Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 237/2010
PDF · 166.4 KB
No categories available
IV. ÚS 237/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 49/2007 a jeho rozsudkom z 18. novembra
2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co
127/2009 a jeho rozsudkom zo 4. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010
doručená sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C
49/2007 a jeho rozsudkom z 18. novembra 2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 127/2009 a jeho rozsudkom
zo 4. mája 2010 (sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv uznesením
krajského súdu zo 4. mája 2010, ale zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danej veci
krajský súd rozhodol rozsudkom, pozn.).
Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou
podanou na okresnom súde domáhal proti žalovanej spoločnosti C., s. r. o.,
prevádzkovateľke televíznej stanice... (ďalej len „žalovaná“), v konaní o ochranu osobnosti
náhrady nemajetkovej ujmy v sume pôvodne 2 000 000 Sk a neskôr v sume 5 000 000 Sk.
K neoprávnenému zásahu do osobnosti sťažovateľa malo dôjsť v rámci spravodajskej
relácie žalovanej odvysielanej 17. januára 2007 v čase o 12.00 h, 13.00 h, 14.00 h, 15.00 h,
18.00 h a 18.45 h a následne 18. januára 2007, v ktorej bol sťažovateľ označený ako vrah
s plným uvedením jeho mena a s podobizňou jeho tváre, a to ešte pred právoplatným
skončením jeho trestnej veci vedenej Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 1 T 1/2005.
Okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 49/2007-392 z 18. novembra 2008 zaviazal žalovanú
zaplatiť sťažovateľovi titulom nemajetkovej ujmy 100 000 Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tiež o trovách
konania. Proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa
sťažovateľ odvolal. Žalovaná sa proti rozsudku okresného súdu neodvolala.
Sťažovateľ bol v konaní o ochranu osobnosti zastúpený ustanoveným advokátom
JUDr. I. S. (ďalej len „právny zástupca“). Právny zástupca listom zo 4. mája 2010, ktorý je
prílohou sťažnosti, sťažovateľovi oznámil, že 4. mája 2010 sa uskutočnilo v jeho právnej
veci o ochranu osobnosti odvolacie pojednávanie, pričom krajský súd „nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v nepriznanej časti zamietol a výroky o náhrade trov právneho
zastúpenia zrušuje a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie konanie“. Zároveň právny
zástupca oznámil sťažovateľovi stručné dôvody rozhodnutia krajského súdu vyplývajúce z
ústneho odôvodnenia vyhláseného rozhodnutia. Právny zástupca v liste zo 4. mája 2010
prisľúbil sťažovateľovi, že potom, ako mu bude doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia
krajského súdu, mu obratom zašle jeho kópiu.
Sťažovateľ sa domnieva, že predmetnými rozsudkami došlo k zásahu do jeho práva
na spravodlivé súdne konanie, keďže okresným súdom priznaná suma je nedostatočná
vzhľadom na viacnásobný zásah žalovanej do práv sťažovateľa. V prvom rade došlo podľa
názoru sťažovateľa odvysielaním inkriminovaných reportáží žalovanou k porušeniu
prezumpcie neviny, keďže žalovaná v reportáži jednoznačne konštatovala, že sťažovateľ je
vrah, a to ešte pred právoplatným skončením trestnej veci vedenej Krajským súdom v Nitre
pod sp. zn. 1 T 1/2005 pre pokračovací trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. a), b)
a j) Trestného zákona v znení zákona č. 253/2001 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) a pre
trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Taktiež podľa názoru sťažovateľa došlo konaním žalovanej k zásahu do jeho práva na
ochranu mena a na ochranu súkromia, keďže žalovaná v inkriminovaných reportážach
zverejnila jeho celé meno. K zásahu do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti zasiahla
žalovaná podľa názoru sťažovateľa tým, že ho v inkriminovaných reportážach zachytila
v ponižujúcej a zosmiešňujúcej póze. V dôsledku konania žalovanej nemal sťažovateľ už
„najmenšiu šancu obhájiť moju nevinu“.
Sťažovateľ cituje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
týkajúcu sa priznávania náhrady nemajetkovej ujmy. Zastáva názor, že mu patrí
niekoľkonásobne vyššie odškodnenie, keďže v jeho prípade žalovaná porušila viacero jeho
práv, a to vedomým a úmyselným konaním s cieľom dosiahnutia zisku. Súdom priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy nie je podľa názoru sťažovateľa postačujúca na to, aby „takýto
finančný kolos pocítil výšku priznaného odškodného pre obeť porušenia práva ako trest“.
Sťažovateľ napáda tak rozhodnutie okresného súdu, ako aj rozhodnutie krajského
súdu. Keďže rozhodnutie krajského súdu vyhlásené na pojednávaní konanom 4. mája 2010
nebolo dosiaľ sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi doručené, je sťažovateľ toho
názoru, že „kým mi nebude doručené uznesenie odvolacieho súdu, nemôžem účinne
predložiť všetky argumenty, lebo zatial som nevidel odôvodnenie odvolacieho súdu. Svoj
návrh budem vedieť presne špecifikovať až po obdržaní a preštudovaní rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Zatial zasielam aspoň list od môjho ustanoveného právneho zástupcu, aby si ústavný
súd aspoň predbežne vedel spraviť obraz o tom, ako odvolací súd rozhodol a čím svoje
rozhodnutie ústne odôvodnil na pojednávaní.“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/49/2007 a Krajský
súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/127/2009 porušili základné právo P. L.
na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14 Co/127/2009 z 4. mája 2010
zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 49/2007 a jeho rozsudkom
z 18. novembra 2008
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že k zásahu do jeho práv došlo postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 49/2007 a jeho rozsudkom z 18. novembra 2008.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu
odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku
svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 127/2009 a jeho rozsudkom
zo 4. mája 2010
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že rozsudok krajského súdu sp. zn.
14 Co 127/2009 zo 4. mája 2010 nebol dosiaľ písomne vyhotovený, a teda ani doručený
účastníkom konania, pričom zákonnej sudkyni JUDr. B. bola predĺžená lehota na jeho
vypracovanie do 30. júna 2010.
Podľa § 159 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku doručený rozsudok, ktorý už
nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Z citovaného § 49 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1
ústavy možno podať zásadne len proti právoplatným rozhodnutiam, opatreniam alebo iným
zásahom orgánov verejnej moci. Z toho a contrario vyplýva, že ich nemožno podať proti
takým rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť.
Skutočnosť, že namietaný rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto
zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie procesných podmienok
konania pred ústavným súdom, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako nesplnenie náležitostí
predpísaných zákonom.
Z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že obligatórnou súčasťou každého
návrhu na začatie konania, a teda aj sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí byť okrem
iného odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Z obsahu sťažnosti, ako aj priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ nesplnil
obligatórne náležitosti sťažnosti vyplývajúce z § 20 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, ktoré v čase podania sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania jeho sťažnosti
ústavným súdom ani reálne nemohol splniť, keďže namietaný rozsudok krajského súdu ešte
nie je (nebol) vyhotovený, t. j. sťažovateľ podal svoju sťažnosť predčasne a v podobe, ktorá
nespĺňa (a reálne ani nemôže) náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a rozsudkom krajského
súdu, pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že odmietnutie
sťažnosti sťažovateľa nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle § 24
písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. sťažovateľ má možnosť opätovne sa obrátiť na
ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojich ústavou garantovaných
práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 127/2009 a jeho
rozsudkom zo 4. mája 2010 po nadobudnutí jeho právoplatnosti, a to v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010