Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 307/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu Bratislava II sp.

zn. z 21. apríla 2009 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 5. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný opravný prostriedok podľa

čl. 13 dohovoru a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru rozsudkami Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. apríla 2009 a Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. mája 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd a krajský súd porušili jeho označené

základné práva a slobody v konaní o zaplatenie istiny v sume 348,70 €, keď akceptovali

taký dôkaz predložený žalobcom: „...(falsifikát nie je podpísaný, nie je opečiatkovaný

a obsahuje 7-bodov textu) kdežto original je podpísaný, opečiatkovaný a obsahuje iba 5-

bodov textu“.

Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany právnej zástupkyne žalobcu bol spáchaný

trestný čin podľa „ “.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„II. A. Okresný súd Bratislava II v konaní a Krajský súd Bratislava v

konaní -123 použili za základ posudzovania veci falsifikát namiesto

originálu dôkazu a tým porušili základné právo D. B. garantované čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl.

14 medzinárodného dohovoru.

II. B. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava porušili základné práva D.

B. garantované čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu

3 -123 zo dňa 05. 05. 2010 a zrušuje rozsudok Okresného súdu BA II

a dňa 21. 04. 2009, vec vracia OS BA II na nové konanie.

II. D. Okresný súd BA II, je povinný podať trestné oznámenie na JUDr. M. K. trestné

oznámenie za spáchaný trestný čin § 344 Tr. z. MARENIE SPRAVODLIVOSTI.

II. E. Okresný sud Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000

EUR a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 50.000 EUR ,

obivaja v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, Okresný súd BA II je

povinný zaplatiť trovy advokáta...

Ústavný súd predkladá podnet na disciplinárne konanie proti sudkyni JUDr. M. Š. a

senátu JUDr. E. O. Súdnej rade SR pre ich zneužitie právomoci a použitie falsifikátu ako

pravého dôkazu, hoci boli na to opakovane upozornené.“

Sťažovateľ tiež žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom

z dôvodov že nemá prostriedky na advokáta, je bez príjmov od mája 2006, je invalid,

nositeľ ZŤP, nemá možnosť zárobku...

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru

rozhodnutiami všeobecných súdov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

1. Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k.

z 21. apríla 2009, ústavný súd uvádza, že ustanovenie

limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa

ochrany svojich práv v súvislosti s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 21. apríla 2009, ktorým bolo vyhovené žalobe žalobcu, podľa platnej právnej úpravy

občianskeho súdneho konania domáhal podaním odvolania, o ktorom rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 5. mája 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil.

Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu sťažovateľovmu

právu na spravodlivé súdne konanie na základe opravných prostriedkov, ktorá vyplýva

priamo z ustanovení ( a nasl.), vylučuje (s ohľadom na

znenie ) právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti

smerujúcej priamo proti procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu

prvého stupňa.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 5. mája

2010, ktorým rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa tak, že napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ,

).

Ústavný súd taktiež vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (a tým aj dohovoru) by došlo vtedy, ak by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby () alebo v prípade

opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom

konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým

súdnym rozhodnutím.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu (aj okresného súdu) vyplýva, že

hodnotenie skutkového a právneho stavu nevykazuje žiadne odchýlky od pravidiel

logického uvažovania, ktoré by vyústilo do nezrozumiteľného alebo nejasného záveru

o jeho zisteniach. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý

vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo

a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu námietok sťažovateľa, ako aj z odôvodnenia

rozhodnutia krajského súdu nezistil, že by jeho závery boli svojvoľné alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou.

Odvolací súd k námietke sťažovateľa prednesenej tiež ústavnému súdu jasne na s. 3

rozsudku vysvetlil, že „nedodanie vonkajšieho parapetu nemožno považovať za vadu diela,

pretože ani žalovaným predložená cenová ponuka nepotvrdzuje, že vonkajší parapet tvoril

časť diela, ktorý mal žalobca podľa zmluvy o dielo č... z 5. októbra 2006 pre žalovaného

vyhotoviť“.

Rozhodnutie krajského súdu je potrebné kvalifikovať ako ústavne konformné

a zlučiteľné s obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a sťažovateľova nespokojnosť

s obsahom tohto rozhodnutia nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich práv zaručených čl. 13 a čl. 14 dohovoru,

neuviedol však žiadne dôvody, v čom vidí porušenie týchto práv, ani nepreukázal, akým

spôsobom sa mal krajský súd dopustiť porušenia označených práv, a žiadne také okolnosti

nevyplývajú tiež z jeho doterajšieho postupu, resp. rozhodnutia.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto v časti odmietol podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa inými požiadavkami sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010