Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 75/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., K., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. 39/09 a jeho uznesením z 23. novembra 2009 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

z 10. decembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2010 doručená sťažnosť Ing. I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. 39/09 a jeho uznesením z 23. novembra 2009 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. z 10. decembra 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením sudcu pre prípravné konanie

Okresného súdu Košice II sp. zn. z 21. februára 2009 vzatý do väzby „ako

obvinený pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , “

z dôvodov uvedených v a , pričom uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 2009 mu bol zrušený dôvod väzby

podľa v . Sťažovateľovi bola uznesením

špecializovaného súdu sp. zn. 39/09 z 21. augusta 2009 predĺžená lehota trvania väzby

do 20. decembra 2009. Následne špecializovaný súd uznesením sp. zn. 39/09

z 23. novembra 2009 na základe návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) predĺžil

sťažovateľovi lehotu trvania väzby do 20. júna 2010. Proti označenému uzneseniu podal

sťažovateľ sťažnosť, ktorú najvyšší súd uznesením sp. zn. z 10. decembra

2009 zamietol.

3. Sťažovateľ v súvislosti s rozhodovaním namietaných súdov o žiadosti

prokurátorky špeciálnej prokuratúry o predĺžení jeho väzby (bod 2 in fine) tvrdí, že „Pred

vydaním predmetného uznesenia (z 23. novembra 2009, pozn.) mi nebolo umožnené

oboznámiť sa s návrhom prokurátora a vyjadriť sa k nemu... Predmetný návrh mi bol

dozorujúcim prokurátorom doručený dňa 26. 11. 2009 a súdom dňa 25. 11. 2009. Môjmu

obhajcovi bol návrh doručený dozorujúcim prokurátorom dňa 26. 11. 2009 a súdom dňa

25. 11. 2009. Dňa 26. 11. 2009 bolo môjmu obhajcovi a mne 27. 11. 2009 doručené

Uznesenie sudkyne Špecializovaného trestného súdu zo dňa 23. 11. 2009, sp. zn. 39/09,

ktorým vyhovela návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby do 20. júna 2009.

Predmetný návrh prokurátora bol Špecializovanému trestnému súdu doručený v piatok

20. novembra 2009 a o návrhu bolo rozhodnuté v pondelok 23. novembra 2009, teda skôr

ako mohol byť reálne návrh doručený na vyjadrenie mne ako strane v trestnom konaní.“.

V sťažnosti podanej proti prvostupňovému uzneseniu sp. zn. 39/09 z 23. novembra 2009

sťažovateľ „predmetné porušenie zásady kontradiktórnosti konania namietal“. Najvyšší

(odvolací) súd „nepovažoval toto pochybenie sudkyne... za závažné, keďže predmetné právo

je zabezpečené prerokovaním sťažnosti obvineného proti uzneseniu o predĺžení lehoty

trvania väzby nadriadeným súdom, t. z. že moje proti argumenty mohli byť posúdené

nadriadeným súdom a materiálne moje práva neboli porušené, nakoľko rozhodnutie

o predĺžení lehoty väzby je v konaní o sťažnosti v celom rozsahu v pôsobnosti nadriadeného

súdu“.

4. Na základe skutočností uvedených v bode 3 sťažovateľ zastáva názor, že postupom

namietaných súdov v jeho veci došlo k porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože

„Špecializovaný trestný súd dôsledne neskúmal, či procesným stranám bol poskytnutý

rovnaký priestor na uplatnenie ich práv, teda či bola dodržaná zásada kontradiktórnosti

konania a či by moje argumenty neoslabovali tvrdenia prokurátorky ÚŠP GP SR o potrebe

predĺžiť lehotu trvania väzby. Nemožno súhlasiť ani s názorom Najvyššieho súdu, že

nedošlo k materiálnemu narušenia môjho práva, keďže moje argumenty, resp.

protirgumenty proti návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby boli posúdené v rámci

odvolacieho konania Najvyšším súdom...“.

5. Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru... bolo postupom

Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39/09 a Najvyššieho súdu

... v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty

trvania väzby bolo porušené.

Uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 39/09 zo dňa 23. 11. 2009

v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 10. 12. 2009 sa

zrušuje.

Prikazuje sa Špecializovanému trestnému súdu prepustiť obvineného Ing. I. P. na

slobodu.

Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd... je povinný zaplatiť trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. J. H. do 15 dní od právoplatnosti tohoto

nálezu.“

II.

6. Ústavný súd si v rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti vyžiadal

vecou dotknutý spis špecializovaného súdu sp. zn. 39/09, z ktorého v podstatnom zistil,

že:

6.1 Prokurátorka špeciálnej prokuratúry doručila 20. novembra 2009

špecializovanému súdu návrh na predĺženie väzby sťažovateľa (spolu s rovnopisom

spisového materiálu sp. zn. PPZ-23/BOK-V-2009) do 20. júna 2010. V rámci

predkladacieho prípisu zároveň uviedla, že „... rovnopis návrhu na predĺženie väzby som

zaslala poštou obv. Ing. I. P., ako aj jeho obhajcovi JUDr. J. H.“.

