Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 241/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. L. K., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. januára 2010 doručená sťažnosť R. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z odôvodnenia sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo v roku 2000

vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa a

v znení neskorších predpisov. Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru

z roku 2001 bolo vedené trestné stíhanie síce zastavené, toto uznesenie však bolo

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené a bolo prikázané „vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť“. Krajskou prokuratúrou v Bratislave

bola v roku 2007 podaná na okresnom súde na sťažovateľa obžaloba. Rozsudkom

z 12. decembra 2007 bol sťažovateľ spod obžaloby oslobodený, avšak tento rozsudok bol

v odvolacom konaní uznesením nadriadeného súdu z 15. apríla 2008 zrušený a vec bola

vrátená prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ predostierajúc prehľad vykonaných pojednávaní a súčasný stav konania

poukázal na to, že jeho obhajca viackrát upozornil konajúci súd na prieťahy v konaní

a žiadal o ich odstránenie. Konajúci súd však nápravu neučinil.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa prerokúvaná „trestná vec nie je komplikovaná a ani

čo sa dokazovania týka rozsiahla“, okresný súd vykonáva úkony neefektívne a sťažovateľ

sa nachádza v stave dlhodobej právnej neistoty.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol vo veci

týmto nálezom:

„1. Základné právo R. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby konanie vedené pod sp. zn.

zastavil.

3. R. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť R. H. trovy konania pred Ústavným

súdom SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , ) považuje za účinný

prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,

že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zmienené upozornenia obhajcu sťažovateľa na prieťahy v konaní prednesené

na vykonávaných pojednávaniach ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie uvedenej možnosti

poskytovanej § 62 ods. 1 zákona o súdoch, pretože neboli adresované, tak ako to

predpokladá uvedená právna úprava, predsedovi okresného súdu, ktorému ustanovenie § 63

ods. 1 zákona o súdoch zveruje kompetenciu na vybavovanie sťažností na prieťahy v konaní

a ktorý disponuje právomocou prešetriť ich dôvodnosť a prijať a zabezpečiť efektívne

opatrenia na odstránenie nedostatkov na účely zabezpečenia plynulosti konania.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ zákonom špecifikovaný právny prostriedok

nevyčerpal, keďže sťažnosť na postup okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona

o súdoch adresovanú predsedovi okresného súdu vôbec nepodal.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľ nepreukázal

ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky

na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa .

Keďže ústavný súd zistil procesnú prekážku pre meritórne rozhodovanie o tom,

či v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti namietajúcej porušenie práva

na prejednanie záležitosti sťažovateľa v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože ústavný súd v obsahu tohto práva a základného práva podľa

nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. ).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010