Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 119/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

zaručeného postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2010

doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva zaručeného (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu

23. júna 2008 návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. . V predmetnom konaní

nedošlo až do podania sťažnosti ústavnému súdu k nariadeniu pojednávania.

Sťažovateľ využil právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Táto sťažnosť bola podaná sťažovateľom

8. februára 2010 a doručená okresnému súdu 10. februára 2010.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním.

Ústavný súd pripomína, že v takom konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, považuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť

podľa § 62 zákona o súdoch.

Sťažovateľ síce podal takúto sťažnosť predsedovi okresného súdu 10. februára 2010,

avšak jeho predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 1. marca 2010 (na poštovú

prepravu bola podaná 25. februára 2010), teda 19. deň po podaní sťažnosti na postup

okresného súdu. Na základe toho možno túto sťažnosť vyhodnotiť iba ako formálnu, pretože

nevytvára dostatočný priestor na to, aby predseda okresného súdu mohol prijať účinné

opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj

na to, že v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona o súdoch má predseda okresného súdu

na vybavenie sťažnosti 30-dňovú lehotu, ktorá v závažných prípadoch môže byť aj

predĺžená. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu

sťažnosť podľa bez toho, aby vyčkal na uplynutie uvedenej zákonnej

lehoty na vybavenie sťažnosti orgánom štátnej správy okresného súdu, a to napriek

skutočnosti, že mu podpredsedníčka okresného súdu písomne oznámila, že zaujatie

objektívneho stanoviska o prešetrení nečinnosti súdu nie je možné, pretože predmetný spis

bol 29. decembra 2009 zaslaný Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu odvolania proti

uzneseniu, ktorým nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zároveň mu oznámila, že po vrátení spisového materiálu a rozhodnutí Krajského súdu

v Bratislave o podanom odvolaní bude jeho sťažnosť prešetrená.

Formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov

ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , ).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa a žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

nezaoberal a ani neodstraňoval nedostatky sťažnosti.

V závere ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie neznamená, že by sa

sťažovateľ nemohol v budúcnosti v prípade výskytu prieťahov v napadnutom súdnom

konaní na okresnom súde opätovne domáhať ochrany svojich práv sťažnosťou podanou

ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2010