Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. N., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B.,

vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického

samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebnom okrsku č. 28 volebného

obvodu Košice II a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. V. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. V. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho

kraja (ďalej aj „samosprávny kraj“) konaných 14. novembra 2009 vo volebnom okrsku č. 28

volebného obvodu Košice II (ďalej aj „volebný obvod“).

Zo sťažnosti vyplýva, že vo voľbách do orgánov Košického samosprávneho kraja

konaných 14. novembra 2009 bol sťažovateľ zvolený za poslanca zastupiteľstva

samosprávneho kraja, pričom z celkového počtu platných hlasov odovzdaných v príslušnom

volebnom obvode získal 17,64 % hlasov, takže je oprávneným subjektom na podanie

sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť označených volieb.

Sťažovateľ svoje tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb do zastupiteľstva

Košického samosprávneho kraja založil na zisteniach predsedu volebnej komisie Košického

samosprávneho kraja I. P. (ďalej len „predseda volebnej komisie samosprávneho kraja“),

ktorý aj na základe podnetu voliča Ing. Š. T. počas návštevy volebnej miestnosti vo

volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu Košice II spozoroval, ako členovia okrskovej

volebnej komisie v tomto volebnom okrsku odovzdali ešte pred riadnym ukončením

hlasovania údajnému zamestnancovi (ďalej aj „neznáma osoba“) Miestneho úradu mestskej

časti Košice – Západ vo voľbách nepoužité hlasovacie lístky a obálky, ktoré bez zapečatenia

vložili do igelitových tašiek. Následne neznáma osoba tieto igelitové tašky naložila do kufra

osobného motorového vozidla, kde podľa pozorovania predsedu volebnej komisie

samosprávneho kraja boli už vyzbierané aj iné igelitové tašky s nepoužitými hlasovacími

lístkami a obálkami z iných volebných okrskov volebného obvodu, pričom nie všetky boli

zapečatené. Členovia okrskových volebných komisií tak mali konať na základe „Pokynu“

Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ z 13. novembra 2009 podľa článku „H“,

podľa ktorého: „O 17.00 hod. komisia môže pripravovať nepoužité administratívne

dokumenty na zozbieranie. Materiál uloží do pripravenej igelitovej tašky, ktorú označí

číslom okrsku a zapečatí. Po 18.00 hod. bude poverený vodič zbierať: – nevydané (vôbec

nepoužité) hlasovacie lístky, - nevydané (vôbec nepoužité) obálky. Predseda komisie na

základe zváženia ponechá nevyhnutný počet hlasovacích lístkov komisii k dispozícii do

22.00 hod.“.

Uvedeným konaním bolo podľa sťažovateľa porušené ustanovenie § 35 ods. 1

o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách

do samosprávnych krajov“), podľa ktorého „Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky s výnimkou nepoužitých

hlasovacích lístkov, ktoré predseda komisie určil a označil za prítomnosti členov komisie na

sčítanie hlasov. Potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila

na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah

schránok po ich otvorení zmieša.“.

Podľa sťažovateľa uvedeným konaním neznámej osoby došlo nielen k porušeniu

citovaného ustanovenia zákona o voľbách do samosprávnych krajov, ale aj k možnému

ovplyvneniu výsledkov volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, a to tak,

že z volebnej miestnosti vyvezené nepoužité hlasovacie lístky a obálky mohli byť v už

upravenom stave rozdávané voličom, ktorí ich potom mohli použiť pri svojom volebnom

akte vo volebnej miestnosti. Podľa sťažovateľa tak došlo k zmanipulovaniu volieb

v prospech kandidátov na post poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorí boli

nominantmi politickej strany SMER-SD, a to preto, že okrskové volebné komisie konali už

opísaným spôsobom na základe pokynu Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ,

ktorého starosta je tiež nominantom tejto politickej strany.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... starosta MČ Košice Západ, je nominantom strany SMER-SD, kandidujúcim

v predmetných voľbách na post poslanca do zastupiteľstva KSK. Tento kandidát bol

následne (podľa nášho názoru v rozpore so zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych

krajov) zvolený. Táto osoba, ktorá vynášala tieto hlasovacie lístky z miestnosti okrsok 28,

volebný obvod Košice II., bol zamestnancom úradu MČ Košice Západ. ...

