Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 111/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2010 doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 23. apríla 2009 sťažovateľ podal

okresnému súdu žiadosť o zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorým bol jeho

maloletý syn na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky.

Po podaní návrhu boli v máji 2009 okresným súdom žiadané správy týkajúce

sa podaného návrhu (žiadosti). Sťažovateľ podal 2. júla 2009 návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorý bol uznesením okresného súdu z 9. júla 2009 zamietnutý. Matka maloletého

podala 29. septembra 2009 návrh na zvýšenie výživného. V novembri 2009 bol nariadený

termín pojednávania na 15. december 2009. Pojednávanie bolo zrušené z dôvodu

práceneschopnosti sudcu, o čom bolo v ten istý deň sťažovateľ písomne vyrozumený.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadal,

aby jeho vec bola pridelená na rozhodnutie inému sudcovi. Podpredseda okresného súdu

podaním sp. zn. z 12. januára 2010 sťažovateľovi oznámil, že „jeho sťažnosť

hodnotí ako čiastočne dôvodnú... K inému zdržaniu pri vybavovaní veci nedošlo a súd pred

práceneschopnosťou sudcu vykonal všetky úkony vo veci bez akýchkoľvek prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že práceneschopnosť zrejme prekročí zákonom stanovené obdobie

6 týždňov, bude rozhodnuté o prerozdelení vecí práceneschopného sudcu medzi

zostávajúcich sudcov poručenského oddelenia.“.

Postupom okresného súdu v predmetnej veci došlo podľa sťažovateľa k porušeniu

jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo podľa neho

čiastočne uznal aj podpredseda okresného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v súlade

s v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) okresný súd nerozhodol v šesťmesačnej zákonnej lehote, ktorá

mu podľa neho poskytovala dostatočný priestor na rozhodnutie bez ohľadu na ním podaný

návrh na vydanie predbežného opatrenia. Podľa sťažovateľa okresný súd nepreukázal

objektívne príčiny, ktoré by ospravedlňovali nečinnosť súdu, napriek práceneschopnosti

sudcu, ktorému bola vec pridelená.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia z dôvodu, že „Okresný súd v Žiline vo veci starostlivosti o maloletého syna

sťažovateľa koná liknavo, flagrantne a nezodpovedne, pričom preťahuje konanie

ako aj samotné rozhodnutie vo veci vytvárajúc prieťahy v konaní. Sťažovateľ konanie súdu

pociťuje ako krivdu, nespravodlivosť, márnosť a právnu neistotu.“.

Súčasne sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu pred

ústavným súdom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že:

„1. Základné právo J. M. zakotvené v ako

aj právo zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline sa vo veci sp. zn. ukladá konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi J. M. právo na

primerané finančné zadosťučinenie podľa vo

výške 3 000,- eur (slovom tritisíc euro), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd v Žiline do

dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Žiline povinnosť

uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného Ústavným

súdom Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P

134/2009.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného

súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení

sťažnosť doručenú okresnému súdu 22. decembra 2009, vybavenú podpredsedom okresného

súdu 12. januára 2010 (sťažovateľovi doručenú 22. januára 2010), po podaní ktorej bola

vzápätí 1. februára 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť ústavnému súdu.

Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. z 12. januára

2010 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je podľa neho čiastočne dôvodná, a taktiež

ho informoval, že v prípade prekročenia zákonu ustanovenej lehoty šiestich týždňov trvania

práceneschopnosti sudcu, ktorému bola vec pridelená, bude rozhodnuté o prerozdelení jemu

pridelených vecí zostávajúcim sudcom poručenského oddelenia.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd 13. januára 2010, teda okamžite

po vybavení sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní, pridelil vec inému sudcovi,

t. j. vykonal opatrenia pre účely nápravy namietaného porušenia sťažovateľom označených

práv.

Ústavný súd podotýka, že podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu v tak

krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu s ohľadom na dĺžku a priebeh

predmetného konania, obsah odpovede podpredsedu okresného súdu z 12. januára 2010, ako

aj následné okamžité pridelenie veci inému sudcovi na základe sťažnosti sťažovateľa

na prieťahy v konaní, ktorým okresný súd odstránil stav nečinnosti, resp. urobil opatrenia

na odstránenie nečinnosti v predmetnom konaní, sa javí byť iba formálnym úkonom,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda

okresného súdu mal k dispozícii primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis , ).

Vzhľadom na to, že podľa nie je sťažnosť

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je

potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010