Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č., PhD., M. A., S., zastúpenej advokátom

JUDr. I. Ch., S., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 7

ods. 5 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava

V č. k. -165 z 24. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -269 z 27. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č., PhD., M. A., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2010 doručená sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č. PhD., M. A., S. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci namietaného porušenia jej práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -165 z 24. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-269 z 27. októbra 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 24. 9. 2008 č. k. -165…

v právnej veci navrhovateľa: M. B… proti odporkyni: Ing. Bc. D. B.-Č., PhD., M. A… o

rozvod manželstva, takto rozhodol: Súd manželstvo M. B… a Denisy B.-Č… uzavreté dňa

30. 8. 2003… rozvádza.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 10. 2009 pod č. k. -269

rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24. 9. 2008 pod číslom konania

-165 potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že oba súdy v predmetnom súdnom konaní postupovali tak ako

postupovali a rozhodli tak ako rozhodli, svojim postupom a rozhodnutiami hrubo porušili

moje základné Právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 DOHOVORU

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 7 odsek 5 a článkom 144

odsek 1 ...

Okresný súd Bratislava V. v predmetnom konaní bol miestne nepríslušným súdom,

pretože nikto z účastníkov konania nebýval a ani sa nezdržoval v byte na adrese... B. V liste

zo dňa 6. 11. 2006 doručený OS Bratislava V. dňa 16. 11. 2006 navrhovateľ vyslovene

nehovoril pravdu a súd oklamal tým, že expressis verbis uviedol nepravdu, citát: „Týmto si

Vám dovoľujem oznámiť, že odporkyňa v čase podania návrhu ešte býva v byte na adrese...

B., ktorý je v mojom výlučnom vlastníctve.“ Námietku miestnej nepríslušnosti OS Bratislava

V. konať v predmetnej právnej veci sme v zmysle sme podali dňa

23. 5. 2007 na prvom pojednávaní (na ktoré sme mali vykázané doručenie)... Taktiež podľa

nášho názoru pred konaním samým mal OS Blava V. skúmať podmienky konania aj tým, že

jednoznačne mal zaslať dotaz odporkyni či je pravdou, čo uvádza navrhovateľ, že v čase

podania návrhu t. j. 10. 10. 2006 býva alebo sa zdržuje na adrese... B. Takýto dotaz súd

neurobil, teda nedostatočne skúmal podmienky konania…

Na prvostupňovom súdu konala a rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. B...

Dňa 24. 9. 2008 podala Návrh na vylúčenie sudkyne JUDr. D. B. z prejednávania a

rozhodovania v predmetnej právnej veci podľa , ktorý návrh na vylúčenie

som odôvodnila tým, že, citát: „Dňa 18. 9. 2008 som podala Podnet na podanie návrhu na

začatie disciplinárneho konania na Ministerstvo spravodlivosti SR na sudkyňu Okresného

súdu Bratislava V. JUDr. D. B. Podľa môjho názoru jej zaujatosť voči mojej osobe bude

ešte umocnená týmto mojim podnetom a aj tou skutočnosťou, že podľa Sudcovského kódexu

už pri začatí disciplinárneho konania sudca stráca nárok na trinásty a štrnásty plat.“

Konajúca a rozhodujúca sudkyňa JUDr. D. B. v hrubom rozpore so zákonom a so

skutočnosťou uvedenou v návrhu na vylúčenie zo dňa 22. 9. 2008, podané na podateľni

súdu dňa 24. 9. 2008 o 10.50 hodine nenaložila s týmto návrhom tak ako zo zákona mala.

Podľa môjho názoru túto skutočnosť neodkladne neoznámila ani predsedovi súdu a

neprestala konať vo veci samej. Svojvoľne, bez akejkoľvek opory v zákone podľa môjho

názoru konala v hrubom rozpore so zákonom, pretože nielen že neprihliadala na môj návrh

na vylúčenie, ale v uvedený deň t. j. dňa 24. 9. 2008 vyniesla rozsudok…

Z uvedeného je jednoznačné a nespochybniteľné, že dňa 24. 9. 2008 vo veci konala

a rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. D. B...

Dňa 23. 5. 2008 navrhovateľa zastupovali dvaja advokáti a to JUDr. H. a aj JUDr.

H. na základe tej skutočnosti, že JUDr. H. až dňa 29. 5. 2007… oznámil súdu, že skončilo

jeho zastupovanie… a JUDr. H. dňa 23. 5. 2007 predložil na pojednávaní splnomocnenie zo

dňa 18. 5. 2007 pre navrhovateľa. Z uvedeného je jednoznačné a nespochybniteľné, že v

dňoch 23. 5. 2007 až do dňa 29. 5. 2007 navrhovateľa zastupovali dvaja advokáti čo právny

poriadok absolútne vylučuje! Naviac podpis na splnomocnení pre JUDr. H. zo dňa 18. 5.

