Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 273/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 4 a

čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 , čl. 13 ods. 1 až 4, čl. 149, čl.

150, a a 4 a práv podľa , a čl.

14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 4 a

(ďalej len „“) v spojení s , ,

čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1 a 4 , čl. 13 ods. 1 až 4, čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 1 a 4

a práv podľa , a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vyslovuje nespokojnosť s postupom

generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov a opakovaného podnetu proti

oznámeniam Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) proti

nariadeniu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, ktorý

podľa neho postupoval v rozpore so o výkone trestu odňatia

slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (novelizáciou toho zákona zákonom

č. ) tým, že obmedzil jeho pohyb ako odsúdeného a vymedzil mu priestory

v ústave podľa časového plánu, prípadne určil, kedy môže sledovať televíziu a podobne.

Obdobne nebol spokojný s tým, že bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 23. januára 2009 na výkon trestu odňatia slobody preradený z ústavu

s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia a po absolvovaní

nástupného oddielu bol komisiou zaradený do diferenciačnej skupiny „C“ v súlade

s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

že generálna prokuratúra postupom v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. IV/2 Gn 29/10 porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu, právo

na spravodlivé súdne konanie, právo na nezávislý a nestranný orgán (prokurátora), právo

na riadne odôvodnené upovedomenie o vybavení podnetu, princíp právnej istoty

a zákonnosti a ústavnosti podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 47 ods. 3, čl. 51 ods. 1,

čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 4 a v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4

a .

Obdobne sťažovateľ požadoval nálezom vysloviť, že generálna prokuratúra

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 48/10 porušila jeho základné právo na inú

právnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na nezávislý a nestranný orgán

(prokurátora), právo na riadne odôvodnené upovedomenie o vybavení opakovaného

podnetu, princíp právnej istoty a zákonnosti a ústavnosti podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení

s čl. 47 ods. 3, čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 4 a v spojení s čl. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 7 ods. 5 v spojení s porušením zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4

a až 4 , v spojení s , a 2 a až 4

a práv podľa , a dohovoru.

Ďalej požadoval, aby ústavný súd zrušil upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/2 Gn 28/10 zo 6. apríla 2010, sp. zn. IV/2 Gn 29/10 zo 6. apríla 2010 a sp. zn.

IV/2 Gn 28/10 zo 6. apríla 2010 a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zakázal generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa. Súčasne sa domáha

aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €.

Súčasťou sťažnosti sťažovateľa bola žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľka podľa a skúmal,

či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

1. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa

(najmä ) a práv podľa dohovoru došlo postupom generálnej prokuratúry

a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , pretože generálna prokuratúra jeho

podnety, resp. opakované podnety proti oznámeniam krajskej prokuratúry odložila podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“). Podstata nespokojnosti sťažovateľa s vybavením jeho podnetov

a opakovaného podnetu spočívala tiež v tom, že generálna prokuratúra sa nestotožnila

s jeho názorom, podľa ktorého mal byť zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, a nie

do diferenciačnej skupiny „C“, pričom ako dôvody preradenia orgány prokuratúry uviedli,

že sa počas výkonu trestu opakovane dopustil disciplinárneho previnenia. Ani jeho

požiadavka, že pri preradení do ústavu so stredným stupňom stráženia (Dubnica nad

Váhom) mal riaditeľ ústavu postupovať v jeho prípade, akoby nastúpil výkon trestu

prvýkrát, nemal podľa generálnej prokuratúry žiadnu oporu v zákone a vyhláške

upravujúcej výkon trestu odňatia slobody.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť

príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom

(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva

dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu)

vyhoveli (m. m. , a ).

Podľa § 2 zákona o prokuratúre je prokuratúra samostatná hierarchicky usporiadaná

jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia

prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa je ústavný súd toho názoru, že generálna

prokuratúra sa jeho podnetmi (opakovanými podnetmi) v napadnutom konaní zaoberala

a o spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela.

1. Prvým podnetom z 2. februára 2010 sa sťažovateľ domáhal preskúmania

oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. z 11. septembra 2009. Generálna

prokuratúra v tomto konaní sp. zn. IV/2 Gn 28/10 vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010

okrem toho, že sa stotožnila s oznámením krajskej prokuratúry, uviedla, že „zo strany Ú. D.

neboli v súvislosti s podmienkami ubytovania odsúdených podľa § 18 odsek 1, odsek 2 a iné

.. zistené žiadne pochybenia, či nedostatky aj s ohľadom a majúc na

zreteli súčasné preplnenie ubytovacej kapacity tohto ústavu, ktorá skutočnosť vyplýva z

písomného stanoviska riaditeľa Ú. D. sp. zn. ÚVTOS-10-26/11-2009 z 10.9.2009...

