Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť T. K., K., a Ing. D. K., B., zastúpených advokátom JUDr.

J. Ž., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

-203 zo 16. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 31. júla 2009, ako aj postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru

Liptovský Hrádok v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP–1351/LH-LM-2009 a jeho

uznesením z 8. februára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. K. a Ing. D. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2010 doručená sťažnosť T. K. a Ing. D. K. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

(ďalej len „okresný súd“ ) č. k. -203 zo 16. decembra 2008 a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. júla 2009,

ktorými sa rozhodlo o ich majetkových nárokoch. Ďalej sťažovatelia namietali postup

Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok (ďalej len „vyšetrovací orgán“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP–1351/LH-LM-2009 a jeho uznesením

z 8. februára 2010.

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovatelia ako vlastníci

pozemku po márnej snahe o uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkmi stavby postavenej na

ich pozemku obrátili sa žalobou na okresný súd, ktorý rozsudkom č. k. -203 zo

16. decembra 2008 čiastočne vyhovel žalobnému nároku a vo zvyšku žalobu zamietol.

Krajský súd na odvolanie žalobcov (sťažovateľov) rozsudkom sp. zn.

z 31. júla 2009 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Podaním

z 19. októbra 2009 adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) sťažovatelia podali podnet na podanie mimoriadneho dovolania

Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý

cestou Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) ich podnet listom zo

14. decembra 2009 odložil, a to z dôvodu, že „... považujem rozhodnutia súdov za vecne

správne...“.

3. Sťažovatelia sa súbežne s podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

domáhali ochrany svojich práv aj podaním trestného oznámenia generálnej prokuratúre pre

„podozrenie zo spáchania trestného činu s návrhom na zrušenie dohody o užívaní

nehnuteľnosti zo dňa 18. mája 1968“. Poverený príslušník vyšetrovacieho orgánu

uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1351/LH-LM-2009 z 8. februára 2010 odmietol podnet

sťažovateľov podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Sťažovatelia v sťažnosti okrem uvedenia skutkovej a právnej stránky

posudzovanej veci tvrdia, že predmetnými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu

bolo porušené ich základné právo „... na prerokovanie pred... súdom“. Ďalej výslovne

uvádzajú, že k podaniu ústavnej sťažnosti pristúpili až potom ako „.... sme využili všetky

dostupné právne, i neprávne prostriedky, avšak nedosiahli sme obdržanými rozhodnutiami

našej právnej ochrany“. Lehotu na podanie ústavnej sťažnosti odvodili od „... poslednej

inštancie našej právnej ochrany... Generálnej prokuratúry...“, ktorej adresovali dve

podania, a od doručenia písomného vyrozumenia o ich vybavení.

5. Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovatelia zastávajú názor, že

predmetnými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ich

chránené práva, a preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti takto:

„... Základné právo sťažovateľov... na prerokovávane pred Okresným súdom... číslo

konania a Krajským súdom... č. k. : bolo porušené.

... Ruší vydané rozsudky, Okresného súdu... a Krajského súdu...

... Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

pokračovať v konaní.

... Poverenému príslušníkovi Obvodného oddelenia PZ v Liptovskom Hrádku

v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-1351/LH-LM-2009 prikazuje

pokračovať v konaní.

... Priznáva zadosťučinenie pre sťažovateľov v sume 1 000,00 €.

... Priznáva... trovy konania advokátovi...“

II.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia

domáhali. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv

( ). Keďže sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane

zastúpení advokátom v návrhu na rozhodnutie sťažnosti (petite) namietali „základné právo

sťažovateľov... na prerokovávane pred... súdom...“, z obsahu ktorého je možné vyvodiť

v sťažnosti označené základné právo podľa , resp. právo podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd posudzoval ďalšie sťažovateľmi v sťažnosti označené práva

podľa , 2 a 4, a 3 a a 3 iba ako súčasť ich širšej

argumentácie.