Máme za to, že týmto konaním došlo k porušeniu § 35 ods. 1 zákona o voľbách do

orgánov samosprávnych krajov. Zároveň týmto konaním mohlo dôjsť zneužitiu týchto

hlasovacím lístkov spolu s obálkami v iných okrskoch volebného obvodu Košice II. (za

odplatu dám voličovi vyplnený hlasovací lístok a on donesie po odhlasovaní čistý hlasovací

lístok, resp. iné formy... atď). ...

Sťažovateľ napáda zvolenie troch kandidátov {M. B., M. G., P. M.) vo volebnom

obvode Košice II. za stranu SMER-SD, vzhľadom na to, že k vyššie uvedenému

manipulovaniu dochádzalo na základe Pokynu Miestneho úradu MČ Košice Západ, ktorej

starostom je jeden zo zvolených poslancov za stranu SMER-SD, pán M.“

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol

v rámci dokazovania vypočuť štyroch členov Ústrednej volebnej komisie, predsedu

volebnej komisie samosprávneho kraja, predsedu obvodnej volebnej komisie Košice II,

predsedu okrskovej volebnej komisie č. 28, starostu mestskej časti Košice – Západ, voliča

Ing. Š. T., ako aj oboznámiť sa s trestným spisom ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009

o trestnom oznámení vo veci podozrenia zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu

volieb a referenda.

Na výzvu ústavného súdu, aby sťažovateľ uviedol konkrétne okolnosti o existencii

príčinnej súvislosti medzi ním popísaným konaním neznámej osoby v deň napádaných

volieb a výsledkom týchto volieb, sťažovateľ uviedol: „... tieto skutočnosti podľa nášho

názoru uvedie a spresní (šofér) osoba, ktorá odvážala hlasovacie lístky z volebných

miestností vo volebnom obvode Košice II. a ktorého navrhujeme predvolať a vypočuť ako

svedka. ... Ďalším dôkazom v tejto veci môže byť aj obsah vyššie uvedeného trestného

spisu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd vyhlasuje voľby na poslancov do zastupiteľstva Košického

samosprávneho kraja konaných dňa 14. 11. 2009 vo volebnom obvode Košice II. za

neplatné.“

II.

Podľa relevantnej časti ústavný súd rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje neústavnosť a nezákonnosť

volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja, je založená na jeho tvrdení o porušení

ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, k porušeniu ktorého

malo dôjsť činnosťou neznámej osoby, ktorá v deň napádaných volieb na základe

„Pokynu“ Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ ešte pred skončením hlasovania

zbierala a odvážala od okrskových volebných komisií nepoužité hlasovacie lístky a obálky,

a to navyše bez ich zapečatenia. V príčinnej súvislosti s porušením uvedeného ustanovenia

popísaným konaním neznámej osoby malo podľa sťažovateľa dôjsť k manipulácii

s hlasovacími lístkami v prospech kandidátov politickej strany SMER-SD, ktorej nominant

bol v čase napádaných volieb aj starostom mestskej časti Košice – Západ, ktorá uvedený

„Pokyn“ vydala, takže v konečnom dôsledku bol podľa sťažovateľa ovplyvnený aj konečný

výsledok volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Pokiaľ ide o trestnú vec, na ktorú sa sťažovateľ odvoláva a ktorá je vedená pod

ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009, ústavný súd zistil, že v tejto veci poverený príslušník

Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Západ uznesením ČVS: ORP-4789/ZA-

KE-2009 z 15. novembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného priadku

za prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2 písm. a)

„... preto, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe dňa 14. 11. 2009

porušil ustanovenia o voľbách do orgánov samosprávnych

krajov“.

Následne, na základe uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej

len „dozorujúci prokurátor“) sp. zn. z 15. novembra 2009 vykonal

v predmetnej veci vyšetrovanie vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“).

Vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP–2675/3–OJP-KE-2009 z 18. decembra 2009

vyšetrovanie v predmetnej veci ukončil a postúpil ju Obvodnému úradu v Košiciach na

prejednanie priestupku, pretože podľa jeho záverov z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že síce došlo k porušeniu § 35 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, avšak týmto

popísaným konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu marenia prípravy

a priebehu volieb a referenda podľa a .