V súvislosti s výmerou ubytovacej plochy v cele alebo izbe pre odsúdeného vo výmere

najmenej 3,5 m2 podotýkam, že zákon v prípadoch preplnenia ubytovacej kapacity

(nadmerného zvýšenia počtu odsúdených v ústave) predpokladá, resp. umožňuje stanovenú

ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť (

o výkone trestu odňatia slobody v platnom znení)...“.

2. Druhým podnetom z 2. februára 2010 sa sťažovateľ domáhal preskúmania

oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. z 5. augusta 2009. Generálna

prokuratúra v tomto konaní sp. zn. IV/2 Gn 29/10 vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010

okrem iného uviedla:

«Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn: zo dňa 02. 03. 2006 ste boli

odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením pre výkon trestu

do I. nápravného výchovnej skupiny (NVS).

Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn: zo dňa 23. 01.2009,

právoplatným dňa 27. 01. 2009, ste boli na výkon uvedeného trestu odňatia slobody

preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom

stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 13. 02. 2009

právoplatným toho istého dňa ste boli uznaný vinným z trestného činu marenia výkonu

úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1,

... a bol Vám uložený úhrnný súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 7 rokov 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody

do I. nápravnej výchovnej skupiny (NVS) za súčasného zrušenia výroku o treste vo výmere

7 rokov uložený rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn: .

Následne ste boli dňa 17 .03. 2009 premiestnený do Ú. D. z ústavu... a po

absolvovaní nástupného oddielu ste boli komisiou zaradený do diferenciačnej skupiny „C“

v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.

...

Do diferenciačnej skupiny „ B " podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky ste

neboli zaradený z dôvodu, že ste neboli súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu

so stredným stupňom stráženia v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o výkone trestu odňatia slobody

č. , v prípade, ak bol odsúdený takto súdom preradený, umiestni sa do oddielu

s diferenciačnou skupinou „ B " priamo po pobyte v nástupom oddiele, čo avšak nie je Váš

prípad, ako sa mylne domnievate.

Vy ste boli iba premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ú. D. v súlade

s rozsudkom sp. zn: a zaradený do diferenciačnej skupiny „C“ z dôvodu, že ste

sa počas výkonu trestu opakovane dopustili disciplinárneho previnenia.

Váš názor, že ústav by mal ku dňu 13. 02. 2009 postupovať rovnako, akoby ste

nastúpili výkon trestu prvýkrát, nemá žiadnu oporu v zákone a vyhláške upravujúcej výkon

trestu odňatia slobody.

Keďže som v postupe Ú. D. žiadne porušenie právnych noriem nezistila, Váš podnet

ako nedôvodný odkladám.»

3. V poslednom prípade sa sťažovateľ opakovaným podnetom z 1. februára 2010

domáhal preskúmania oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. z 27. mája 2009

a vybavenia jeho podnetu prokurátorom generálnej prokuratúry v liste č. k.

z 21. augusta 2009. Generálna prokuratúra (v zastúpení riaditeľa

trestného odboru ako nadriadeného prokurátora) v tomto konaní sp. zn.

vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010 okrem iného uviedla:

„Postup a vybavenie Vašich podnetov v predmetnej veci zo strany Krajskej

prokuratúry Trenčín (upovedomenie o vybavení podnetu sp. zn. -4 z 27.5.2009),

ako i zo strany prokurátora Trestného odboru Generálnej prokuratúry (upovedomenie

o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. -8 z 21.8.2009) považujem za vecne

správne a zákonom odôvodnené, pričom v podrobnostiach Vás na tieto vybavenia

odkazujem...

S poukazom na doteraz uvedené a poukázané považujem Váš ďalší opakovaný podnet

za vybavený, a ako nedôvodný ho odkladám.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre v platnom znení).“

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že zákonnou povinnosťou

generálnej prokuratúry bolo na všetky podnety sťažovateľa primeraným spôsobom

reagovať. Tieto povinnosti generálna prokuratúra splnila oznámeniami zo 6. apríla 2010,

keď zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že generálna prokuratúra

nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, a tým sa odchýlila od jeho očakávaní

ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa

a prípadne iných zaručených práv podľa a dohovoru.

Ústavný súd tiež nezistil, že by podnety a opakovaný podnet neboli riadne podľa

zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadenými prokurátormi podľa platných právnych

noriem, ako to tvrdí sťažovateľ a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi

označenými základnými právami podľa a právami podľa dohovoru, ktorá

by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne po prípadnom možnom prijatí tejto

sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej

proti generálnej prokuratúre vo všetkých konaniach označených sťažovateľom a rozhodol

o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010