Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 274/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. E. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2010

doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka podanie sťažnosti podľa odôvodnila takto:

„V uvedenej exekučnej veci sme podali námietky na OS v ZH v roku 2008. Okrem

iných skutočností sme v tomto konaní žiadali súd, aby exekúciu z úradnej moci zastavil,

nakoľko nemáme žiadny vlastný majetok, ktorý by bolo možné výkonom postihnúť. OS v ZH

vo veci rozhodol uznesením -57 dňa 03.06.2008 ktorým námietky zamietol.

Nevydal samostatné uznesenie o zastavení (aspoň časti) exekúcie..., preto sme

prostredníctvom právnej zástupkyne podali na OS v ZH návrh na zastavenie exekúcie

zo 16.03.2009 a doplňujúci návrh zo 07.04.2009. OS v ZH napriek našim urgenciám...

o návrhoch rozhodol až 06.10.2009 uznesením -75..., našim návrhom

na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu vedenú pod č. Ex 19/2009 u súdneho exekútora

JUDr. T. B. v požadovanej časti zastavil. Stalo sa tak až potom, ako súdny exekútor

exekúciu vykonal (k ukončeniu exekúcie došlo v 04/2009). Povinný ani súdny exekútor

uznesenie nenapadli opravným prostriedkom. Preto sme sa domáhali, aby súdny exekútor

(aj povinný) vrátili prijaté plnenie. Podali sme i sťažnosť na postup súdneho exekútora.

Žiadali sme exekútora aj Ministerstvo spravodlivosti o náhradu škody prípisom

z 01.04.2010. Ako neskôr vyplynulo zo stanoviska súdneho exekútora zo dňa 13.04.2010

mal zato, že konal v súlade s platným právom a navrátenie do predošlého stavu je v

exekučnom konaní vylúčené (§ 61 EP). Ministerstvo spravodlivosti SR neodpovedalo

adresne. Podanie našej právnej zástupkyne posúdilo ako sťažnosť, ktorú odstúpilo na

Slovenskú komoru exekútorov...

S odkazom na skutočnosť, že o vybavení našich podaní na doriešenie veci sme

sa dozvedeli dňom doručenia posledného stanoviska t.j. k 12.05.2010, máme zato, že naša

sťažnosť je podaná v zákonnej 2-mesačnej lehote (

v platnom znení.). Podľa nášho názoru OS v ZH ako súd exekučný konal v tejto veci

od počiatku v rozpore s platným právom. Ustanovenie § 57 ods. 1 pís. d) Exekučného

poriadku (ďalej EP), v platnom znení, umožňuje súdu zastaviť

exekúciu z úradne moci, ak táto postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie

alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

S odkazom na citované ustanovenie bolo povinnosťou OS v ZH exekúciu Ex 19/2009

(predtým EX 187/2002) zastaviť v časti týkajúcej sa majetku štátu, ktorý nepodlieha

exekúcii už v roku 2008 a to v rámci konania o námietkach. Súd zostal nečinný. Nekonal vo

veci, ani po podaní návrhu na zastavenie exekúcie a doplňujúceho návrhu v 03/2009, hoci

mal vedomosť, že súdnemu exekútorovi bolo poverenie na výkon práva vydané... Tým, že

vyhovel nášmu návrhu potom ako došlo k vykonaniu exekúcie, vydal rozhodnutie, ktoré síce

chráni majetok štátu, avšak majetok ktorý už bol „exekuovaný". Ide o rozhodnutie ktoré je

pre nás nulitné.

V dôsledku takéhoto postupu OS v ZH nám vznikla ujma vo výške 4.090,87 eur, ktorú

súdny exekútor zadržal zo zdravotného poistenia našich klientov a použil na úhradu

pohľadávky oprávneného v EX 19/2009... Vyššie označeným postupom súdu (prieťahmi

v konaní) boli porušené naše práva zaručené SR a to najmä:

- Ústavné právo podľa SR (každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov),

- Ústavné právo na spravodlivý proces zaručené SR, ako aj .

Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd.“

Sťažovateľka navrhla rozhodnúť o sťažnosti takto rozhodnúť:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané

SR ( ) v konaní na OS v ZH bolo porušené.

2. Právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces zaručené SR (

a nasl.) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (vyhlásený pod č.

v platnom znení) bolo v konaní na OS v ZH bolo porušené.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné odškodnenie v čiastke 7.796,40 eur,

ktorú sumu je povinný vyplatiť sťažovateľovi OS v ZH do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia a náhradu za spôsobenú ujmu vo výške.

Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia právnej zástupkyni

sťažovateľa vo výške spolu 489,10 eur (2x úkon á 237,34eur, 2x réžia á 7,21eur, výdavky

počítané podľa Vyhl. č. v platnom znení), ktoré trovy je povinný vyplatiť

k rukám advokátky OS v ZH.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podstatou namietaného porušenia sťažovateľkiných základných práv podľa čl. 46

a a práva podľa dohovoru je nesprávny postup a nečinnosť okresného

súdu vo veci návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

, v dôsledku čoho bol postihnutý majetok, ktorý je z exekúcie vylúčený, čím

došlo na strane sťažovateľky ku vzniku škody v sume 4 090,87 €. V danom prípade okresný

súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením zo 6. októbra 2009

vydaným pod č. k. -75 tak, že exekúciu zastavil v časti prikázania pohľadávky

povinného voči jej dlžníkovi – S., a. s. Proti uvedenému rozhodnutiu sťažovateľka a ani

ostatní účastníci exekučného konania nepodali opravný prostriedok, preto uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 28. októbra 2009.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť najneskôr dňom, ktorým uznesenie okresného súdu zo 6. októbra 2009

č. k. -75 nadobudlo právoplatnosť, teda 28. októbra 2009. Nedodržanie tejto

lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty,

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr.

, ).

Sťažovateľka však doručila ústavnému súdu sťažnosť proti postupu okresného súdu

až 7. júna 2010, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa . Ústavný súd

sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, ktorá vychádza z nesprávneho právneho názoru,

že lehota na podanie sťažnosti podľa jej začala plynúť až doručením

„posledného stanoviska 12. mája 2010“. Z pripojených dokladov vyplýva, že sťažovateľka

zrejme poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) z 12. mája 2010, ktorým bola postúpená jej sťažnosť na činnosť súdneho

exekútora Slovenskej komore exekútorov. Uvedené stanovisko ministerstva je však len

odpoveďou na sťažovateľkinu výzvu na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že súdny

exekútor vymohol v exekúcii vedenej proti sťažovateľke sumu 4 090,87 € postihnutím práv,

ktoré mali byť z exekúcie vylúčené. Táto výzva sťažovateľky však nesmerovala proti

postupu ani rozhodnutiu okresného súdu, ktorý sťažovateľka označuje ako porušovateľa

svojich základných práv, a preto ju nemožno považovať ani za účinný nástroj nápravy

porušenia jej základných práv okresným súdom. Výzva na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov je len spôsobom, ktorým sa možno domáhať reparácie škôd, a nie postupom

(resp. opravným prostriedkom), ktorým možno dosiahnuť prípadné zrušenie ústavne

neakceptovateľného rozhodnutia všeobecného súdu a ktorý má predchádzať podaniu

sťažnosti ústavnému súdu podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, možno konštatovať, že lehota ustanovená na tento

druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula

skôr, než podala túto sťažnosť, a preto ústavný súd jej sťažnosť odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010