6.2 Zákonná sudkyňa špecializovaného súdu písomnou úpravou z 20. novembra 2009

nariadila termín verejného zasadnutia „o návrhu prokurátora... na predĺženie lehoty trvania

väzby“ na 30. november 2009 s tým, že na uvedený termín predvolala sťažovateľa

a upovedomila jeho právneho zástupcu a prokurátora. Zároveň bol poštou sťažovateľovi

a jeho právnemu zástupcovi doručovaný návrh na predĺženie väzby (doručený obom

25. novembra 2009, pozn.).

6.3 Toho istého dňa (20. novembra 2009) spísala sudkyňa dva úradné záznamy,

v ktorých uviedla, že:

„... o 12.25 h sa so mnou telefonicky skontaktoval zástupca riaditeľa Ústavu na

výkon väzby v K., ktorý mi oznámil, že obvinený Ing. I. P. odmietol podpísať návratku, ktorá

mu bola tunajším súdom faxovaná o 11.48 h spolu s návrhom prokurátora na predĺženie

lehoty trvania väzby. Zároveň mu bolo faxované aj predvolanie na verejné zasadnutie,

ktorého termín som určila na deň 30. novembra 2009... predmetnú návratku podpíše a teda

vyjadrí svoje stanovisko ohľadne jeho účasti na verejnom zasadnutí... len po

predchádzajúcej porade so svojim obhajcom, ktorý ho má dnešného dňa t. j. 20. novembra

2009 v ústave na výkon väzby navštíviť...“.

- „... o 12.45 h sa so mnou telefonicky skontaktoval zástupca riaditeľa Ústavu na

výkon väzby v K., ktorý mi oznámil, že mi faxujú návratku od obvineného Ing. I. P., ktorú

podpísal a na ktorej zakrúžkoval svoje vyjadrenie, že výslovne žiada, aby o návrhu na

predĺženie lehoty trvania väzby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti a nechce byť vypočutý

pred rozhodnutím... spomínaná návratka bola tunajšiemu súdu doručená prostredníctvom

faxu o 12.48 h... “

6.4 Dňa 20. novembra 2009 sa faxom o 13.29 h a 13.53 h vrátili sťažovateľom

podpísané dve návratky (predvolania na verejné pojednávanie konané 30. novembra 2009),

z ktorých vyplýva, že sťažovateľ výslovne žiadal, aby o návrhu na predĺženie lehoty trvania

väzby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti s tým, že nechce byť vypočutý pred

rozhodnutím.

6.5 Na základe vyjadrenia sťažovateľa v bode 6.4 zákonná sudkyňa ešte

20. novembra 2009 zrušila stanovený termín verejného zasadnutia na 30. november 2009

a následne špecializovaný súd na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2009 uznesením

sp. zn. 39/09 predĺžil sťažovateľovi lehotu trvania väzby do 20. júna 2010.

V podstatnom v uznesení uviedol, že „... Podaný návrh (na predĺženie väzby, pozn.) bol

v zmysle požiadavky rovnakého postavenia strán v trestnom konaní zaslaný už

dozorujúcemu (správne malo byť dozorujúcim, pozn.) prokurátorom obvinenému Ing. I. P.,

ako aj jeho obhajcovi. Predmetná (správne malo byť Predmetný, pozn.) návrh na

predĺženie lehoty trvania väzby bol obvinenému a jeho obhajcovi zaslaný aj vo veci

rozhodujúcou sudkyňou pre prípravné konanie v deň doručenia návrhu na podpísaný súd.

Obvinený a ani jeho obhajca sa k dôvodom uvedeným v predmetnom návrhu do okamihu

rozhodovania o predmetnom návrhu písomne nevyjadrili.

Sudkyňa pre prípravné konanie v deň podania návrhu vo veci určila termín

verejného zasadnutia na deň 30. novembra 2009, aby tak dala možnosť obvinenému osobne

sa vyjadriť k predmetnému návrhu.

Obvinenému Ing. I. P. bolo v ten istý deň, t. j. 20. novembra 2009 prostredníctvom

faxu doručené aj predvolanie na verejné zasadnutie spolu s návratkou, na ktorej bol

poučený v zmysle ustanovenia . Na predmetnej návratke

prehlásil, aby o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby bolo rozhodnuté v jeho

neprítomnosti, lebo nechce byť vypočutý pred rozhodnutím o predmetnom návrhu.

Vzhľadom na takéto vyjadrenie vo veci rozhodujúca sudkyňa pre prípravné konanie

následne zrušila termín verejného zasadnutia a to z nasledovných dôvodov:

v žiadnom svojom ustanovení výslovne neuvádza, aby o návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bolo rozhodované na verejnom zasadnutí

podľa štvrtej hlavy. Zo všeobecného ustanovenia vyplýva, že na

verejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak to zákon výslovne ustanovuje. Pri rozhodovaní

o väzbe ustanovenie vyžaduje, aby bol obvinený pred

rozhodnutím o väzbe vypočutý. V tomto prípade ale obvinený výslovne odmietol svoju účasť

na verejnom zasadnutí a teda to, aby bol vypočutý pred rozhodnutím o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby. Keďže takto nemohol byť splnený hlavný účel verejného

zasadnutia a teda obvinený nechcel byť vypočutý, sudkyňa pre prípravné konanie v zmysle

