Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 273/2010
PDF · 205.01 KB
No categories available
III. ÚS 273/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 4 a
čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 , čl. 13 ods. 1 až 4, čl. 149, čl.
150, čl. 151 a čl. 152 ods.1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 10 a čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach
vedených pod sp. zn. IV/2 Gn 28/2010, sp. zn. IV/2 Gn 29/2010 a sp. zn. IV/2 Gn 48/2010 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010
doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 4 a
čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2,
čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1 a 4 , čl. 13 ods. 1 až 4, čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 1 a 4
ústavy a práv podľa čl. 8, čl. 10 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach vedených pod
sp. zn. IV/2 Gn 28/2010, sp. zn. IV/2 Gn 29/2010 a sp. zn. IV/2 Gn 48/2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vyslovuje nespokojnosť s postupom
generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov a opakovaného podnetu proti
oznámeniam Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) proti
nariadeniu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, ktorý
podľa neho postupoval v rozpore so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia
slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (novelizáciou toho zákona zákonom
č. 93/2008 Z. z.) tým, že obmedzil jeho pohyb ako odsúdeného a vymedzil mu priestory
v ústave podľa časového plánu, prípadne určil, kedy môže sledovať televíziu a podobne.
Obdobne nebol spokojný s tým, že bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
5 Nt 29/2008 z 23. januára 2009 na výkon trestu odňatia slobody preradený z ústavu
s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia a po absolvovaní
nástupného oddielu bol komisiou zaradený do diferenciačnej skupiny „C“ v súlade
s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
že generálna prokuratúra postupom v konaniach vedených pod sp. zn. IV/2 Gn 28/10
a sp. zn. IV/2 Gn 29/10 porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu, právo
na spravodlivé súdne konanie, právo na nezávislý a nestranný orgán (prokurátora), právo
na riadne odôvodnené upovedomenie o vybavení podnetu, princíp právnej istoty
a zákonnosti a ústavnosti podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 47 ods. 3, čl. 51 ods. 1,
čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 4 a v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4
Obdobne sťažovateľ požadoval nálezom vysloviť, že generálna prokuratúra
postupom v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 48/10 porušila jeho základné právo na inú
právnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na nezávislý a nestranný orgán
(prokurátora), právo na riadne odôvodnené upovedomenie o vybavení opakovaného
podnetu, princíp právnej istoty a zákonnosti a ústavnosti podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení
s čl. 47 ods. 3, čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151 a čl. 152 ods. 4 a v spojení s čl. 1, čl. 2
ods. 2, čl. 7 ods. 5 v spojení s porušením zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4
a čl. 13 ods. 1 až 4 ústavy, v spojení s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 až 4
ústavy a práv podľa čl. 8, čl. 10 a čl. 14 dohovoru.
Ďalej požadoval, aby ústavný súd zrušil upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.
IV/2 Gn 28/10 zo 6. apríla 2010, sp. zn. IV/2 Gn 29/10 zo 6. apríla 2010 a sp. zn.
IV/2 Gn 28/10 zo 6. apríla 2010 a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zakázal generálnej
prokuratúre pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa. Súčasne sa domáha
aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €.
Súčasťou sťažnosti sťažovateľa bola žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané
náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom
nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne
prerokoval sťažnosť sťažovateľka podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal,
či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).
1. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy
(najmä čl. 46 ods. 1 ústavy) a práv podľa dohovoru došlo postupom generálnej prokuratúry
a jej oznámeniami zo 6. apríla 2010 v konaniach vedených pod sp. zn. IV/2 Gn 28/2010,
sp. zn. IV/2 Gn 29/2010 a sp. zn. IV/2 Gn 48/2010, pretože generálna prokuratúra jeho
podnety, resp. opakované podnety proti oznámeniam krajskej prokuratúry odložila podľa
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“). Podstata nespokojnosti sťažovateľa s vybavením jeho podnetov
a opakovaného podnetu spočívala tiež v tom, že generálna prokuratúra sa nestotožnila
s jeho názorom, podľa ktorého mal byť zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, a nie
do diferenciačnej skupiny „C“, pričom ako dôvody preradenia orgány prokuratúry uviedli,
že sa počas výkonu trestu opakovane dopustil disciplinárneho previnenia. Ani jeho
požiadavka, že pri preradení do ústavu so stredným stupňom stráženia (Dubnica nad
Váhom) mal riaditeľ ústavu postupovať v jeho prípade, akoby nastúpil výkon trestu
prvýkrát, nemal podľa generálnej prokuratúry žiadnu oporu v zákone a vyhláške
upravujúcej výkon trestu odňatia slobody.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34
ods. 2 zákona zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom
(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva
dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu)
vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
Podľa § 2 zákona o prokuratúre je prokuratúra samostatná hierarchicky usporiadaná
jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia
prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet
v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje
nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,
v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci.
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa je ústavný súd toho názoru, že generálna
prokuratúra sa jeho podnetmi (opakovanými podnetmi) v napadnutom konaní zaoberala
a o spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela.
1. Prvým podnetom z 2. februára 2010 sa sťažovateľ domáhal preskúmania
oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. 3 Kn 92/09 z 11. septembra 2009. Generálna
prokuratúra v tomto konaní sp. zn. IV/2 Gn 28/10 vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010
okrem toho, že sa stotožnila s oznámením krajskej prokuratúry, uviedla, že „zo strany Ú. D.
neboli v súvislosti s podmienkami ubytovania odsúdených podľa § 18 odsek 1, odsek 2 a iné
zákona č. 475/2005 Z. z... zistené žiadne pochybenia, či nedostatky aj s ohľadom a majúc na
zreteli súčasné preplnenie ubytovacej kapacity tohto ústavu, ktorá skutočnosť vyplýva z
písomného stanoviska riaditeľa Ú. D. sp. zn. ÚVTOS-10-26/11-2009 z 10.9.2009...
