Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 225/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2010 predbežne

prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., N., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., N., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , a to odmietnutím rozhodovania o námietke zaujatosti

sudcu uplatnenej sťažovateľkou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 11. septembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu

sp. zn. zo 14. februára 2007 ako odporkyňa zaviazaná v prospech

navrhovateľa na úhradu istiny a jej príslušenstva, ako aj trov konania, ktoré mu v celku

uhradila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného

zo strany generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.

1/2008 z 27. augusta 2008 predmetné rozhodnutia oboch súdov zrušil.

V zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) si sťažovateľka uplatnila na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) náhradu vzniknutej škody vo výške „úrokov z uloženia

sumy poukázanej na základe uvedených súdnych rozhodnutí pokiaľ by táto bola uložená ako

depozitný produkt v peňažnom ústave sťažovateľa v období od 10.4.2007 (resp. 27....2007 –

trovy konania) do 6.10.2008, trov konania sťažovateľa pred súdmi, ako aj trov právneho

zastúpenia v konaní o zodpovednosti za škodu“.

Sťažovateľka v sťažnosti poznamenala, že ministerstvo na jej žiadosť nereagovalo,

preto uplatnila svoj nárok na náhradu škody proti Slovenskej republike zastúpenej

ministerstvom podaním žaloby.

Sťažovateľka poukázala na ustanovenie , podľa

ktorého pokiaľ by štát nárok sťažovateľky uspokojil, vzniká mu právo vymáhať za zákonom

ustanovených podmienok vyplatenú náhradu ako „regresnú náhradu od sudcu“.

Podľa názoru sťažovateľky sa „hroziaca regresná náhrada priamo a osobne dotýka

sudcu, ktorý vo veci rozhodoval a aj v súčasnosti po zrušení rozsudkov má vo veci ďalej

na súde prvého stupňa konať. Hrozí mu totiž bezprostredná ujma na jeho majetku a to

v dôsledku využitia zákonného oprávnenia sťažovateľa na náhradu škody. Nejde teda

o prípad predpokladaný v , t.j. námietku zaujatosti preto, že sudca

rozhodol v tejto veci a jeho rozsudok bol zrušený. Ide o vylúčenie preto, že vzhľadom

na vedomosť sudcu o postupe účastníka, ktorý postup môže mať dopad na jeho osobu

a majetok, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi

konania.“.

Sťažovateľka uplatnila uvedenú námietku zaujatosti konajúceho sudcu 28. septembra

2009 a okresný súd predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu –

krajskému súdu.

Krajský súd v uznesení sp. zn. z 30. novembra 2009, v ktorom

rozhodol o odvolaní sťažovateľky týkajúcom sa otázky predbežného opatrenia uviedol, že

„O námietke zaujatosti, ktorú odporca vzniesol podaním z 1.10.2009 voči konajúcej sudkyni

odvolací súd nerozhodoval, pretože námietka sa týka rozhodovania konajúcej sudkyne

a rozhodnutie vo veci samej nemôže byť predmetom námietky zaujatosti. Rozhodnutie

vo veci samej možno napadnúť odvolaním, resp. dovolaním (a to v danej veci) a nie

námietkou zaujatosti.“.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „zásadne pochybil, keď do výroku

rozhodnutia neuviedol či sudkyňa je alebo nie je vylúčená“, a preto nepovažuje „zmienku

v odôvodnení“ za rozhodnutie a postup krajského súdu je podľa nej nezákonný aj z toho

dôvodu, že absenciou prijatia náležitého rozhodnutia o uplatnenej námietke uprel

sťažovateľke možnosť preskúmania tejto otázky na základe podania opravného prostriedku.

Sťažovateľka uviedla, že následne požiadala okresný súd, aby opätovne predložil

krajskému súdu vec uplatnenej námietky na rozhodnutie, okresný súd však v liste

z 25. marca 2010, ako aj na pojednávaní 31. marca 2010 sťažovateľke oznámil, že krajský

súd sa s touto otázkou už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Sťažovateľka v závere argumentovala, že týmto postupom krajského súdu došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný rozhodol vo veci týmto

nálezom:

„1) Krajský súd v Bratislave, svojou nečinnosťou pri rozhodovaní o námietke

zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V., pod sp.zn.

, podanej sťažovateľom, porušil právo sťažovateľa R. s.r.o. na súdnu ochranu

podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd.

2) Vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, s povinnosťou

rozhodnúť o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava V, pod sp.zn. , na základe uplatnenej námietky sťažovateľa zo dňa

28.9.2009.

3) Sťažovateľovi R. s.r.o. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

292,38 € (245,70 € odmena + 46,68 € DPH) za dva úkony právnej služby (prevzatie

zastúpenia s prvou poradou, vyhotovenie sťažnosti) vo výške tarifnej odmeny podľa § 11

ods. 2 vyhl. MS SR c. 655/2004 Z z. za každý úkon po 115,90 € a paušálnej sumy náhrad

po 6,95 € za každý úkon. Náhradu trov právneho zastúpenia je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa advokátovi JUDr. Ľ. M., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že k porušeniu základného práva sťažovateľky

zaručeného a jej práva zaručeného dohovoru malo dôjsť

postupom krajského súdu, ktorý ňou uplatnenú námietku zaujatosti obsahujúcu podľa jej

názoru skutočnosti preukazujúce pochybnosť o nezaujatosti konajúceho sudcu nepreskúmal

a náležitým, zákonom predpísaným spôsobom nerozhodol.

Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) môže účastník konania, pokiaľ to zákon nevylučuje, napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený

sudca.

Podľa ustálenej súdnej praxe je pre odvolacie konanie pod dôvod podľa ustanovenia

subsumovateľná aj osobitná situácia, keď predtým, než súd

vo veci rozhodol, bola vznesená námietka zaujatosti, ktorou bola spochybnená nezaujatosť

sudcu, o tejto námietke nebolo rozhodnuté, a súd napriek tomu vo veci rozhodol. V takomto

prípade sa musí rozhodnúť v rámci odvolacieho konania o vznesenej námietke zaujatosti

a podľa výsledku tohto rozhodnutia odvolací súd posúdi, či tu namietaná vada bola.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľkou namietané pochybenie v prvostupňovom

konaní možno korigovať v odvolacom konaní iniciovanom na základe odvolania opretého

o dôvod podľa ustanovenia s odkazom na ustanovenie

ods. 1 písm. g) .

Proti namietanému pochybeniu krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť v rámci

prvostupňového konania, spočívajúcemu v absencii rozhodnutia o riadne uplatnenej

námietke zaujatosti sudcu disponuje do budúcnosti sťažovateľka dostupným a účinným

právnym prostriedkom nápravy – odvolaním. Sťažovateľka môže tento opravný prostriedok

uplatniť na základe zákona (ustanovenia a nasledujúcich ). Ochranu

sťažovateľkiným právam je v tomto prípade oprávnený, ale aj povinný poskytnúť odvolací

súd v druhostupňovom konaní.

Právomoc odvolacieho súdu preskúmať v danom prípade v rámci riadneho

opravného konania postup predchádzajúci prijatiu meritórneho rozhodnutia vylučuje

právomoc ústavného súdu v uvedenej veci.

Ústavný súd chce zároveň poukázať na to, že z ustanovenie bez

toho, aby ho bolo potrebné bližšie interpretovať, nepriamo, ale jednoznačne vyplýva, že

námietka zaujatosti opretá o okolnosti spočívajúce v postupe súdu v konaní o prejednávanej

veci nie je síce dôvodom na vylúčenie sudcu, no aj námietkou tohto obsahu sa musí súd

zaoberať a o nej náležitým spôsobom rozhodnúť.

Na záver tiež ústavný súd k veci sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 30. novembra 2009 poznamenáva, že okolnosti popísané

v sťažovateľkou uplatnenej námietke zaujatosti zjavne nie sú totožné s okolnosťami

predvídanými ustanovením .

Nad rámec ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by jeho právomoc v danej veci

sťažovateľky daná bola, existoval by dôvod na odmietnutie sťažnosti, a to oneskorenosť jej

podania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Uznesenie krajského súdu, v ktorom tento uviedol, že sa uplatnenou námietkou

zaujatosti sťažovateľky nebude zaoberať, bola doručená právnemu zástupcovi sťažovateľky

28. januára 2010, ktorý je teda dňom, keď sa sťažovateľka o namietanom zásahu mohla

dozvedieť. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 30. apríla 2010. Na prvý

pohľad je teda zrejmé, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu po uplynutí ustanovenej

dvojmesačnej lehoty (ktorá skončila dňa 29. marca 2010), teda oneskorene.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odmietol ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2010