2007 podľa nášho názoru nie je podpisom navrhovateľa, čo však odvolací súd odmietol

skúmať aj napriek našej výslovnej námietke… navrhovateľa zastupoval nezákonný právny

zástupca aj napriek tej skutočnosti že sme to namietali a odvolací súd sa odmietol touto

našou námietkou zaoberať...

V konaní na prvostupňovom súde JUDr. B. do prílohovej obálky nedôvodné a bez

žiadosti navrhovateľa dala zapečatiť listinný dôkaz (aby sa odporkyňa nemohla oboznámiť

so zapečateným listinným dôkazom) údajne z dôvodu, že ide o chránený údaj podľa

osobitných predpisov. Na otázku súdu zástupcovi navrhovateľa, ktorý osobne zakladal tento

dôkaz do spisu tento uvádza, že si nevyhradili, aby údaje z neho neboli sprístupnené aj

odporkyni. S týmto výslovne súhlasia...

Dňa 15. 12. 2006 a tiež dňa 19. 1. 2007 nám bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom samým a tým nám bola odňatá možnosť aby sme mohli obhajovať svoje

oprávnené právne záujmy. Nezákonná sudkyňa JUDr. B. konala vo veci a pojednávala aj

napriek tej skutočnosti, že sme dňa 15. 12. 2006 a ani dňa 19. 1. 2007 jednoznačne nemali

vykázané doručenie predvolania. Na týchto pojednávaniach vypočula navrhovateľa. Aj

napriek tej skutočnosti že rozvodové konanie je jednoznačne sporovým konaním, sudkyňa

podľa nášho názoru porušila hrubým spôsobom rovnosť zbraní a značne znevýhodnila

odporkyňu a teda ju ukrátila na jej právach až do takej miery, že do skončenia celého

súdneho konania (včítane odvolacieho) sme nemohli klásť žiadne otázky navrhovateľovi,

nemohli sme ho konfrontovať s odporkyňou, pretože ani jeden krát sa v súdnej sieni počas

našej prítomnosti navrhovateľ nenachádzal…

Z faktov, že na Predvolaniach na pojednávanie na deň 15. 12. 2006, na deň

19. 1. 2007 a aj na deň 23. 5. 2007 nie je uvedený dátum vygenerovania predvolania

súdom… sme toho názoru že zo strany Okresného súdu Bratislava V. na základe spôsobu

konania, neuvádzaním dátumov na predvolaniach na pojednávanie, neprimeranej rýchlosti,

konania pred uhradením súdneho poplatku v predmetnom konaní mohlo ísť

aj o nespravodlivé súdne konanie až do takej miery, že mohlo ísť o nedôvodné zvýhodnené

konanie mimo poradia (uprednostnené) pred inými konaniami, čo by mal podľa nášho

názoru dôsledne preveriť Ústavný súd v tomto konaní...

Predmetné rozsudky… trpia aj závažnou vadou konania, pretože podľa nášho názoru

odôvodnenie hlavne prvostupňového sudu absolútne nereaguje na sťažovateľkou

poukazované fatálne procesné porušenia v uvedenom konaní, ale iba formálnym, vágnym

nevyčerpávajúcim absolútne nepresvedčivým spôsobom sa snaží odôvodniť

neodôvodniteľné a vyvrátiť nevyvrátiteľné viacnásobné postupy a pochybenia konajúcej

sudkyne v prvom rade na prvostupňovom súde.»

Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla, že jej sťažnosť smeruje „Proti

rozsudkom: Rozsudok Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. -165 zo dňa

24. 9. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2009 Rozsudok Krajského súdu

Bratislava, sp. zn. -269 zo dňa 27. 10. 2009“, a v závere sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd o nej rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo doc. Ing Bc. D. B.-Č., PhD., MA. upravené v článku 6 odsek 1

DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 7 odsek 5

a článkom 144 odsek 1 porušené bolo.

2) Doc. Ing. Bc. D. B.-Č., PhD., MA. priznáva finančné zadosťučinenie z titulu

vzniknutej nemajetkovej škody (v právnej teórii aj vzniknutá škoda na právach je škodou) vo

výške 200.000.- EUR (dvestoticíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do

15 dní od právoplatnosti nálezu.

3) Priznáva, trovy, konania a právneho zastúpenia v sume 450.- EUR, ktoré

je povinný Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. I. Ch., so

sídlom... S. do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , ,

).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Na základe návrhu navrhovateľa bolo rozsudkom okresného súdu rozvedené

manželstvo navrhovateľa a sťažovateľky.