vyššie uvedených ustanovení zrušila termín verejného zasadnutia, keďže jeho obsahom mal

byť výsluch obvineného. Pre takýto záver svedčí aj ustanovenie § 72 ods. 2, šiesta veta

podľa ktorej... Pri takomto postupe sudkyňa pre prípravné konanie

rešpektovala poslednú vetu ustanovenia , keď návrh

prokurátora bol súdom doručený obvinenému a jeho obhajcovi tak, aby sa k nemu mali

možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť...“. V ďalšom poukázal na skutkovú a právnu

problematiku vedeného trestného stíhania voči sťažovateľovi a ďalším 26 spoluobvineným

a uviedol, že „Sudkyňa pre prípravné konanie sa pred rozhodnutím o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby oboznámila s obsahom predloženého návrhu, ako aj

s predloženým vyšetrovacím spisovým materiálom... Sudkyňa pre prípravné konanie sa

stotožnila s argumentáciou prokurátora USP GP SR... V prvom rade je potrebné uviesť, že

doposiaľ pretrváva podozrenie, že vyšetrovanej trestnej činnosti sa dopustil obvinený Ing. I.

P. Obvinený spolu s ďalšími spoluobvinenými je preto dôvodne trestne stíhaný pre rozsiahlu

trestnú činnosť ako členovia zločineckej skupiny, lebo skutky, pre ktoré je vedené proti ním

trestné stíhanie vykazujú znaky trestných činov. Vo veci zabezpečené dôkazy aj naďalej

vedú k podozreniu v rovine rozumnej istoty, že obvinený Ing. I. P. ako člen zločineckej

skupiny v postavení organizátora stíhanej trestnej činnosti riadil činnosť skupiny tým, že

vydával pokyny členom tejto skupiny. Na základe jeho pokynov zabezpečoval tak chod v

jednotlivých spoločnostiach, ktoré postupne boli skupované alebo zakladané členmi

skupiny. Všetky jeho aktivity smerovali k získaniu neoprávneného majetkového prospechu

od štátu..., pričom takéto aktivity vyvíjal prostredníctvom spoluobvinených, hierarchicky

nižšie postavených členov skupiny, vo vzťahu k rôznym daňovým úradom, nevynímajúc D.,

kde pôsobil počas páchania vyšetrovanej trestnej činnosti po istú dobu ako riaditeľ tohto

úradu.

O týchto skutočnostiach vypovedali pred vyšetrovateľom viacerí spoluobvinení... Vo

vyšetrovanej trestnej veci, tak ako to uviedol predkladateľ návrhu na predĺženie lehoty

väzby, sa priebežne zabezpečujú dôkazy, a to nielen listinné dôkazy, ale aj výsluchy

svedkov, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver o tom, že skutky, pre ktoré bolo začaté

trestné stíhanie, boli spáchané, vykazujú znaky trestného činu a existuje naďalej dôvodné

podozrenie že vyšetrovanú trestnú činnosť spáchal obvinený Ing. I. P. spolu s ďalšími

spoluobvinenými.

Sudkyňa pre prípravné konanie, v tomto štádiu trestného stíhania, nezistila žiadne

také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné pochybovať o vierohodnosti výpovedí

spoluobvinených, svedkov a svedkov - poškodených. Preto dospela k záveru, že obvinený je

dôvodne trestne stíhaný pre trestné činy, pre ktoré mu bolo postupne vznesené obvinenie.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené, aj v súčasnej dobe u obvineného Ing. I. P. pretrváva

dôvod väzby podľa a na jeho existencii sa nič

nezmenilo. Z dôvodu rozsiahleho charakteru trestnej činnosti obvineného, ako aj

neexistencii žiadneho príjmu obvineného, ktorý je, ako bývalý riaditeľ D., skúsený odborník

a j e nepochybne výborne zorientovaný v daňovej problematike, je na mieste obava, že po

prepustení z väzby by tento pokračoval v páchaní daňových podvodov a v ďalšej trestnej

činnosti. Faktom ostáva, že trestná činnosť mala byť páchaná počas dlhšej doby, nešlo teda

o akési jednorázové vybočenie z riadneho správania sa obvineného, čo svedčí o sklone

obvineného k páchaniu majetkovej trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že bol prijatý záver aj o opodstatnenosti ďalšieho vedenia

trestného stíhania, sudkyňa pre prípravné konanie dospela k záveru, že návrh na predĺženie

lehoty trvania väzby u obvineného podal prokurátor ÚŠP GP SR dôvodne.

Dôvodnosť navrhovaného predĺženia lehoty trvania väzby bola sudkyňou pre

prípravné konanie preskúmaná z hľadiska plynulosti vykonávaného vyšetrovania. V danej

veci neboli zistené neodôvodnené prieťahy a vyšetrovanie prebieha vcelku plynulé. Pre

náležité objasnenie vyšetrovanej trestnej veci je potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré

uvádzal vo svojom návrhu vo veci dozorujúci prokurátor. Vzhľadom na obtiažnosť veci

spočívajúcu v jej rozsahu, početnosti skutkov, spôsobe a dĺžke času páchania stíhaných

skutkov a novým zisteniam, ktoré odôvodnili potrebu rozšírenia obvinenia, sudkyňa pre

prípravné konanie návrhu prokurátora vyhovela a predĺžila lehotu väzby u obvineného Ing.

