Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. S., P., zastúpenej advokátom JUDr. P. D, Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -353 z 29. októbra 2008 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2010

doručená sťažnosť A. S., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. D.,

Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -353 z 29. októbra 2008 (ďalej len

„rozsudok z 29. októbra 2008“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom krajského súdu

z 29. októbra 2008 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej

slobody podľa a účinného do 1. decembra 2006 (ďalej len

„“) v jednočinnom súbehu s trestným činom vydierania podľa

, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov.

Podľa bol sťažovateľke výkon trestu podmienečne

odložený a zároveň jej bola určená skušobná doba v trvaní jedného roka.

Podľa sťažovateľky sa súdy zúčastnené na konaní v predmetnej veci dostatočne

nezaoberali ňou, resp. jej obhajcom predloženými argumentmi, nepristúpili k vykonaniu

listinných dôkazov porovnaním predložených fotokópií a originálov a nevyhoveli ani

žiadosti obhajcu sťažovateľky, aby „súd požiadal zdravotnú poisťovňu, ktorú uviedla

poškodená, či príslušné zdravotnícke zariadenie, v ktorom malo byť vykonané ošetrenie

poškodenej, si uplatnilo náhradu za poskytnutie ošetrenia“, pretože takýto dôkaz

vyhodnotili ako nepodstatný.

Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný

súd“) sťažovateľka zistila, že sa v spise nenachádzali zápisnice o jej výsluchu a ďalšej

svedkyne „z čoho je dôvodné sa domnievať, že so spisom bolo nakladané nezákonným

spôsobom, nakoľko predmetné zápisnice mali byť odoslané príslušnej prokuratúre, na

základe ktorých bola spracovávaná obžaloba“. Na základe uvedeného sa možno

domnievať, že obžaloba bola spísaná len z tvrdení poškodenej.

V uvedenom spise existuje záznam o obhliadke miesta činu podpísaný poškodenou.

V predmetnom konaní však bolo preukázané, že orgány činné v trestnom konaní žiadnu

obhliadku nevykonali, a navyše potvrdili zhodne so sťažovateľkou, že sa ani ona žiadnej

obhliadky nezúčastnila. Uvedené skutočnosti podľa sťažovateľky svedčia o tom, že „v

konaní boli získané dôkazy nezákonným spôsobom, a ako také mali byť z konania súdom

vylúčené“. Nevykonaním dôkazov navrhnutých obhajcom sťažovateľky došlo

v predmetnom konaní k porušeniu zásady rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti.

Zo záverov súdneho znalca – psychológa v predmetnom konaní vyplýva, že

u sťažovateľky „nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť jej výpovede“,

a naopak u poškodenej „bola zistená snaha javiť sa v lepšom svetle a všeobecná snaha

skresľovať skutočnosti vo svoj prospech“.

Podľa sťažovateľky «Súd napriek tomuto zisteniu ako jediný priamy dôkaz pripustil

tvrdenie poškodenej o priebehu skutku, na základe čoho uznal obžalovanú vinnou.

Nesprávne zhodnotil skutkový stav do tej miery, že motívom konania poškodenej bolo

predmetné potvrdenie, ktoré mala podpísať obžalovanej neskôr označila v inom civilnom

konaní ako dôkaz o existencii záväzku, ktorý bol získaný násilím, teda nezákonne, čo

spôsobuje jeho neplatnosť. Takúto neplatnosť použila ako obranu, aby sa vyhla náhrade

ňou spôsobenej škody a bezdôvodného obohatenia. Spolu s tvrdením psychológa ide

o logický záver ak tvrdíme, že spáchanie trestného činu tak ako ho popisovala poškodená

bolo vymyslené, nedokonalo časovo ako aj dôkazne vykonštruované, avšak súd svojím

nedôsledným postupom uznal vinnou obžalovanú. Je potrebné spochybniť aj motív

obžalovanej ustáleným súdom, a to získať násilím potvrdenie od poškodenej, nakoľko práve

poškodená svojim konaním konala protizákonne a nebolo potrebné, aby akékoľvek

potvrdenie obžalovaná od nej potrebovala získať. O preberaní jednotlivých čiastok, ktoré

mali byť uvedené v predmetnom potvrdení existovali a existujú iné nevyvratiteľné dôkazy.

Skutočnosti, ktoré krajský prokurátor uviedol, že spáchanie uvedeného skutku

spochybňujú, súd po úvahe nezobral na zreteľ...

Nevykonaním dôkazov, resp. vyhodnotením dôkazov, ktoré vyvolávali pochybnosť

o spáchaní trestného činu bola porušené zásada „in dubio pro reo“, čo spolu s porušením

zásady kontradiktórnosti vyvoláva pochybnosť, že súdom bolo dodržané právo obžalovanej

na spravodlivý proces.».

Vzhľadom na uvedené je podľa sťažovateľky rozhodnutia súdov zúčastnených na

rozhodovaní v predmetnej veci potrebné považovať za arbitrárne, lebo „nevychádzajú

z dôkazov, ktoré sú nespochybniteľné a preskúmateľné“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že rozsudkom krajského súdu z 29. októbra 2010 bolo porušené jej základné právo

podľa , ako aj jej právo podľa dohovoru, zruší uvedený rozsudok

a vráti vec krajskému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol, zaviaže krajský súd uhradiť

jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a náhradu trov konania v sume

246,22 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu z 29. októbra 2008.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľky bolo

právoplatne skončené rozsudkom krajského súdu z 29. októbra 2008, ktoré bolo

sťažovateľke doručené tzv. náhradným doručením 8. marca 2009 a jej obhajcovi 2. augusta

2009.

Sťažnosť sťažovateľky z 10. mája 2010 bola ústavnému súdu doručená 7. júna 2010.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa

, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

So zreteľom na deň doručenia rozsudku krajského súdu z 29. októbra 2008 a deň

doručenia predmetnej sťažnosti ústavnému súdu (7. jún 2010) je bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená

v . Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010