Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 92/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. Z., V., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Z. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2010 doručená sťažnosť P. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... návrhom na začatie konania osobne doručeným do podateľne Okresného súdu

v Banskej Bystrici dňa 22. 10. 2003 ako žalobkyňa v 21. rade vyvolala konanie o náhradu

škody za nesprávny úradný postup voči Slovenskej republike, zast. Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre finančný

trh.

Vzhľadom ku vznesenej námietke miestnej príslušnosti Okresným súdom v Banskej

Bystrici bol rozhodnutím Najvyššieho súdu SR spis postúpený na vybavenie Okresnému

súdu Bratislava I, ktorý ho realizuje pod sp. zn. .

Sťažovateľka, cestou právnej zástupkyne, efektívne spolupracovala so súdom prvého

stupňa. Aj napriek tomu Okresný súd Bratislava I nariadil termín pojednávania

až na 10. 11. 2009, teda po vyše šiestich rokoch.

Dňa 03. 08. 2009 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vybavovala podanú

sťažnosť sťažovateľky a konštatovala, že v jej prípade je sťažnosť podaná dôvodne. V

konaní došlo k porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že od podania návrhu na začatie konania ubehlo viac ako šesť

rokov, sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku dochádza k zjavným prieťahom

v konaní.

Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, čo je v konečnom dôsledku aj deklarované

odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Bratislava I.

Konaním resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii

a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“

Ďalej sťažovateľka uviedla:

„Po tom, čo sťažovateľka využila všetky možné prostriedky nápravy, v danom

prípade nemá možnosť domáhať sa svojho ústavného práva na inom orgáne ako

na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka podľa ust.

z. č. o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním vyčerpala

všetky zákonné možnosti ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Taktiež je naplnená zákonná podmienka podľa ust. z. č.

o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním, nakoľko porušenie vyššie

uvedeného základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

takto rozhodol:

„1. Nekonaním Okresného súdu Bratislava I bolo porušené právo sťažovateľky P. Z.,

V., zakotvené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje v konaní pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.“

Okrem uvedeného sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 3 300 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. .

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané

porušenie základného práva podľa , koná iba za predpokladu, že

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53

ods. 2 ), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu

namietaného porušenia označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Z odpovede predsedníčky okresného súdu z 3. augusta 2009 na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v napadnutom konaní, ktorá bola doručená okresnému súdu

31. augusta 2009, vyplýva, že konanie v napadnutej veci začalo 23. decembra 2003, keď bol

Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na začatie konania v právnej veci,

v ktorej sťažovateľka mala postavenie žalobkyne v 21. rade, proti odporcovi Slovenská

republika (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, Úrad pre finančný trh). Po doručení vyjadrení odporcov bol súdny spis

12. februára 2004 postúpený Okresnému súdu Bratislava I a bola mu pridelená sp. zn.

. Ďalší priebeh konania, ako to vyplýva z odpovede predsedníčky okresného

súdu, bol takýto:

„... dňa 13. 02. 2004 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa

18. 02. 2004 doručené vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Dňa

08. 03. 2004 bol predmetný spis doručený Okresnému súdu Bratislava I. Dňa 06. 05. 2004

súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniam odporcov. Dňa 23. 11. 2005 pokyn

zákonného sudcu pre vyššieho súdneho úradníka. Dňa 23. 12. 2005 dožiadanie tunajšieho

súdu adresované okresnému súdu Banská Bystrica. Dňa 04. 01. 2006 doručené vyjadrenie

právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 06. 02. 2006 bol predmetný spis doručený

Okresnému súdu Banská Bystrica. Dňa 24. 02. 2006 boli účastníci konania predvolaní

na výsluch. Dňa 07. 03. 2006 doručené ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľov.