V súvislosti s výmerou ubytovacej plochy v cele alebo izbe pre odsúdeného vo výmere
najmenej 3,5 m2 podotýkam, že zákon v prípadoch preplnenia ubytovacej kapacity
(nadmerného zvýšenia počtu odsúdených v ústave) predpokladá, resp. umožňuje stanovenú
ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť (§ 18 odsek 1 zákona č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody v platnom znení)...“.
2. Druhým podnetom z 2. februára 2010 sa sťažovateľ domáhal preskúmania
oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. 3 Kn 79/09 z 5. augusta 2009. Generálna
prokuratúra v tomto konaní sp. zn. IV/2 Gn 29/10 vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010
okrem iného uviedla:
«Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn: 5T 223/05 zo dňa 02. 03. 2006 ste boli
odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením pre výkon trestu
do I. nápravného výchovnej skupiny (NVS).
Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn: 5Nt 29/2008 zo dňa 23. 01.2009,
právoplatným dňa 27. 01. 2009, ste boli na výkon uvedeného trestu odňatia slobody
preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom
stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 34T 58/2008 zo dňa 13. 02. 2009
právoplatným toho istého dňa ste boli uznaný vinným z trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1,
§ 171 ods. 2 písm. b) Trestného zákona... a bol Vám uložený úhrnný súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do I. nápravnej výchovnej skupiny (NVS) za súčasného zrušenia výroku o treste vo výmere
7 rokov uložený rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn: 5T 223/05.
Následne ste boli dňa 17 .03. 2009 premiestnený do Ú. D. z ústavu... a po
absolvovaní nástupného oddielu ste boli komisiou zaradený do diferenciačnej skupiny „C“
v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.
Do diferenciačnej skupiny „ B " podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky ste
neboli zaradený z dôvodu, že ste neboli súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu
so stredným stupňom stráženia v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o výkone trestu odňatia slobody
č. 475/2005 Z.z., v prípade, ak bol odsúdený takto súdom preradený, umiestni sa do oddielu
s diferenciačnou skupinou „ B " priamo po pobyte v nástupom oddiele, čo avšak nie je Váš
prípad, ako sa mylne domnievate.
Vy ste boli iba premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ú. D. v súlade
s rozsudkom sp. zn: 34T 58/2008 a zaradený do diferenciačnej skupiny „C“ z dôvodu, že ste
sa počas výkonu trestu opakovane dopustili disciplinárneho previnenia.
Váš názor, že ústav by mal ku dňu 13. 02. 2009 postupovať rovnako, akoby ste
nastúpili výkon trestu prvýkrát, nemá žiadnu oporu v zákone a vyhláške upravujúcej výkon
trestu odňatia slobody.
Keďže som v postupe Ú. D. žiadne porušenie právnych noriem nezistila, Váš podnet
ako nedôvodný odkladám.»
3. V poslednom prípade sa sťažovateľ opakovaným podnetom z 1. februára 2010
domáhal preskúmania oznámenia krajskej prokuratúry sp. zn. 3 Kn 56/09 z 27. mája 2009
a vybavenia jeho podnetu prokurátorom generálnej prokuratúry v liste č. k.
IV/2 Gn 48/09 08 z 21. augusta 2009. Generálna prokuratúra (v zastúpení riaditeľa
trestného odboru ako nadriadeného prokurátora) v tomto konaní sp. zn. IV/2 Gn 48/10
vo svojom oznámení zo 6. apríla 2010 okrem iného uviedla:
„Postup a vybavenie Vašich podnetov v predmetnej veci zo strany Krajskej
prokuratúry Trenčín (upovedomenie o vybavení podnetu sp. zn. 3Kn 56/09-4 z 27.5.2009),
ako i zo strany prokurátora Trestného odboru Generálnej prokuratúry (upovedomenie
o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/2 Gn 48/09-8 z 21.8.2009) považujem za vecne
správne a zákonom odôvodnené, pričom v podrobnostiach Vás na tieto vybavenia
odkazujem...
S poukazom na doteraz uvedené a poukázané považujem Váš ďalší opakovaný podnet
za vybavený, a ako nedôvodný ho odkladám.
Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti
opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali
na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať
nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení).“
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že zákonnou povinnosťou
generálnej prokuratúry bolo na všetky podnety sťažovateľa primeraným spôsobom
reagovať. Tieto povinnosti generálna prokuratúra splnila oznámeniami zo 6. apríla 2010,
keď zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že generálna prokuratúra
nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, a tým sa odchýlila od jeho očakávaní
ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a prípadne iných zaručených práv podľa ústavy a dohovoru.
Ústavný súd tiež nezistil, že by podnety a opakovaný podnet neboli riadne podľa
zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadenými prokurátormi podľa platných právnych
noriem, ako to tvrdí sťažovateľ a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi
označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru, ktorá
by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne po prípadnom možnom prijatí tejto
sťažnosti na ďalšie konanie.
Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej
proti generálnej prokuratúre vo všetkých konaniach označených sťažovateľom a rozhodol
o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať
sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2010