I. P. do 20. júna 2010. Takto predĺžená lehota väzby sa v tomto štádiu trestného stíhania

javí ako dostatočná a primeraná na vykonanie potrebných úkonov s cieľom riadneho

zdokumentovania vyšetrovanej trestnej činnosti. Na tomto mieste javí sa byť potrebné

zdôrazniť, že od posledného rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty

trvania väzby došlo k podstatnej zmene vo vyšetrovaní, keďže počas zadovažovania dôkazov

a vykonaní analýz doposiaľ zabezpečených dôkazov vyvstala potreba rozšírenia obvinenia

u obvineného Ing. I. P. a ďalších spoluobvinených pre ďalšie skutky, ktoré sa stali

predmetom vyšetrovania v zmysle uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 9. októbra 2009, sp. zn.

ČVS: PPZ-23/BOK-V-2009. Z jeho obsahuje zrejmé, že aj v rámci ďalších obchodných

spoločností, sa uskutočňovali fiktívne obchody, na základe ktorých si predmetné spoločnosti

neoprávnene uplatňovali nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH ku škode Slovenskej

republiky zastúpenej Daňovým riaditeľstvom v objeme takmer 18.000.000,-€. Je dôvodné

podozrenie, ktoré je umocnené postupne vo veci zadováženými dôkazmi, že bol to obvinený

Ing. I. P., ktorý riadil, usmerňoval a koordinoval činnosť všetkých osôb podieľajúcich sa na

páchaní trestnej činnosti, mal to byť on, ktorý vydával konkrétne pokyny na podávanie

daňových priznaní za jednotlivé obchodné spoločnosti, zabezpečoval kúpu ďalších

obchodných spoločností, ktoré boli zneužité na páchanie vyšetrovanej trestnej činnosti a bol

to on, ktorý vydával pokyny na výbery peňažných prostriedkov zaslaných na účet

spoločností, ktoré si ich uplatňovali v rámci daňového priznania DPH. V konečnom

dôsledku zo spisového materiálu je zrejmé, že pokiaľ bol vo veci vydaný príkaz na

prehliadku iných priestorov a pozemkov, v pobočke U. a. s.,..., kde sa nachádzala

bezpečnostná schránka prenajatá obvineným Ing. I. P. boli nájdené 30 kusov zväzkov,

v každom po 100 kusov bankoviek v nominálnej hodnote päťsto EUR, teda 3.000 kusov

bankoviek v prv spomenutej nominálnej hodnote a v prenajatej schránke v pobočke O. a.

s. ..., ktorú mala prenajatú spoluobvinená Mgr. A. P. bolo nájdených o. i. 400 kusov

bankoviek v nominálnej hodnote sto EUR, 200 kusov bankoviek v nominálnej hodnote

dvesto EUR a 120 kusov bankoviek v nominálnej hodnote päťsto EUR.

Prepustením obvineného na slobodu reálne hrozí, že by bolo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania. V konečnom dôsledku požiadavku predkladateľa

návrhu z hľadiska primeraného časového zabezpečenia na vykonanie úkonov, o ktorých sa

prokurátor vo svojich návrhoch zmienil, vyhodnotila sudkyňa pre prípravné konanie ako

opodstatnenú. Vo veci rozhodujúca sudkyňa pre prípravné konanie nezistila ani žiadne

neodôvodnené prieťahy v konaní vzhľadom k obtiažnosti a rozsahu vyšetrovanej trestnej

veci. Z tohto dôvodu potom vo veci rozhodujúca sudkyňa pre prípravné konanie návrh

prokurátora predĺžiť lehotu trvania väzby u obvineného do 20. júna 2010 v celom rozsahu

akceptovala.“.

6.6 Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu z 23. novembra 2009 podal

sťažovateľ sťažnosť z 30. novembra 2009, v ktorej okrem iného uviedol:

„Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie... odôvodnil tým, že... S týmto

odôvodnením... sa nestotožňujem.

V prípravnom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní...

Napádané uznesenie... je veľmi všeobecné a okrem skutočnosti týkajúcej sa

rozšírenia o ďalšie skutky pokračovacieho trestného činu neobsahuje žiadne skutočnosti

odôvodňujúce dôvod väzby podľa . Uvedené uznesenie je

svojím odôvodnením totožné s Uznesením Špecializovaného trestného súdu o predĺžení

lehoty trvania väzby zo dňa 27. 08. 2009. Obdobie troch mesiacov medzi vydaním prvého

Uznesenia o predĺžení lehoty väzby zo dňa 27. 08. 2009 a druhým Uznesením o predĺžení

lehoty trvania väzby zo dňa 23. 11. 2009 bolo dostatočne dlhé na vykonanie vyšetrovacích

úkonoch kvôli ktorým sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

vyhovela prvému návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry na predĺženie lehoty

trvania väzby do 20. decembra 2009. Prevažná časť vyšetrovacích úkonov bola vykonaná

v prvých 5 mesiacoch vyšetrovania v období do začiatku augusta 2009. Od predĺženia

lehoty trvania väzby Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu zo dňa 27. 08. 2009 okrem výsluchu obvinených k uzneseniu o vznesení obvinenia zo

dňa 09. 10. 2009 nebol vykonaný žiaden procesný úkon vo veci.

