Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 136/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Ď., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -93

z 25. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2010

faxom a následne 18. marca 2010 poštou doručená sťažnosť Ľ. Ď., H. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -93 z 25. novembra 2009 v konaní

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -93 zo dňa 25. 11. 2009

(doručeným sťažovateľovi 15. 1. 2010) rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu

v Piešťanoch č. k. -50 zo dňa 31. 3. 2009 v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy

4 400 Eur.

Odvolanie odporcu Kamila Lavóra v konaní Okresného súdu v Piešťanoch č. k.

bolo podané podaním zo dňa 21. 4. 2009 doručeným súdu dňa 24. 4. 2009 iba

v časti povinnosti zaplatiť sťažovateľovi 2 200 Eur, t. j. vo zvyšnej časti 2 200 Eur odvolanie

podané nebolo, preto Krajský súd v Trnave nemal o tejto časti rozhodovať a zrušenie

citovaného rozsudku v celej nezaplatenej časti je nulitným rozhodnutím.

Odvolanie proti rozsudku podal podaním zo dňa 9. 4. 2009 aj sťažovateľ ako

navrhovateľ v konaní, ale nedotkol sa ním sumy priznanej, podal ho v časti sumy

nepriznanej. ...

Podľa názoru sťažovateľa porušil Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní

v predmetnej veci , podľa ktorého každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takto

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu (aj

porušenie článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).

Podľa názoru sťažovateľa porušil Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní

v predmetnej veci , Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. , a tým

základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že Krajský súd v Trnave rozhodoval nad

rámec podaných odvolaní, sám si svojvoľne rozhodol o predmete odvolania, nerešpektoval

dispozičné právo účastníkov konania, čím odmietol spravodlivosť vo vzťahu

k sťažovateľovi.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd uznesením č. k.

-93 z 25. novembra 2009 porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a listiny a právo podľa dohovoru, aby uvedené uznesenie

zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľa

uznesením krajského súdu č. k. -93 z 25. novembra 2009.

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Piešťany v konaní

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy rozsudkom č. k. -50

z 31. marca 2009 rozhodol, že do osobnostných práv sťažovateľa (navrhovateľa) bolo

zasiahnuté v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej odporcom, pri ktorej zomrela

manželka a svokor sťažovateľa; odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

4 400 € ako náhradu nemajetkovej ujmy.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy podali obaja

účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-93 z 25. novembra 2009 tak, že napádaný výrok rozsudku zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Odvolací súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 vec prejednal

obsahom a dôvodmi podaných odvolaní podľa ust. a zistil, že

účastníkom konania sa odňala možnosť konať pred súdom v časti nedostatočného

zdôvodnenia výšky nemajetkovej ujmy, jej rozsahu ako aj vo vzťahu ku svokrovi

navrhovateľa takto priznanej nemajetkovej ujmy a súd prvého stupňa nedostatočne zistil

skutkový stav tým, že nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. ...

Je nepochybné, že konaním odporcu žalovaného bolo jednoznačne zasiahnuté do

práva na súkromie samotného žalovaného, nakoľko ním bola protiprávne narušená úzka

rodinná väzba a vznikla tým nemajetková ujma spočívajúca v porušení jeho práva na

súkromie v dôsledku porušenia existujúcej kvalitnej citovej a sociálnej väzby na nebohú

manželku navrhovateľa, nenapraviteľnosťou následku konania žalobcu, nečakanosťou

úmrtia manželky navrhovateľa a neposlednom rade aj duševnými útrapami pozostalého

navrhovateľa žalobcu pre smrť jeho manželky. Je nepochybné, že právo na ochranu

súkromia zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými fyzickými

osobami predovšetkým v citovej oblasti. Zásah do súkromia je daný zásahom spočívajúcim

úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby, usmrtením člena rodiny. Jedná sa o zásah

protiprávny a daná je tiež príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy

na súkromí žalobcu navrhovateľa. Je jednoznačné, že tento zásah, aký sa stal zo strany

odporcu, bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúci v porušení súkromia

navrhovateľa, pretože existovali medzi navrhovateľom a jeho manželkou pevné citové

väzby. Všetky zákonné predpoklady preto pre priznanie práva na ochranu osobnosti a práva

na nemajetkovú ujmu boli dané vo vzťahu k nebohej manželke navrhovateľa. Prvostupňový

súd však sa nezaoberal týmito všetkými atribútmi a nevyložil tak vzťah, citovú väzbu a

porušenie súkromia v súvislosti so zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy na súkromí

svokra navrhovateľa. Je nepochybné, že v predchádzajúcich alebo súbežných konania, kde

