Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 237/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. novembra

2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co

127/2009 a jeho rozsudkom zo 4. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010

doručená sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

49/2007 a jeho rozsudkom z 18. novembra 2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 4. mája 2010 (sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv uznesením

krajského súdu zo 4. mája 2010, ale zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danej veci

krajský súd rozhodol rozsudkom, pozn.).

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

podanou na okresnom súde domáhal proti žalovanej spoločnosti C., s. r. o.,

prevádzkovateľke televíznej stanice... (ďalej len „žalovaná“), v konaní o ochranu osobnosti

náhrady nemajetkovej ujmy v sume pôvodne 2 000 000 Sk a neskôr v sume 5 000 000 Sk.

K neoprávnenému zásahu do osobnosti sťažovateľa malo dôjsť v rámci spravodajskej

relácie žalovanej odvysielanej 17. januára 2007 v čase o 12.00 h, 13.00 h, 14.00 h, 15.00 h,

18.00 h a 18.45 h a následne 18. januára 2007, v ktorej bol sťažovateľ označený ako vrah

s plným uvedením jeho mena a s podobizňou jeho tváre, a to ešte pred právoplatným

skončením jeho trestnej veci vedenej Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom č. k. -392 z 18. novembra 2008 zaviazal žalovanú

zaplatiť sťažovateľovi titulom nemajetkovej ujmy 100 000 Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tiež o trovách

konania. Proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa

sťažovateľ odvolal. Žalovaná sa proti rozsudku okresného súdu neodvolala.

Sťažovateľ bol v konaní o ochranu osobnosti zastúpený ustanoveným advokátom

JUDr. I. S. (ďalej len „právny zástupca“). Právny zástupca listom zo 4. mája 2010, ktorý je

prílohou sťažnosti, sťažovateľovi oznámil, že 4. mája 2010 sa uskutočnilo v jeho právnej

veci o ochranu osobnosti odvolacie pojednávanie, pričom krajský súd „nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v nepriznanej časti zamietol a výroky o náhrade trov právneho

zastúpenia zrušuje a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie konanie“. Zároveň právny

zástupca oznámil sťažovateľovi stručné dôvody rozhodnutia krajského súdu vyplývajúce z

ústneho odôvodnenia vyhláseného rozhodnutia. Právny zástupca v liste zo 4. mája 2010

prisľúbil sťažovateľovi, že potom, ako mu bude doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia

krajského súdu, mu obratom zašle jeho kópiu.

Sťažovateľ sa domnieva, že predmetnými rozsudkami došlo k zásahu do jeho práva

na spravodlivé súdne konanie, keďže okresným súdom priznaná suma je nedostatočná

vzhľadom na viacnásobný zásah žalovanej do práv sťažovateľa. V prvom rade došlo podľa

názoru sťažovateľa odvysielaním inkriminovaných reportáží žalovanou k porušeniu

prezumpcie neviny, keďže žalovaná v reportáži jednoznačne konštatovala, že sťažovateľ je

vrah, a to ešte pred právoplatným skončením trestnej veci vedenej Krajským súdom v Nitre

pod sp. zn. pre pokračovací trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. a), b)

a j) (ďalej len „“) a pre

trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa .

Taktiež podľa názoru sťažovateľa došlo konaním žalovanej k zásahu do jeho práva na

ochranu mena a na ochranu súkromia, keďže žalovaná v inkriminovaných reportážach

zverejnila jeho celé meno. K zásahu do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti zasiahla

žalovaná podľa názoru sťažovateľa tým, že ho v inkriminovaných reportážach zachytila

v ponižujúcej a zosmiešňujúcej póze. V dôsledku konania žalovanej nemal sťažovateľ už

„najmenšiu šancu obhájiť moju nevinu“.

Sťažovateľ cituje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

týkajúcu sa priznávania náhrady nemajetkovej ujmy. Zastáva názor, že mu patrí

niekoľkonásobne vyššie odškodnenie, keďže v jeho prípade žalovaná porušila viacero jeho

práv, a to vedomým a úmyselným konaním s cieľom dosiahnutia zisku. Súdom priznaná

náhrada nemajetkovej ujmy nie je podľa názoru sťažovateľa postačujúca na to, aby „takýto

finančný kolos pocítil výšku priznaného odškodného pre obeť porušenia práva ako trest“.

Sťažovateľ napáda tak rozhodnutie okresného súdu, ako aj rozhodnutie krajského

súdu. Keďže rozhodnutie krajského súdu vyhlásené na pojednávaní konanom 4. mája 2010

nebolo dosiaľ sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi doručené, je sťažovateľ toho

názoru, že „kým mi nebude doručené uznesenie odvolacieho súdu, nemôžem účinne

predložiť všetky argumenty, lebo zatial som nevidel odôvodnenie odvolacieho súdu. Svoj

návrh budem vedieť presne špecifikovať až po obdržaní a preštudovaní rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Zatial zasielam aspoň list od môjho ustanoveného právneho zástupcu, aby si ústavný

súd aspoň predbežne vedel spraviť obraz o tom, ako odvolací súd rozhodol a čím svoje

rozhodnutie ústne odôvodnil na pojednávaní.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský

súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. porušili základné právo P. L.

na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. z 4. mája 2010

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 18. novembra 2008

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že k zásahu do jeho práv došlo postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. novembra 2008.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu

odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 4. mája 2010

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že rozsudok krajského súdu sp. zn.

zo 4. mája 2010 nebol dosiaľ písomne vyhotovený, a teda ani doručený

účastníkom konania, pričom zákonnej sudkyni JUDr. B. bola predĺžená lehota na jeho

vypracovanie do 30. júna 2010.

Podľa doručený rozsudok, ktorý už

nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Z citovaného vyplýva, že sťažnosť podľa

možno podať zásadne len proti právoplatným rozhodnutiam, opatreniam alebo iným

zásahom orgánov verejnej moci. Z toho a contrario vyplýva, že ich nemožno podať proti

takým rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť.

Skutočnosť, že namietaný rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie procesných podmienok

konania pred ústavným súdom, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako nesplnenie náležitostí

predpísaných zákonom.

Z vyplýva, že obligatórnou súčasťou každého

návrhu na začatie konania, a teda aj sťažnosti podľa musí byť okrem

iného odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z obsahu sťažnosti, ako aj priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ nesplnil

obligatórne náležitosti sťažnosti vyplývajúce z § 20 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, ktoré v čase podania sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania jeho sťažnosti

ústavným súdom ani reálne nemohol splniť, keďže namietaný rozsudok krajského súdu ešte

nie je (nebol) vyhotovený, t. j. sťažovateľ podal svoju sťažnosť predčasne a v podobe, ktorá

nespĺňa (a reálne ani nemôže) náležitosti predpísané .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a rozsudkom krajského

súdu, pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle § 24

písm. a) , t. j. sťažovateľ má možnosť opätovne sa obrátiť na

ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojich garantovaných

práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 4. mája 2010 po nadobudnutí jeho právoplatnosti, a to v lehote ustanovenej

v .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010