Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 247/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práv podľa a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k.

-97 z 18. augusta 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo 17. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 27. mája

2010 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -97 z 18. augusta 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. februára 2010 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že tento bol rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 18. augusta 2009 uznaný vinným zo spáchania zločinu

ublíženia na zdraví, za spáchanie ktorého mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 4 rokov, k výkonu ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia. Predmetný rozsudok okresného súdu napadol sťažovateľ

odvolaním, ktoré krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. februára 2010 zamietol.

3. Sťažovateľ podanie ústavnej sťažnosti zdôvodnil takto:

„Súd prvého stupňa... dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal

obžalovaný, pričom... svoje rozhodnutie oprel iba a výlučne o výpoveď poškodeného...

V rámci trestného konania nebol produkovaný ďalší usvedčujúci dôkaz...

Súd nebral do úvahy absenciu akéhokoľvek motívu na strane sťažovateľa...

Súd v odôvodnení sám pripustil, že motív spáchania skutku sa javí zastretým...

Takýto postup je však v činnosti súdu neakceptovateľný, keďže tento by mal vinu páchateľa

ustáliť bez akýchkoľvek pochybností.

Súd prvého stupňa tak vo svojom rozhodnutí absolútne nerešpektoval jednu zo

základných zásad trestného konania a to zásadu in dubio pro reo, znamenajúcu, že ak sú

o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť dostupnými dôkazmi, treba rozhodnúť

v prospech obžalovaného...

... postup súdu... narúša systém právnej istoty budovaný právnym poriadkom v rámci

demokratického systému práva. Ak by sme prijali namietaný postup dotknutých súdov

dostali by sme sa do nepriateľného stavu permanentnej neistoty nevinných subjektov... kde

by... obvinenie zakladalo priamo akúsi prezumpciu viny, kde súd už neskúma či existuje iný

usvedčujúci dôkaz, ale len či neexistuje dôkaz, ktorý uvedené vyvracia...

Sťažovateľ sa... obrátil na odvolací súd..., avšak odvolací súd sa obmedzil len na

konštatovanie údajnej správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa...

... k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci

použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma. V tomto prípade

však nepochybne nedošlo k ústavne konformnému výkladu relevantných právnych noriem

a príslušné ustanovenie bolo interpretované súdom spôsobom, ktorý je

poznačený značnou mierou svojvôle súdu.

Sťažovateľ má za to, že postupom súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu mu

bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces a bola porušená zásada prezumpcie

neviny...“

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd... a Krajský súd... porušil právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a ..., ako i a 2 Dohovoru...

2. Uznesenie Krajského súdu... a rozsudok Okresného súdu... sa zrušujú a vec sa

vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie

3. Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

6. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného

súdu preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 18. augusta 2009 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti,

v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím okresného súdu.

7. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie označených práv uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. februára 2010, z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh

vyplýva, že v danom prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,

keďže nepodal dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, a to napriek tomu,

že sťažovateľom vytýkané pochybenia v rozhodovacej činnosti súdov spočívajú

v nedostatočných/chybných skutkových a právnych záveroch okresného a krajského súdu

v jeho trestnej veci. Uvedené okolnosti je možné podľa názoru ústavného súdu subsumovať

pod dovolací dôvod podľa

v znení neskorších zmien (ďalej len „“), a teda na podanie tohto účinného

opravného prostriedku mal/má sťažovateľ zákonný potenciál.

8. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak

fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

9. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu bolo/je možné s ohľadom na sťažovateľom uvádzané okolnosti

podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa

má najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde uznesením ako neprípustná odmietnutá.

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010