žaluje o nemajetkovú ujmu práve svokra toho istého odporcu je tento predpoklad na

aplikáciu nemajetkovej ujmy daný. Prvostupňový súd sa však nezaoberal práve

predpokladmi, či konanie žalovaného odporcu bolo jednoznačne zasiahnuté do práva na

súkromie svokra navrhovateľa, či ním bola protiprávne narušená a aká narušená rodinná

väzba medzi navrhovateľom a nebohým svokrom navrhovateľa, či citová väzba medzi

pozostalým svokrom navrhovateľa navrhovateľom bola taká úzka, že ju môže pociťovať ako

ujmu osoby blízkej. Pre takéto rozhodnutie prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho

súdu nemal predpoklady, nemal vykonané dokazovanie a nemohol tak rozhodnúť o zásahu

do súkromného a rodinného života navrhovateľa smrťou jeho svokra vo výške 400 eur.

Pokiaľ sa jedná o rozsah nemajetkovej ujmy je nedostatočné rozhodnutie aj v tejto časti,

pretože nie je zdôvodnené, prečo práve prvostupňový súd priznáva nemajetkovú ujmu 4 000

eur za zásah do súkromného a rodinného života navrhovateľa smrťou manželky a smrťou

svokra 400 eur a prečo bol vo zvyšku návrh zamietnutý. V tejto súvislosti však treba

pripomenúť, že je potrebné od začiatku výpoveďou navrhovateľa a jeho právneho zástupcu

zistiť, prečo práve požaduje rozsah zaplatenia nemajetkovej ujmy v takej výške v akej sa

domáhal návrhom a ako zopakoval aj v odvolacom petite pri podaní odvolania.

Práve týmto sa stalo rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť, pre nedostatok dôvodov, čím sa odňala účastníkom možnosť vo veci

konať, čo bolo dôvodom zrušenia a vrátenia veci podľa ust.

a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že zatiaľ nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.“

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ,

).

Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd v sťažovateľom napádanom uznesení

dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje závery, t. j. dospel k logickým a ústavne

konformným záverom, pričom vychádzal z platnej a účinnej právnej úpravy – Občianskeho

súdneho poriadku.

V ustanoveniach sú taxatívne

vymenované dôvody, kedy odvolací súd rozhodnutie zruší. Okrem iných sú to prípady, ak:

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom...

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav...

Tvrdenia sťažovateľa, že krajský súd „rozhodoval nad rámec podaných odvolaní,

sám si svojvoľne rozhodol o predmete odvolania, nerešpektoval dispozičné právo

účastníkov konania, čím odmietol spravodlivosť vo vzťahu k sťažovateľovi“, sa nezakladajú

na pravde. Samotný krajský súd v sťažovateľom napádanom uznesení konštatoval

nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia (čím mala byť

účastníkom konania odňatá možnosť vo veci konať), ako aj nesprávne právne posúdenie

veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, preto rozhodol v súlade s § 221 ods. 1 písm.

f) . Krajský súd zároveň podrobne poučil prvostupňový súd,

ako ďalej postupovať v konaní, aby bola zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov konania.

Úlohou krajského súdu v rámci odvolacieho konania je preskúmať rozhodnutie

Okresného súdu Piešťany v celom rozsahu a v prípade tak závažných nedostatkov (zistenie,

že účastníkom bola odňaťá možnosť konať pred súdom) a porušenia ústavnoprocesných

predpisov, ako to bolo v danom prípade, je jeho povinnosťou rešpektovať zásady

spravodlivého procesu a zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu i napriek tomu, že

účastník konania v rámci odvolacieho konania podaným odvolaním nepoukázal na dôvody

(výroky), o ktorých rozhodol odvolací súd.

Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že právo na súdnu a inú právnu ochranu

vyplývajúce z až (a teda aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) nemôže všeobecný súd porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-

právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. K porušeniu práva

na súdnu a inú právnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný

súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(), alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný

prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol

o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Taktiež nejde o porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na

spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu

nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy na

základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že

ich právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle

konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces

().

V zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre

jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním štátneho orgánu

alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak

ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom tohto orgánu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010