V napadnutom uznesení nie je uvedené v čom spočíva reálna hrozba podstatného

sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania. V tejto súvislosti poukazujem aj na to, že po

rozšírení obvinenia proti mojej osobe Uznesením... zo dňa 09. 10. 2009 boli okrem troch

osôb vypočutí všetci obvinení. K predmetnému uzneseniu bol dňa 05. 11. 2009 vypočutý aj

obvinený R. L., ktorý ma ako jediný z trestnej činnosti popisovanej v predmetnom uznesení

usvedčuje. Obvinený R. L. vypovedal veľmi všeobecne, jeho výpoveď je plná domnienok

a úvah. Aj napriek tomu, že využil svoje právo vypovedať, v priebehu výpovede počas

kladenia otázok vyšetrovateľom PZ odmietol ďalej odpovedať na otázky vyšetrovateľa

a znemožnil kladenie otázok aj ostatným obhajcom. Využitie práva nevypovedať, resp.

neodpovedať na otázky vyšetrovateľa a obhajcov v priebehu výsluchu, na začiatku ktorého

uviedol, že vypovedať bude vzbudzuje čoraz väčšie pochybnosti o dôveryhodnosti jeho

osoby a pravdivosti jeho doterajších výpovedí.

Potreba vykonať ďalšie procesné úkony v trestnej veci nemôže podľa môjho názoru

zakladať dôvod väzby podľa . Obava z pokračovania

v trestnej činnosti žiadnym spôsobom nesúvisí s potrebou ďalšieho vyšetrovania

a vykonávania procesných úkonov v uvedenej trestnej veci. Potreba vykonať výsluchy

svedkov, znalcov, spoluobvinených by mohla zakladať obavu z možného ovplyvňovania

uvedených osôb v prípade môjho trestného stíhania vedeného na slobode, teda teoreticky by

mohla zakladať dôvod kolúznej väzby, nie však dôvod preventívnej väzby...

Sudkyňa pre prípravné konanie v napádanom uznesení, tak ako aj v prvom uznesení

o predĺžení lehoty trvania väzby zo dňa 27. 08. 2009 odôvodňuje obavu z pokračovania

v trestnej činnosti mojimi profesijnými skúsenosťami a samotným rozsahom a dlhodobosťou

trestnej činnosti.

S týmito dôvodmi sa nestotožňujem, pretože uplynutím dlhšieho časového odstupu

už neobsahujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce dôvodnú obavu z pokračovania

v trestnej činnosti...

Postupom sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného... súdu bola zásadným

spôsobom porušená požiadavka rovnosti strán v trestnom konaní v môj neprospech.

Namietané porušenie tejto zásady spočíva v absencii možnosti mňa ako obvineného

prostredníctvom obhajcu kvalifikovaným spôsobom vyjadriť sa k podanému návrhu na

predĺženie lehoty trvania väzby. Predmetný návrh prokurátorky... Špeciálnej prokuratúry...

na predĺženie lehoty trvania väzby... bol doručený mne ako aj môjmu obhajcovi

dozorujúcim prokurátorom ako aj sudkyňou pre prípravné konanie. Predmetný návrh mi

bol dozorujúcim prokurátorom doručený dňa 26. 11. 2009 a súdom dňa 25. 11. 2009.

Môjmu obhajcovi bol návrh doručený dozorujúcim prokurátorom dňa 26. 11. 2009 a súdom

dňa 25. 11. 2009. Dňa 26. 11. 2009 bolo môjmu obhajcovi a mne 27. 11. 2009 doručené

Uznesenie sudkyne Špecializovaného... súdu zo dňa 23. 11. 2009, sp. zn. 39/09, ktorým

vyhovela návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby do 20. júna 2009.

Predmetný návrh prokurátora bol Špecializovanému trestnému súdu doručený v piatok

20. novembra 2009 a o návrhu bolo rozhodnuté v pondelok 23. novembra 2009, teda skôr

ako mohol byť reálne návrh doručený na vyjadrenie mne ako strane v trestnom konaní...

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zrušil a návrh Úradu Špeciálne prokuratúry... zamietol.“.

6.7 Najvyšší súd, ktorému bola vec postúpená na rozhodnutie o podanej sťažnosti

(bod 6.6) 2. decembra 2009 prostredníctvom zákonného sudcu 3. decembra 2009 stanovil

termín neverejného zasadnutia na 10. december 2009 s tým, že o stanovenom termíne nebol

osobitne nikto upovedomený.

6.8 Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 7. decembra 2009 (doručeným

8. decembra 2009) v rámci doplnenia sťažnosti (bod 6.6) najvyššiemu súdu oznámil, že na

postup sudkyne špecializovaného súdu podal ústavnú sťažnosť, ktorú zároveň pripojil.