Dozorujúci prokurátor následne uznesením č. k. -8 zo 7. januára 2010

uznesenie vyšetrovateľa z 18. decembra 2009 zrušil a trestné stíhanie pre prečin marenia

prípravy a priebehu volieb a referenda zastavil, „...pretože nie je tento skutok trestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci“. Dozorujúci prokurátor sa však stotožnil so

závermi vyšetrovateľa, že postupom okrskových volebných komisií bolo porušené

ustanovenie § 35 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, keď pred skončením

hlasovania odovzdávali nepoužité hlasovacie lístky, avšak súčasne konštatoval, že zákon

o voľbách do samosprávnych krajov neobsahuje v tomto smere žiadne sankčné ustanovenie.

Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie

zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci

ústavného súdu podľa , pričom zistené nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb.

Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.

Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. , , ,

). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho

vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme

prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní)

označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho

tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň

pravdepodobné a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré

by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku volieb, než aký bol

vyhlásený.

Podľa relevantnej časti § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov „po

ukončení hlasovania“ dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité

hlasovacie lístky a obálky s výnimkou nepoužitých hlasovacích lístkov, ktoré predseda

komisie určil a označil za prítomnosti členov komisie na sčítanie hlasov. Potom dá otvoriť

volebnú schránku.

Zo sťažovateľom predložených, ako aj ním navrhovaných a následne ústavným

súdom získaných dôkazov (uznesenie vyšetrovateľa, uznesenie dozorujúceho prokurátora,

zápisnica vyšetrovateľa o výsluchu svedka M. H.) dospel ústavný súd ku konštatovaniu, že

v deň konania napádaných volieb (14. novembra 2009) do zastupiteľstva samosprávneho

kraja došlo skutočne k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o voľbách do

samosprávnych krajov tým, že okrskové volebné komisie (č. 6, 8, 12, 14, 15, 18, 25 a 28)

volebného obvodu ešte pred skončením volieb odovzdali zamestnancovi Miestneho úradu

mestskej časti Košice – Západ nepoužité hlasovacie lístky a obálky, aj keď podľa zákona

o voľbách do samosprávnych krajov sa tak malo stať až „po ukončení hlasovania“.

Uvedený záver potvrdzujú aj zistenia vyšetrovateľa, ktorý v rámci vyšetrovania vypočul

(okrem predsedu obvodnej volebnej komisie a členov Ústrednej volebnej komisie, ktorých

písomné, avšak nepodpísané vyhlásenie bolo prílohou sťažnosti sťažovateľa) všetky tie

osoby, ktorých vypočutie navrhoval sťažovateľ aj v konaní pred ústavným súdom (pozri

uznesenie vyšetrovateľa s. 5 a 6).

Názor volebnej teórie a praxe z 19. storočia, podľa ktorého každá nezákonnosť má za

následok neplatnosť volieb, pokiaľ sa nepreukáže opak, bol už prekonaný. Naše volebné

súdnictvo nepozná tzv. „absolútne vady“ volebného procesu, t. j. také porušenia ustanovení

volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta

alebo hlasovania). Vzhľadom na to všetky možné pochybenia a vady volebného procesu je

v tomto zmysle potrebné považovať za relatívne a ich význam treba zvažovať, resp.

zohľadňovať podľa ich dopadu na (i) výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo (ii)

na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade

objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru

alebo aspoň takejto možnej príčinnej súvislosti (princíp potencionálnej kauzality).

Ústavný súd už v minulosti vyslovil (napr. ), že nie každé porušenie

zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je v príčinnej súvislosti s následkom,

ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej

sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupných dôkazov. Ústavný

súd ju môže konštatovať iba v situácii, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného

výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušeného ustanovenia volebného

zákona. Inými slovami, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ktoréhokoľvek

ustanovenia volebného zákona a vyhláseným výsledkom napádaných volieb môže ústavný

súd konštatovať iba v prípade, ak by výsledok napádaných volieb bol totožný ako ten, ktorý

bol vyhlásený aj v prípade, že by k porušeniu konkrétneho ustanovenia volebného zákona

nedošlo.

V danom prípade sťažovateľ založil svoj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi

tvrdeným porušením ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov

a výsledkom ním napádaných volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja iba na svojom

hypotetickom závere, že nepoužité hlasovacie lístky a obálky, ktoré boli nezákonne

odovzdané okrskovými volebnými komisiami pred skončením hlasovania, „mohli byť“,

resp. „by mohli byť“ zneužité tak, že by tieto už vyplnené hlasovacie lístky „mohli byť“

rozdávané voličom za úplatok, aby ich použili pri volebnom akte, a to navyše podľa

sťažovateľa „by sa tak malo diať“ v prospech kandidátov politickej strany SMER-DS,

pretože práve nominant tejto politickej strany bol aj starostom mestskej časti, ktorá vydala

„Pokyn“, na základe ktorého okrskové volebné komisie konali uvedeným nezákonným

spôsobom.

