Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 119/2010
PDF · 94.4 KB
No categories available
III. ÚS 119/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 148/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2010
doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C 148/2008.
Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu
23. júna 2008 návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 10 C 264/96. V predmetnom konaní
nedošlo až do podania sťažnosti ústavnému súdu k nariadeniu pojednávania.
Sťažovateľ využil právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Táto sťažnosť bola podaná sťažovateľom
8. februára 2010 a doručená okresnému súdu 10. februára 2010.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním.
Ústavný súd pripomína, že v takom konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha
vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, považuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť
podľa § 62 zákona o súdoch.
Sťažovateľ síce podal takúto sťažnosť predsedovi okresného súdu 10. februára 2010,
avšak jeho predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 1. marca 2010 (na poštovú
prepravu bola podaná 25. februára 2010), teda 19. deň po podaní sťažnosti na postup
okresného súdu. Na základe toho možno túto sťažnosť vyhodnotiť iba ako formálnu, pretože
nevytvára dostatočný priestor na to, aby predseda okresného súdu mohol prijať účinné
opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na to, že v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona o súdoch má predseda okresného súdu
na vybavenie sťažnosti 30-dňovú lehotu, ktorá v závažných prípadoch môže byť aj
predĺžená. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bez toho, aby vyčkal na uplynutie uvedenej zákonnej
lehoty na vybavenie sťažnosti orgánom štátnej správy okresného súdu, a to napriek
skutočnosti, že mu podpredsedníčka okresného súdu písomne oznámila, že zaujatie
objektívneho stanoviska o prešetrení nečinnosti súdu nie je možné, pretože predmetný spis
bol 29. decembra 2009 zaslaný Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu odvolania proti
uzneseniu, ktorým nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Zároveň mu oznámila, že po vrátení spisového materiálu a rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave o podanom odvolaní bude jeho sťažnosť prešetrená.
Formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov
ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa
odmietol pre jej neprípustnosť.
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa a žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov
nezaoberal a ani neodstraňoval nedostatky sťažnosti.
V závere ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie neznamená, že by sa
sťažovateľ nemohol v budúcnosti v prípade výskytu prieťahov v napadnutom súdnom
konaní na okresnom súde opätovne domáhať ochrany svojich práv sťažnosťou podanou
ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2010