6.9 Najvyšší súd vo veci sp. zn. na neverejnom zasadnutí konanom

10. decembra 2009 bez prítomnosti účastníkov a po oboznámení spisu (jeho časti) vyhlásil

uznesenie, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol. V písomných dôvodoch v podstatnom

uviedol, že «... Predmetný úkon bol... v prejednávanej veci oproti termínu nariadenému

20. novembra 2009 na 30. novembra 2009 po faxovom obdržaní návratky, prostredníctvom

ktorej obvinený písomne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti zrušený, čomu nasvedčuje

záznam v spise z 20. novembra 2009. Následne sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla bez

ďalšieho („od stola“) napadnutým uznesením, teda bez jeho vyhlásenia a bez jeho uvedenia

v plnom znení s odôvodnení a poučením v zápisnici o úkone ( ). Takto bol

z možnosti podať sťažnosť v zákonnom režime vylúčený obvinený (ak by bol na úkone

zastúpený obhajcom) a rovnako aj prokurátor (pre prípad, že by sa jeho návrhu nevyhovelo

lebo nevyhovelo v plnom rozsahu z hľadiska časového rozsahu predĺženia lehoty väzby).

Postupom v súlade so zákonom by bolo ponechať pôvodný termín nezrušený, rozhodnúť

o väzbe a uznesenie vyhlásiť v prítomnosti len tých upovedomených osôb, ktoré by sa

dostavili. Takto sa nemalo postupovať na verejnom zasadnutí, podstatné je však materiálne

zachovanie práv procesných strán, ktoré by nepochybne neboli narušené.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd v nastalej procesnej situácii podľa Čl. 154c ods. 1

... priamo aplikoval Čl. 5 ods. 4 Dohovoru..., interpretačne v súlade s Čl. 17 ods. 2

veta prvá ( ) na účel zabezpečenia, aby bol v konaní o návrhu na

predĺženie lehoty väzby zachovaný zákonný postup a tým aj zákonnosť ďalšieho pozbavenia

osobnej slobody obvineného a sťažnosť (ktorá bola inak podaná vo všeobecnej trojdňovej

lehote podľa ) nezamietol ako oneskorenú podľa

..

Zároveň sa vecným prerokovaním sťažnosti vytvorila možnosť obvineného vyjadriť

sa k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby (v podanej sťažnosti) skôr, kým sa

o návrhu rozhodlo s účinkami právoplatnosti tak, aby mohlo byť pri rozhodovaní súdu toto

vyjadrenie zohľadnené.

Po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí najvyšší súd konštatoval, že vecne je

potrebné s predĺžením lehoty väzby v zmysle výroku napadnutého uznesenia súhlasiť.

Konanie, ktoré mu predchádzalo bolo vykonané v súlade so zákonom okrem vyššie

uvedených nedostatkov, ktoré sú reparované konaním a rozhodnutím o sťažnosti.

Uznesenie sudkyne pre prípravné konanie podrobne popisuje priebeh trestného

konania a zaoberá sa aktuálnou dôvodnosťou podozrenia so spáchania trestných činov, pre

ktoré bolo vznesené obvinenie, okolnosťami pretrvávania dôvodov preventívnej väzby podľa

, ako aj doterajšou činnosťou orgánov prípravného konania

a úkonmi, ktoré bude potrebné v rámci vyšetrovania vykonať.

Nie je teda potrebné uznesenie súdu prvého stupňa nahrádzať alebo obsahovo

duplikovať. Namieste je však dotknúť sa dôvodov sťažnosti, podanej obvineným

prostredníctvom jeho obhajcu.

Ak dochádza k rozširovaniu obvinenia, je potrebné najprv aspoň na úrovni rozumnej

primeranosti získať dôkazný podklad pre tento postup, nakoľko voči osobe obvineného

v rozsahu rozšírenia obvinenia ide o kvalitatívne rovnaký procesný postup, ako pri vznesení

prvotného obvinenia.

Je zrejmé, že rozšírenie obvinenia 9. októbra 2009 v prípade zločinu podľa § 277 Tr.

zák., spočívajúceho v neoprávnenom uplatňovaní nadmerných odpočtov dane z pridanej

hodnoty, ktorý mal byť spáchaný prostredníctvom rozsiahlej skupiny osôb,

charakterizovanej ako zločinecká skupina (obvinenie aj pre zločin podľa § 296 Tr. zák.),

pričom sa v priebehu konania rozširuje počet spoluobvinených (a počet obchodných

spoločnosti, prostredníctvom ktorých mala byť trestná činnosť spáchaná), nemôže dôvod

preventívnej väzby oslabiť právne naopak, najmä ak mal byť obvinený P. riadiacim členom

zločineckej skupiny.

S tým úzko súvisí hrozba marenia účelu trestného stíhania (ako podmienka

predĺženia lehoty väzby), keďže jeho vývoj bol spojený nielen s dokazovaním trestnej

činnosti, pre ktorú bolo pôvodne vznesené obvinenie, ale aj s odhalením podozrenia so

spáchania ďalších čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a tomu

zodpovedajúcim rozšírením obvinenia. Nejde tu o hrozbu marenia vyšetrovania (ako

dôvodu kolúznej väzby), ale o hrozbu pretrvávania (sčasti aj tretími osobami

ovplyvniteľného) doznievania rozsiahlych a rozvetvených aktivít v oblasti daňovej trestnej

činnosti.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody trvania väzby v zmysle (nad rámec

dôvodnosti vznesenia obvinenia a danosť dôvodov väzby podľa ),

vzhľadom na charakter vzneseného obvinenia je zrejmé, že aktivita vo vyšetrovaní nie je

posudzovateľná len podľa úkonov, na ktorých má právo účasti obhajoba, ako sú výsluchy

spoluobvinených a svedkov. Používajú sa dôkazné prostriedky, ktorých využitie predpokladá

súčinnosť tretích osôb, ako sú znalci, alebo telekomunikační operátori pri získavam údajov

o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti. Pri získam väčšieho množstva listinných dôkazov

( napr. týkajúcich sa obchodných spoločností a ich účtov) je potrebné aspoň v podstatných

bodoch zosumarizovať získané informácie so zameraním na predmetné skutky a ďalší vývoj

vyšetrovania.

