Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 255/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. R. F., Š., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra

2009 doručená sťažnosť Ing. P. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. R. F., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. septembra 2009,

v ktorom okresný súd rozhodoval o námietkach sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí

exekúcie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že namieta predovšetkým „tú skutočnosť, že

na výkon exekúcie nie sú splnené hmotnoprávna podmienka, nevyhnutná k tomu, aby veriteľ

– v exekučnom konaní označený ako oprávnený, mal nárok na vymáhanie pohľadávky voči

sťažovateľovi – v exekučnom konaní označenom ako povinný, ktorý je ručiteľom ohľadne

vymáhanej pohľadávky. Oprávnený totiž v podanom návrhu nepreukázal, že by na plnenie

vyzval dlžníka vymáhanej pohľadávky, a tomuto na plnenie poskytol v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia , primeranú lehotu. Z dôvodu nesplnenia

tejto zákonom stanovenej podmienky je prebiehajúca exekúcia neprípustná, vo veci konajúci

exekútor v danom prípade nemal vykonať nijaké úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky,

rovnako ako exekučný súd bez riadneho preskúmania naplnenia všetkých hmotnoprávnych

podmienok, nemal vydať poverenie na vykonávanie tejto exekúcie. Z uvedených dôvodov sú

tu okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu vo vzťahu k ručiteľovi –

povinnému.

V zmysle ust. Veriteľ je povinný bez zbytočného

odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Napriek týmto skutočnostiam porušovateľ, po prejednaní námietok na 2 vytýčených

termínoch pojednávania, rozhodol tak, že námietky povinného (sťažovateľa) proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, zamietol“.

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že:

„Uvedené hmotnoprávne skutočnosti sú však významné iba pri preukazovaní

predmetného nároku a v prípadnom konaní pred súdom výsledkom ktorého bude resp. má

byť prípadný budúci exekučný titul. V prípade právoplatného a vykonateľného exekučného

titulu (ktorým je v tomto prípade aj notárska zápisnica) sa exekučný súd už nemôže

zaoberať argumentmi hmotného práva, ktoré mali predchádzať vydaniu exekučného titulu.“

Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie okresného súdu „trpí vadou

a nedostatkom preskúmateľnosti, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval a na

základe akých skutočností a právnych predpisov rozhodol. Týmto postupom (vydaním

nepreskúmateľného rozhodnutia) boli porušené práva sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

Ing. P. Š., ... na základe SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Ustavný súd SR uznesenie Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. zo dňa

09. 09. 2009 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu v Pezinku.

3. Ing. P. Š., ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva Euro a 38 centov), a to za 2 úkony právnej pomoci (príprava

a prevzatie veci, spísanie sťažnosti; 115,90 € + 6,95 € paušál hotových výdavkov + 19 %

DPH), ktorú je Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť k rukám jeho advokátky

JUDr. R. F., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť môže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu v zásade

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely – prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii

súdnej moci ústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden

od druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich

s osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou ().

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,

nie však zákonnosti. Naopak, všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Ako už ústavný súd opakovane uviedol (napr. ), ochrana

, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie

je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú

pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom ( ).

V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne

s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, ). Ústavno-súdna ingerencia do rozhodovacej činnosti krajského

súdu v prípade sťažovateľa by teda bola možná len v tom prípade, ak by jeho konanie

a rozhodnutie priamo zasahovalo do jeho alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou garantovaných práv. V prípade uznesenia okresného súdu namietaného

sťažovateľom však to tak nie je.

Sťažovateľove námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie smerovali najmä

proti tomu, že „... oprávnený vo svojom návrhu nepreukázal, že dlžníka vyzval na plnenie

vymáhanej pohľadávky a súčasne mu neposkytol primeranú lehotu v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia. Povinný má za to, že z uvedeného dôvodu je takto vedená exekúcia

neprípustná, a preto vo veci konajúci exekútor by nemal vykonať žiadne úkony smerujúce

k vymáhaniu pohľadávky.

Povinný taktiež vo svojich námietkach súdu uviedol, že oprávnený porušil

ustanovenie , podľa ktorého veriteľ je povinný bez zbytočného

odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky, vzhľadom

k tomu, že sa osobne dotazoval u N. L., t. j. osoby, ktorá oprávnenému poskytla titulom

pôžičky peňažné prostriedky, aby ich oprávnený mohol ďalej poskytnúť vo forme pôžičky

peňazí spoločnosti P., s. r. o.. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že N. L. mu oznámil,

že jeho pohľadávka zo strany oprávneného už bola uspokojená a má vedomosť o tom, že

spoločnosť P., s. r. o., taktiež pôžičku peňazí oprávnenému vrátila. Z uvedeného mal

povinný za to, že zanikol dlh zo strany dlžníka, a preto považoval za zaniknutý aj svoj

ručiteľský záväzok. Dňa 11. 05. 2009 povinný doručil tunajšiemu súdu fotokópiu zmluvy o

postúpení pohľadávky 08. 07. 2008 uzavretú medzi T. Š. ako postupcom a M., s. r. o. ako

postupníkom o ktorej sa povinný dozvedel až dna 05. 05. 2009 na OO PZ v Dunajskej

Strede, kde bol predvolaný ako svedok, a preto má za to, že oprávnený nieje osobou aktívne

vecne legitimovanou v tomto konaní...