K namietaným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu

8. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv rozsudkom okresného súdu

č. k. -203 zo 16. decembra 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 31. júla 2009. Vykonaným dožiadaním okresného súdu ústavný súd zistil,

že rozsudok okresného súdu č. k. -203 zo 16. decembra 2008 nadobudol

právoplatnosť 10. februára 2009 a rozsudok krajského súdu sp. zn. z 31. júla

2009 nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2009.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa sťažnosť

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

10. Sťažovatelia odvodzujú lehotu dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti od

doručenia písomného vyrozumenia ich podnetu adresovaného generálnej prokuratúre

z 19. októbra 2009. Dňa 21. decembra 2009 im bolo doručené písomné oznámenie krajskej

prokuratúry o odložení ich podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho

dovolania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia považujú podanie podnetu generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý im

zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať

v zmysle predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť

ústavnému súdu.

11. Podľa názoru ústavného súdu podanie podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania adresovaného generálnemu prokurátorovi nezakladá podnecovateľovi (v danom

prípade sťažovateľom) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom, nemožno ho preto považovať za právny prostriedok ochrany základných práv

a slobôd podľa , ktorý treba vyčerpať pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti

proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu začala plynúť nadobudnutím

ich právoplatnosti.

12. Podľa zistenia ústavného súdu začala dvojmesačná lehota na podanie ústavnej

sťažnosti voči obom namietaným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu plynúť

najneskôr od 21. septembra 2009, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 31. júla 2009. Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť

18. februára 2010. Keďže sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť proti označeným

rozsudkom okresného súdu a krajského súdu zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53

ods. 3 , ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti túto

odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

K namietanému postupu vyšetrovacieho orgánu v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP–1351/LH-LM-2009 a jeho uzneseniu z 8. februára 2010

13. Sťažovatelia namietali tiež postup vyšetrovacieho orgánu v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP–1351/LH-LM-2009 a jeho uznesenie z 8. februára 2010, ktorým

odmietol trestné oznámenie sťažovateľov podľa .

Sťažovatelia však v súvislosti s namietaným uznesením z 8. februára 2010 (v sťažnosti ani

v jej petite) neuviedli, aké práva alebo slobody vyšetrovací orgán porušil. Uvedená okolnosť

(pozri bod 7) sama osebe bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia

zákonom predpokladaných náležitostí. Keďže sťažovatelia boli kvalifikovane zastúpení

advokátom, nebolo nevyhnutné v okolnostiach danej veci ústavným súdom vyzývať stranu

sťažovateľov na odstránenie zisteného nedostatku. Navyše sťažnosť v tejto časti okrem už

uvedeného disponuje tiež dôsledkom jej zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie. Uvedené závery platia pre prípad namietania postupu

vyšetrovacieho orgánu porušením , resp. dohovoru.

14. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne.

15. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú

právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je

aj zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením

zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (napr. ,

). Z vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov

činných v trestnom konaní (obdobne napr. , ). Z čl. 46 ods. 1

teda v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľov vyplýva aj právo na

trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní

ich trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by

mohli napr. vtedy, ak by trestné oznámenie sťažovateľov ignorovali, alebo nevenovali mu

pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. V prípade, že orgány činné v trestnom konaní

venovali trestnému oznámeniu sťažovateľov primeranú pozornosť, nezasiahli negatívne do

podstaty ich práva, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť ().

16. Ústavný súd k uvedenému už iba dodáva, že právo fyzickej osoby na začatie

trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí

medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť

z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. , ).

17. Navyše v súvislosti s namietaným uznesením sp. zn. ČVS: ORP–1351/LH-LM-

2009 z 8. februára 2010 ústavný súd z obsahu k sťažnosti priložených príloh zistil, že

15. februára 2010 podali sťažovatelia proti tomuto uzneseniu sťažnosť, o ktorej nebolo do

času podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté. Podanie účinného opravného

prostriedku spôsobuje v okolnostiach danej veci tiež nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010