Sťažovateľka v priebehu konania pred okresným súdom bola toho názoru,

že jej manželstvo s navrhovateľom nie je rozvrátené, a v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu namietala, že okresný súd nesprávne dospel ku skutkovému zisteniu rozvratu

manželstva a na základe toho ho rozviedol. Ďalej v odvolaní namietala vady konania

vedeného okresným súdom (namietala, že okresný súd nebol miestne príslušným súdom

na konanie o rozvod manželstva, na okresnom súde konala vylúčená sudkyňa, zastúpenie

navrhovateľa advokátom bolo v rozpore so zákonom, sudkyňa okresného súdu nedôvodne

dala zapečatiť listinný dôkaz, a tak k nemu sťažovateľke neumožnila prístup, bola jej odňatá

možnosť konať pred okresným súdom a namietala, že na pojednávaní 15. decembra 2006

došlo k nezákonnému výsluchu navrhovateľa). Sťažovateľka namietala v odvolaní

aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu tak vo vzťahu k záverom o rozvrate

manželstva, ako aj vo vzťahu k vadám konania ňou namietaným už v priebehu konania.

Na základe uvedeného sťažovateľka krajskému súdu navrhla, aby zrušil rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd rozsudkom potvrdil odvolaním sťažovateľky napadnutý rozsudok

okresného súdu. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že sťažovateľka potom,

ako bola oboznámená krajským súdom s obsahom listiny zapečatenej okresným súdom

(rodným listom dieťaťa navrhovateľa), pri svojom výsluchu pred krajským súdom uviedla,

že manželstvo považuje za rozvrátené. Krajský súd nezávisle od obsahu výsluchu

sťažovateľky záver okresného súdu o rozvrate manželstva posúdil ako náležite odôvodnený

a správny a v ostatnej časti odôvodnenia sa venoval sťažovateľkou namietaným vadám

konania pred okresným súdom.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu už nenamieta závery okresného

súdu a krajského súdu o rozvrate manželstva, avšak naďalej namieta vady konania pred

okresným súdom a nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k ňou

namietaným vadám konania už v priebehu konania (tak ako ich namietala už vo svojom

odvolaní), ako aj nedostatočné a nesprávne vysporiadanie sa krajského súdu s jej

odvolacími dôvodmi v tejto časti.

Sťažovateľka na podporu tvrdenia o porušení jej označeného práva uvádza obdobnú

argumentáciu, ktorá bola už obsahom uvedeného odvolania a je v podstate opakovaním

a rozvedením námietok, ktoré sťažovateľka uplatnila v konaní pred všeobecnými súdmi.

Nad rámec argumentácie uvedenej sťažovateľkou už v jej odvolaní proti rozsudku

okresného súdu vo vzťahu k vadám konania pred okresným súdom v sťažnosti poukazuje

na ďalšiu vadu spočívajúcu v neuvedení datovania na predvolaniach na pojednávanie.

Pričom v tejto vade konania v spojení s „neprimeranou rýchlosť konania“ vidí

sťažovateľka možnosť nezákonného postupu okresného súdu spočívajúceho

v uprednostnení tohto rozvodového konania pred inými konaniami.

Napriek uvedeným námietkam proti označeným rozsudkom, v ktorých vidí porušenie

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľka

akceptuje označené právoplatné rozsudky o rozvode manželstva ako nemenné a nenavrhuje

ústavnému súdu ich zrušenie. Cieľ svojej sťažnosti vymedzila takto: „V tomto konaní

(v tejto sťažnosti) nám ide o to… aby mi bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie

z titulu vzniku značnej nemajetkovej škody (ujmy) a to tým, že vyslovene nezákonným

spôsobom bolo moje manželstvo navždy právoplatne rozvedené...“

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku

okresného súdu odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len

v tých prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené

zákonmi, by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd z rozsudku krajského súdu zistil, že jeho odôvodnenie je dostatočne

vyčerpávajúce a krajský súd sa v ňom náležite vysporiadal so na všetkými sťažovateľkou

uvádzanými argumentmi v jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Ústavný súd preto pri preskúmaní rozsudku krajského súdu nezistil žiadne

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné tento rozsudok označiť za arbitrárny (m. m.

).

Z uvedeného dôvodu podľa názoru ústavného súdu nejestvuje príčinná súvislosť

medzi označeným právom sťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní v danej

veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení práva sťažovateľky na spravodlivé

súdne konanie podľa dohovoru v spojení s a .

Ústavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu

odmietol podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010