V konaní pred súdom povinný na svojich námietkach zotrval a žiadal im vyhovieť

pričom súčasne poukázal na to, že ručiteľský záväzok má povahu občianskoprávneho

záväzku a nemožno naň (bez výslovnej písomnej dohody zúčastnených strán o aplikácií

v zmysle ust. a ) použiť

ustanovenia .“.

K jednotlivým námietkam sťažovateľa o upovedomení a začatí exekúcie okresný súd

v uznesení č. k. -97 z 9. septembra 2009 uviedol:

„Zákon ustanovuje akými skutočnosťami je možné námietky proti exekúcii

odôvodniť. Len dôvodmi, ktoré zákon pripúšťa. K iným dôvodom súd pri rozhodovaní

nemôže prihliadnuť. Naviac tieto dôvody môžu spočívať iba v skutočnostiach, ktoré vznikli

po vydaní exekučného titulu a ktoré spočívajú: a) v zániku nároku, b) bránia

vymáhateľnosti, c) v dôsledku iných okolností, d) v tom, že oprávnený nie je právnym

nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Na iné dôvody exekučný súd nemôže pri

rozhodovaní o námietke prihliadnuť. To však neplatí, ak sa vyskytnú skutočnosti, na ktoré

musí súd pri rozhodovaní prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Slnenie dlhu je najtypickejší spôsob zániku práva a povinnosti. Predpokladom zániku

dlhu je však to, že dlh bol splnený riadne a včas. Dlh je splnený riadne, ak dlžník poskytne

veriteľovi plnenie, ktoré bolo obsahom záväzku, na mieste dohodnutom alebo inak určenom.

Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, a ak nebolo dohodnuté inak, má právo voľby

dlžník. Za riadne plnenie možno považovať i plnenie dlžníka tomu, kto predložil veriteľovo

potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie. Ak je peňažný dlh plnený prostredníctvom

peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy na

účet veriteľa v peňažnom ústave, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak

osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Keďže v uvedenom prípade ide o vzťah ručiteľ – veriteľ, súd v danom prípade

skúmal, či došlo resp. nedošlo k zániku hlavného záväzku t. j. dlhu, pričom z výsluchu

svedka – konateľky spoločnosti P., s. r. o., Evy Pačesovej mal za preukázané, že predmetný

dlh medzi oprávneným a dlžníkom (P., s. r. o.) nezanikol splnením zo strany dlžníka, to

znamená, že nezanikol ani ručiteľský (akcesorický) záväzok medzi oprávneným a povinným.

Súd sa nestotožnil argumentáciou povinného, že došlo k porušeniu ust. § 306 ods. 1

, z dôvodu, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na

vymáhame predmetného nároku a to z dôvodu, že oprávnený nepreukázal, že dlžníka

písomne vyzval na plnenie vymáhanie pohľadávky, a preto je exekúcia neprípustná.

Podľa názoru súdu je pravdou, že ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo

povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú

povahu. Ručiteľ je totiž povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok,

napriek písomnej výzve veriteľa aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje v pozícii náhradného

dlžníka. Uvedené hmotnoprávne skutočnosti sú však významné iba pri preukazovaní

predmetného nároku a v prípadnom konaní pred súdom výsledkom ktorého bude resp. má

byť prípadný budúci exekučný titul. V prípade právoplatného a vykonateľného exekučného

titulu (ktorým je v tomto prípade aj notárska zápisnica) sa exekučný súd už nemôže

zaoberať argumentmi hmotného práva, ktoré mali predchádzať vydaniu exekučného titulu.

Inými skutočnosťami uvádzanými povinným sa exekučný súd nemal povinnosť

vysporiadať s prihliadnutím na zásahu koncentrácie v námietkovom konaní.

Podľa ust. ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí,

nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady

a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Povinný

nepreukázal, Že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dlžník uhradil vymáhanú

pohľadávku oprávnenému, a preto súd na základe zisteného skutkového stavu námietky

povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody,

pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.“

Takéto odôvodnenie okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu vnútorne

logické, nie je ani prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle, a preto ho nemožno

označiť ani ako arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Ústavný súd konštatuje, že

namietané uznesenie zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom reaguje na všetky

relevantné námietky sťažovateľa a dáva odpoveď na otázku, prečo okresný súd námietky

sťažovateľa zamietol.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že medzi odôvodnením uznesenia

okresného súdu sp. zn. a namietaným porušením základného práva

sťažovateľa podľa ani práva podľa dohovoru neexistuje taká

spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie. Vzhľadom na to pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010