Na podporu, resp. preukázanie uvedených tvrdení však sťažovateľ v sťažnosti

nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy (napr. nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by

hodnoverne dosvedčili, že hlasovacie lístky boli skutočne zneužité sťažovateľom

predpokladaným spôsobom, a to v takom počte prípadov, ktorý by mohol reálne ovplyvniť

vyhlásený výsledok volieb; nenavrhol ani svedkov, ktorým by boli prípadne tieto hlasovacie

lístky za úplatu rozdávané, a pod.) a navyše sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, na výzvu ústavného súdu, aby odstránil tento nedostatok sťažnosti, oznámil, že

spomínanú príčinnú súvislosť nedosvedčí, ale „... uvedie a spresní šofér...“, ktorý mal

hlasovacie lístky a obálky predčasne (protizákonne) odvážať z okrskových volebných

miestností, a tiež navrhoval, aby sa ústavný súd oboznámil s vyšetrovacím spisom

ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009.

Vzhľadom na uvedené však ústavný súd konštatuje, že je predovšetkým vecou

sťažovateľa (zastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom), aby v konaní pred

ústavným súdom tvrdil, resp. ozrejmil alebo sformuloval a následne predloženými alebo

navrhnutými dôkazmi aj dokázal existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom v priebehu volieb a výsledkom napádaných volieb. V danom prípade, tak ako to

vyplýva aj z už uvedeného, sťažovateľ túto svoju povinnosť (dôkazné bremeno) neuniesol

a svoje tvrdenia založil iba na hypotetických predpokladoch, pričom navyše ním

navrhovaný svedok (šofér) mohol iba potvrdiť (tak ako to vyplýva aj zo zápisnice

vyšetrovateľa o jeho výsluchu) ústavným súdom zistenú skutočnosť, že z okrskových

volebných komisií predčasne (t. j. pred skončením hlasovania) odvážal hlasovacie lístky,

čoho dôsledkom je iba záver o porušení príslušného volebného zákona. Bolo by však nad

mieru očakávania prínosu a účelu svedeckej výpovede, aby svedok nahrádzal procesnú

aktivitu sťažovateľa a namiesto neho svojou výpoveďou dopĺňal nedostatky jeho sťažnosti

(podľa sťažovateľa tento svedok totiž nemal dosvedčiť, resp. verifikovať existenciu

príčinnej súvislosti, ktorú mal tvrdiť sám sťažovateľ, ale sťažovateľ v sťažnosti konštatoval,

že tento svedok existenciu príčinnej súvislosti sám „... uvedie a spresní...“). Avšak, ako to

vyplýva aj zo zápisnice vyšetrovateľa o výsluchu svedka M. H. (šoféra), ani z jeho

výpovede nevyplynuli skutočnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi deklarovaným

porušením § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov a výsledkom

napádaných volieb (t. j. z výpovede šoféra nevyplynulo, že by boli okrskovými komisiami

predčasne odovzdané hlasovacie lístky rozdávané voličom za úplatok a pod.). Práve naopak,

„šofér“ pred vyšetrovateľom uviedol, že okrskovými komisiami predčasne odovzdané

hlasovacie lístky zaviezol priamo do budovy Miestneho úradu mestskej časti Košice –

Západ, kde ich odovzdal do miestnosti – depozitu členom volebného štábu Mestskej časti

Košice – Západ. Ani z uznesenia vyšetrovateľa nevyplýva, že by kýmkoľvek došlo

k zneužitiu hlasovacích lístkov a obálok, ktoré okrskové volebné komisie odovzdali

predčasne, t. j. pred skončením volieb.

V uvedených súvislostiach ústavný súd dopĺňa, že funkcia ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by

v konečnom dôsledku mala jeho činnosť dopĺňať alebo dokonca nahradzovať činnosť

k tomu povolaných volebných či iných orgánov v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok, resp. tvrdení bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom

neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by

mali vplyv, resp. by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb do

zastupiteľstva samosprávneho kraja. Navyše, ústavný súd sťažovateľa, ktorý bol zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, na tento nedostatok sťažnosti upozornil.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa

.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Lajosa Mészárosa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2010