Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 47/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr.

D. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod

sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 zo 4. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým vedenom pod sp. zn. ).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 13. septembra 2007 podala na

Okresnom súde Zvolen návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd po viac ako

šiestich mesiacoch, konkrétne 7. apríla 2008, vydal platobný rozkaz, ktorý však

nenadobudol právoplatnosť. Sťažovateľka sa na okresnom súde domáhala vyznačenia

právoplatnosti upomienkami a na nečinnosť upozornila listom z 1. marca 2009 označeným

ako žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní. Predsedníčka okresného súdu listom zo

6. marca 2009 odpovedala s tým, že sťažnosť na neúmerné prieťahy je bezdôvodná. Podľa

názoru sťažovateľky od podaného návrhu nebolo za 12 mesiacov v spore rozhodnuté a za

viac ako osem mesiacov nebolo od prerokovania sporu do oddialenia v spore pojednávané.

Nekonaním súdu bola sťažovateľke spôsobená škoda, keď sa od odporcu nemôže domôcť

finančnej čiastky, ktorú musel uhradiť zo svojich peňazí.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd vo Zvolene v konaní vo veci , predtým

porušil právo sťažovateľa A. s. r. o. na prerokovanie veci a rozhodnutie sporu bez

zbytočných prieťahov, priznané mu SR

titulom porušenia jeho práv priznáva mu odškodné v čiastke 3 319 € a úhradu trov

konania na Ústavnom súdu za 2 úkony po 105,42 € a 2 x paušál po 634 € spolu 223,52 €

Okresný súd sa zaväzuje bez ďalších prieťahov pokračovať v prejednaní sporu.“

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti písomne vyjadril Okresný súd Zvolen, zastúpený jej

predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 439/10 z 29. marca 2010, pričom sťažovateľka nevyužila

svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti, avšak jej právny zástupca súhlasil s tým, aby

v danej veci bolo upustené od ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnosť na prieťahy

v konaní vo veci sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) nie je

dôvodná, keďže vec bola právoplatne skončená 19. februára 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. (predtým vedeného pod

sp. zn. ):

Dňa 19. septembra 2007 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na zaplatenie

34 856,50 Sk s príslušenstvom proti odporcovi E. I. (ďalej len „odporca“).

Výzvou z 5. februára 2008 okresný súd požiadal sťažovateľku o zaslanie fotokópií

faktúr, ktoré v návrhu na začatie konania uviedla ako dôkazné prostriedky, ale k samotnému

návrhu ich nepripojila. Zároveň okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 18. februára 2008 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie

konania v sume 2 088 Sk a zároveň 19. februára 2008 doplnila svoj návrh o požadované

doklady.

Okresný súd 7. apríla 2008 vydal platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu

sťažovateľky. Platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 22. apríla

2008. Odporcovi sa platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk nepodarilo, zásielka sa vrátila

súdu ako nedoručená po uplynutí odbernej lehoty.

Dňa 30. mája 2008 okresný súd vykonal opätovné doručovanie platobného rozkazu

odporcovi prostredníctvom pošty, pričom zásielka bola vrátená súdu z dôvodu neprevzatia

v odbernej lehote.

Dňa 10. júla 2008 okresný súd požiadal o doručenie platobného rozkazu

prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Z. (ďalej len „polícia“).

Zásielka bola okresnému súdu vrátená z dôvodu, že odporca na adrese uvedenej v návrhu

na začatie konania nebýva.

Dňa 10. septembra 2008 okresný súd opätovne požiadal o doručovanie platobného

rozkazu prostredníctvom polície. Zásielka bol vrátená z dôvodu, že odporca by sa mal podľa

informácií zdržiavať na adrese K. 37, Ž.

Okresný súd vykonal 10. októbra 2008 doručovanie platobného rozkazu

prostredníctvom pošty na novozistenú adresu odporcu. Zásielka bola súdu vrátená z dôvodu

neprevzatia v odbernej lehote.

Dňa 30. januára 2009 okresný súd vykonal opätovné doručovanie platobného

rozkazu prostredníctvom pošty, pričom odporca platobný rozkaz s návrhom na začatie

konania prevzal 3. februára 2009.

Dňa 19. februára 2009 platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie pred okresným

súdom nie je ukončené, vykazuje zbytočné prieťahy z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz

nenadobudol právoplatnosť. Zo spisu okresného súdu sp. zn. a z písomného

stanoviska predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 439/10 z 29. marca 2010 však vyplýva,

že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, bolo na základe právoplatného platobného rozkazu ukončené 19. februára 2009.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Pokiaľ ide o prieťahy v konaní, ktoré sa týkajú namietaného porušenia základného

práva podľa , ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej

sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože po zadovážení súvisiaceho spisu vyšlo najavo, že

sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

).

Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 19. februára 2009, sťažovateľka sa

napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 22. júla 2009, t. j.

oneskorene a teda v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý

sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo

vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2010