Dňa 27. 03. 2006 doručené ospravedlnenie navrhovateľa. Dňa 30. 03.2006 zápisnica

o výsluchu. Dňa 05. 04. 2006 boli účastníci konania predvolaní na výsluch. Dňa

19. 04. 2006 zápisnica o výsluchu. Dňa 24. 04. 2006 bol predmetný spis doručený

tunajšiemu súdu. Dňa 03. 05. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľov –

úprava petitu. Dňa 08. 09. 2006 nariadený termín pojednávania na deň 27. február 2007.

Dňa 08. 09. 2006 pokyn zákonného sudcu. Dňa 15. 12. 2006 bol nariadený termín

pojednávania zrušený z dôvodu pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Bratislave.

Dňa 23. 11. 2007 súd uznesením č. k. -137 pripustil zmenu petitu návrhu

na začatie konania. Dňa 23. 11. 2007 pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 12. 05. 2008

dožiadanie adresované okresnému súdu Banská Bystrica. Dňa 12. 06. 2008 doručené

vyjadrenie Okresného súdu Banská Bystrica. Dňa 18. 06. 2008 podanie adresované

účastníkom konania. Dňa 03. 02. 2009 súd vyzval M. H., J. H., A. H. na vyjadrenie

k požadovaným skutočnostiam. Dňa 22. 04. 2009 dožiadanie adresované Okresnému súdu

Banská Bystrica. Dňa 11. 05. 2009 boli účastníci konania predvolaní na výsluch. Dňa

04. 06. 2008 zápisnica o výsluchu. Dňa 24. 06. 2009 bol predmetný spis doručený

tunajšiemu súdu.“

Predsedníčka okresného súdu ďalej konštatovala, že sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa zákona o súdoch je dôvodná a konanie je poznačené prieťahmi, za ktoré sa

sťažovateľke ospravedlnila a súčasne zdôraznila, že „vybavenie veci bude priebežne

sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu už nedochádzalo“.

Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy boli z jej strany prijaté

v primeranej lehote potrebné opatrenia a na pojednávaní uskutočnenom 10. novembra 2009

bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, proti ktorému bolo 21. decembra 2009 doručené

odvolanie navrhovateľov v 1. - 21. rade vrátane sťažovateľky. Následne bolo uvedené

odvolanie doručené odporcom na vyjadrenie, pričom po doručení uvedených stanovísk bude

predmetný spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Napriek tomu, že sťažnosť

bola doručená ústavnému súdu 8. februára 2010, sťažovateľka sa v nej nezmienila o tom, že

okresný súd vo veci samej 10. novembra 2009 už rozhodol, a ani o tom, že proti

prvostupňovému rozsudku sa sťažovateľka spolu s ostatnými navrhovateľmi 21. decembra

2009 odvolala.

Pri uvedenom hodnotení ústavný súd považoval za dôležitú najmä skutočnosť, že

okresný súd fakticky tri mesiace po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní

u predsedníčky okresného súdu vo veci na pojednávaní uskutočnenom 10. novembra 2009

meritórne rozhodol, z čoho je možné vyvodiť záver, že sťažnosť na prieťahy v konaní

v okolnostiach posudzovanej veci sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy, ktorý

sťažovateľka mala k dispozícii, a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej je potrebné v prípade podania sťažnosti proti nečinnosti podľa zákona o súdoch

poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho prípadnou nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (). Z priebehu konania po podaní sťažnosti orgánu

štátnej správy okresného súdu je, ako už bolo uvedené, zrejmé, že opatrenia prijaté

predsedníčkou okresného súdu boli v okolnostiach namietaného konania efektívne, čím sa

konanie urýchlilo a zabezpečil sa jeho ďalší plynulý priebeh. V dôsledku toho došlo

aj k odstráneniu protiprávneho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného

súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že sťažnosť

nie je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že ak by prípadnou nečinnosťou okresného súdu (alebo jeho neefektívnou

činnosťou) v ďalšom priebehu označeného konania došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

môže v takomto prípade opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby

musela opäť predtým využiť sťažnosť proti nečinnosti orgánu štátnej správy okresného

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2009