Keďže ide o naozaj rozsiahlu trestnú vec s náročným dokazovaním, nie je

predlžovanie väzobnej lehoty po uplynutí desiatich mesiacov jej trvania neprimerané, a to

aj vzhľadom na lehotu podľa Šesťmesačné predĺženie je

zároveň primerané z toho dôvodu, aby bolo meritórne ukončenie prípravného konania

reálne a nedochádzalo k nadbytočným úkonom prokurátora, sudcu pre prípravné konanie

a sťažnostného súdu, týkajúcim sa primárne zabezpečovacieho prostriedku v konaní a nie

rozhodovania vo veci samej.

Bude však naďalej zákonnou povinnosťou orgánov prípravného konania postupovať

prednostne a urýchlene bez ohľadu na nevyčerpaný zvyšok predĺženej lehoty a pokiaľ ide

o prokurátora, priebežne zvažovať aplikáciu Rovnako nie je obmedzené

právo obvineného žiadať o prepustenie z väzby na slobodu podľa

Pokiaľ ide o požiadavku zabezpečiť možnosť obvineného vyjadriť sa k návrhu

prokurátora na predĺženie väzobnej lehoty, toto právo je oproti prvostupňovému konaniu

(kde bolo rozhodnuté skôr, ako bol návrh doručený obvinenému a jeho obhajcovi)

zabezpečené prerokovaním sťažnosti obvineného proti uzneseniu o predĺženie lehoty väzby

najvyšším súdom. Sťažnosť je totiž obsahovo reakciou nielen na rozhodnutie samotné, ale

i na návrh prokurátora. Je tomu tak aj preto, lebo prokurátorka a sudkyňa pre prípravné

konanie sa vo svojich argumentoch bez relevantných odlišností zhodli. Mechanizmus

rozhodovania podľa a zabezpečuje v tomto smere možnosť adekvátnej

nápravy postupu súdu prvého stupňa, alebo odstránenia časovej tiesne resp. omeškania pri

doručovaní návrhu a vyjadrovaní sa k nemu. Protiargumenty obvineného mohli byť

posúdené nadriadeným súdom a materiálne jeho práva neboli porušené, nakoľko

rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby (pozitívne alebo negatívne) je v konaní o sťažnosti

v celom rozsahu v pôsobnosti nadriadeného súdu.

Je potrebné dodať, že ide o zohľadnenie písomného vyjadrenia. Obvinený, ktorý mal

možnosť osobne voči sudkyni pre prípravné konanie argumentovať namiesto toho požiadal,

aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Na základe uvedeného rozhodol najvyšší súd v zmysle výroku tohto uznesenia

a podľa sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú.

Zrušenie prvostupňového rozhodnutia a obsahovo zhodné rozhodnutie vo veci

postupom podľa na účel odstránenia procesnej chyby

spočívajúcej v neposkytnutí možnosti obvinenému vyjadriť sa predbežne k návrhu na

predĺženie lehoty väzby (postup podľa písmena b/ cit. ust. je vylúčený) by bolo formálnym

riešením, ktoré by na podstate rozhodnutia ani ochrane práv procesných strán nič

nezmenilo.».

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej

len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

8. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru postupom špecializovaného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39/09

a jeho uznesením z 23. novembra 2009, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. decembra 2009 súvisiacimi

s rozhodovaním o predĺžení lehoty trvania jeho väzby.

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

uznesenie špecializovaného súdu sp. zn. 39/09 z 23. novembra 2009. Ústavný súd

predmetné uznesenie špecializovaného súdu už posudzoval () a vzhľadom na

princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , sťažnosť odmietol pre nedostatok

svojej právomoci, keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok (ktorý

sťažovateľ využil, pozn.). S poukazom na ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde rozhodol, že sťažnosť v tejto časti nie je prípustná.

11. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. decembra 2009, z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

v sťažnosti označených práv iba v tom, že „Nemožno súhlasiť... s názorom Najvyššieho

súdu, že nedošlo k materiálnemu narušenia môjho práva, keďže moje argumenty, resp.

protirgumenty proti návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby boli posúdené v rámci

odvolacieho konania Najvyšším súdom“. (pozri bod 4). Žiadne iné výhrady k namietanému

uzneseniu (či postupu) najvyššieho súdu strana sťažovateľa nenamietala.

12. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

14. Z obsahu sťažnosti prima facie vyplýva, že sťažovateľ brojí proti

vadám/porušeniam špecializovaného súdu (pozri bod 3 a prvú časť bodu 4), pričom proti

namietanému uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré v okolnostiach danej veci zostáva v hre

(pozri bod 10), namieta iba všeobecne, že nesúhlasí s jeho názorom (bod 4 in fine, bod 11).

Za daného stavu súc viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) mohol ústavný súd posúdiť iba súvislosť medzi označeným právom (čl. 5 ods. 4

dohovoru) a sťažovateľom všeobecne uvádzaným nesprávnym rozhodnutím najvyššieho

súdu (konkrétne sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, neuviedol, v čom bol

názor najvyššieho súdu nesprávny, pozn.). Posudzujúc takto danú vec neostáva ústavnému

súdu iné ako konštatovať, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení výhradami sťažovateľa

o porušení princípu kontradiktórnosti špeciálnym (prvostupňovým) súdom [„Pred vydaním

predmetného uznesenia (z 23. novembra 2009, pozn.) mi nebolo umožnené oboznámiť sa

s návrhom prokurátora a vyjadriť sa k nemu“ (pozri bod 3)] zaoberal (bod 6.9) a podľa ním

vysloveného názoru uvedenú vadu prvostupňového súdu konvalidoval v rámci odvolacieho

konania, v dôsledku čoho „materiálne“ nedošlo k namietanému porušeniu práv sťažovateľa.

Odvolací súd v tomto ohľade tiež poukázal na rozporné postoje sťažovateľa, ktorý výslovne

požiadal, aby sa o návrhu prokurátorky na predĺženie jeho väzby konalo v jeho

neprítomnosti a že nechce byť vypočutý pred rozhodnutím v danej veci.

15. Podľa už citovaného (bod 7) ústavný súd poskytuje ochranu

iba takým právam a slobodám, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Z uvedeného okrem

iného vyplýva, že primárne poskytujú ochranu namietaným/porušeným právam všeobecné

súdy. Ak sťažovateľ dosiahne nápravu namietaného/porušeného práva prvostupňovým

súdom v rámci odvolacieho konania súdom vyššieho stupňa, nie je možné sa tejto ochrany

(v tomto rozsahu) opakovane domáhať na ústavnom súde.

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa z 13. januára 2010 (doručená

ústavnému súdu 15. januára 2010) neobsahuje žiadnu relevantnú námietku, na základe

ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že právne závery najvyššieho súdu v namietanom

uznesení z 10. decembra 2009 boli ústavne nekonformné a predstavovali zásah do ním

označených práv. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia

všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej vecnej nesprávnosti, pretože

ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom

rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo

slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

17. Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej poznamenáva, že skutočnosť, že

sťažovateľ zastáva iný právny názor (aj keď konkrétne neuviedol aký, pozn.), aký prijal

v tejto veci najvyšší súd, nemôže sama osebe viesť k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti, a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

najvyššieho súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať

vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných hmotnoprávnych

a procesnoprávnych ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa ústavného

súdu však právne závery najvyššieho súdu takéto nedostatky nevykazuje. Ústavný súd preto

sťažnosť v tejto časti (v rozsahu namietaného uznesenia najvyššieho súdu z 10. decembra

2009) podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd uvádza, že naďalej zotrváva na

svojich doterajších názoroch (napr. ), podľa ktorých „osoba vo väzbe musí

mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti

a zákonnosti. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania)“. V tomto smere

je možné súhlasiť s výhradami sťažovateľa proti postupu špecializovaného súdu, ktorý už

len tým, že o predĺžení väzby sťažovateľa rozhodol skôr, ako mu bol (jeho právnemu

zástupcovi) doručený návrh prokurátorky na jej predĺženie, nepochybne porušil namietaný

princíp kontradiktórnosti konania. Túto vadu ale podľa názoru ústavného súdu

konvalidoval najvyšší súd v rámci odvolacieho konania, v dôsledku čoho sťažovateľom

označené práva neboli porušené „materiálne“ [rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby

(pozitívne alebo negatívne) je v konaní o sťažnosti v celom rozsahu v pôsobnosti

nadriadeného súdu]. V tejto súvislosti už ústavný súd vyslovil (), že

«Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému... poskytnutá rozumná

príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“)».

V okolnostiach danej veci nie bez významu boli tiež samotné postoje sťažovateľa, ktorý mal

reálnu možnosť osobne argumentovať voči podanému návrhu na predĺženie väzby sudkyni

pre prípravné konanie. Namiesto toho výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho

neprítomnosti a že nechce byť vypočutý pred rozhodnutím v danej veci. Práve uvedené

stanovisko sťažovateľa bolo príčinou toho, že návrh prokurátorky na predĺženie väzby

sťažovateľa sa neprerokoval na verejnom zasadnutí 30. novembra 2009 v jeho prítomnosti,

a treba dodať, že už aj po doručení návrhu prokurátorky strane sťažovateľa (pozri bod 6.2

a ďalšie), ale „ex cathedra“ 23. novembra 2009, v čase, keď pošta nestihla doručiť návrh

prokurátorky o predĺžení väzby strane sťažovateľa odovzdaný na doručenie (tak

prokurátorkou, ako aj súdom) ešte 20. novembra 2009.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

a o príkaze na prepustenie z väzby) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010