedodržal

max. limit pre nadčasovú prácu a neposkytol mi primeraný odpočinok po práci.“

Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „okresný súd ma svojím Rozsudkom zo dňa

17. 10. 1997 č. k. -205 poškodil, odvolala som sa proti nemu, avšak Krajský

súd v Bratislave svojím Uznesením zo dňa 21. 10. 2008 č. k. -237 potvrdil

Rozsudok Okresného súdu. Podala som proti nemu Dovolanie na Najvyšší súd a Najvyšší

súd Slovenskej republiky svojím Uznesením zo dňa 30. 11. 2008 č. k. moje

dovolanie zamietol.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd podľa zistení vyslovuje, že v súdnom konaní pred Okresným súdom

Bratislava III č. k. došlo v období od 23. 07. 2003 do 4. 5. 2007 k zbytočným

prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľky zakotvené v Ústave

Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2.

Ústavný súd podľa zistení vyslovuje, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III č. k. súd pochybil, keď neuznal, že konaním žalovaného bolo

porušené ústavné právo sťažovateľky zakotvené v .“

Sťažovateľka okrem uvedeného žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 593,31 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

K porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

od 23. júla 2003 do 4. mája 2007.

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra

2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21. októbra

2008 nadobudol právoplatnosť 8. decembra 2008.

Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 19. februára 2010, teda

nepochybne po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú

( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, kompetencia ktorého predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú

aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný

súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje na spomenutý princíp

subsiadiarity zakotvený v , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného

súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu,

keďže jeho rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, preskúmal na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd, ktorý rozsudkom sp. zn. z 21. októbra 2008

napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra 2007 v celom

rozsahu potvrdil.

K prípadnej náprave zásahu orgánu verejnej moci do základných práv alebo slobôd

sťažovateľky nemôže vzhľadom na subsidiárnu právomoc ústavného súdu dôjsť tak, že by

z konania o sťažnosti podľa a z preskúmania ústavným súdom bolo

vynechané rozhodnutie o riadnom procesnom opravnom prostriedku, ktoré jej zákon

na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytoval. Pretože v danej veci bol

proti namietanému rozsudku okresného súdu prípustný riadny opravný prostriedok

(odvolanie), ktorý sťažovateľka aj riadne podala, bolo nevyhnutné napadnúť sťažnosťou

podľa aj na jeho základe vydané rozhodnutie, čo však sťažovateľka

neurobila.

K prípadnej náprave namietaného zásahu všeobecného súdu do základného práva

sťažovateľky nemôže dôjsť tak, že by z konania o sťažnosti podľa

a z prieskumu ústavným súdom bolo vynechané rozhodnutie o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej označeného základného práva

poskytoval.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

svojej právomoci ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľky uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jej sťažnosti

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010