Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 231/2010
PDF · 118.19 KB
No categories available
II. ÚS 231/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B., zastúpených advokátom
JUDr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl.
46 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 44 C 30/2008-40
z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 135/2009-58
z 10. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. T. a M. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010
doručená sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 3 v spojení
s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 44 C 30/2008-40 z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co 135/2009-58 z 10. decembra 2009.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že pred okresným súdom uplatňovali náhradu škody
z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru manžela sťažovateľky a otca sťažovateľa proti
Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Okresný súd žalobu zamietol
s odôvodnením, že na vec sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nárok
sťažovateľov nebol dôvodný. Toto rozhodnutie bolo po doplnení dokazovania v celom
rozsahu potvrdené krajským súdom. Rozhodnutie súdov bolo nesprávne a nezákonné,
pretože vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a súdy vec posudzovali podľa
neplatného právneho predpisu, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý
súdny proces. Okrem toho namietali, že súdy konali v ich neprítomnosti, čím porušili
základné procesné pravidlá v konaní pred súdom. V konečnom dôsledku súdy rozhodli aj
tak, že ich zaviazali na náhradu trov konania, čo nebolo na mieste vzhľadom na ich
postavenie. Aj keď krajský súd doplnil dokazovanie, použil na rozhodnutie vo veci
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo však bol
nesprávny výklad. Žiadali preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1) Základné právo sťažovateľov na spravodlivé konanie bolo porušené.
2) KS a OS svojim konaním porušili Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd
3) Sťažovateľovi sa podľa čl. 127 ods. 3 priznáva finančné zadosťučinenie a to
vo výške 100.000,- EUR...
4) Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, pokiaľ
sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva
poskytuje.
Sťažovatelia uviedli, že v predmetnej veci podali aj dovolanie na Najvyššom súde
Slovenskej republiky. Toto potvrdili aj písomne podaním doručeným ústavnému súdu
3. mája 2010.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu veci právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré
ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to princíp subsidiarity.
Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná
za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude
považovaná za zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká
republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej
republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol pre nedostatok právomoci podľa
§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2010