Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 231/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B., zastúpených advokátom

JUDr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl.

46 ods. 1 a 3 v spojení s , , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -40

z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -58

z 10. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. T. a M. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010

doručená sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 3 v spojení

s , , a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -40 z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -58 z 10. decembra 2009.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že pred okresným súdom uplatňovali náhradu škody

z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri neplatnosti

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru manžela sťažovateľky a otca sťažovateľa proti

Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Okresný súd žalobu zamietol

s odôvodnením, že na vec sa vzťahuje o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nárok

sťažovateľov nebol dôvodný. Toto rozhodnutie bolo po doplnení dokazovania v celom

rozsahu potvrdené krajským súdom. Rozhodnutie súdov bolo nesprávne a nezákonné,

pretože vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a súdy vec posudzovali podľa

neplatného právneho predpisu, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý

súdny proces. Okrem toho namietali, že súdy konali v ich neprítomnosti, čím porušili

základné procesné pravidlá v konaní pred súdom. V konečnom dôsledku súdy rozhodli aj

tak, že ich zaviazali na náhradu trov konania, čo nebolo na mieste vzhľadom na ich

postavenie. Aj keď krajský súd doplnil dokazovanie, použil na rozhodnutie vo veci

ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo však bol

nesprávny výklad. Žiadali preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1) Základné právo sťažovateľov na spravodlivé konanie bolo porušené.

2) KS a OS svojim konaním porušili Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd

3) Sťažovateľovi sa podľa čl. 127 ods. 3 priznáva finančné zadosťučinenie a to

vo výške 100.000,- EUR...

4) Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, pokiaľ

sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva

poskytuje.

Sťažovatelia uviedli, že v predmetnej veci podali aj dovolanie na Najvyššom súde

Slovenskej republiky. Toto potvrdili aj písomne podaním doručeným ústavnému súdu

3. mája 2010.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu veci právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem (). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré

ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to princíp subsidiarity.

Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude

považovaná za zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká

republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej

republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol pre nedostatok právomoci podľa

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010