Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 255/2010
PDF · 203.1 KB
No categories available
IV. ÚS 255/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. R. F., Š., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 28/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra
2009 doručená sťažnosť Ing. P. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. R. F., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 28/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009,
v ktorom okresný súd rozhodoval o námietkach sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí
exekúcie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že namieta predovšetkým „tú skutočnosť, že
na výkon exekúcie nie sú splnené hmotnoprávna podmienka, nevyhnutná k tomu, aby veriteľ
– v exekučnom konaní označený ako oprávnený, mal nárok na vymáhanie pohľadávky voči
sťažovateľovi – v exekučnom konaní označenom ako povinný, ktorý je ručiteľom ohľadne
vymáhanej pohľadávky. Oprávnený totiž v podanom návrhu nepreukázal, že by na plnenie
vyzval dlžníka vymáhanej pohľadávky, a tomuto na plnenie poskytol v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, primeranú lehotu. Z dôvodu nesplnenia
tejto zákonom stanovenej podmienky je prebiehajúca exekúcia neprípustná, vo veci konajúci
exekútor v danom prípade nemal vykonať nijaké úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky,
rovnako ako exekučný súd bez riadneho preskúmania naplnenia všetkých hmotnoprávnych
podmienok, nemal vydať poverenie na vykonávanie tejto exekúcie. Z uvedených dôvodov sú
tu okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu vo vzťahu k ručiteľovi –
povinnému.
V zmysle ust. § 305 Obchodného zákonníka Veriteľ je povinný bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
Napriek týmto skutočnostiam porušovateľ, po prejednaní námietok na 2 vytýčených
termínoch pojednávania, rozhodol tak, že námietky povinného (sťažovateľa) proti
upovedomeniu o začatí exekúcie, zamietol“.
Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že:
„Uvedené hmotnoprávne skutočnosti sú však významné iba pri preukazovaní
predmetného nároku a v prípadnom konaní pred súdom výsledkom ktorého bude resp. má
byť prípadný budúci exekučný titul. V prípade právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu (ktorým je v tomto prípade aj notárska zápisnica) sa exekučný súd už nemôže
zaoberať argumentmi hmotného práva, ktoré mali predchádzať vydaniu exekučného titulu.“
Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie okresného súdu „trpí vadou
a nedostatkom preskúmateľnosti, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval a na
základe akých skutočností a právnych predpisov rozhodol. Týmto postupom (vydaním
nepreskúmateľného rozhodnutia) boli porušené práva sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 28/2009 porušil právo
Ing. P. Š., ... na základe čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
2. Ustavný súd SR uznesenie Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. 8 Er 28/2009 zo dňa
09. 09. 2009 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu v Pezinku.
3. Ing. P. Š., ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom
dvestodeväťdesiatdva Euro a 38 centov), a to za 2 úkony právnej pomoci (príprava
a prevzatie veci, spísanie sťažnosti; 115,90 € + 6,95 € paušál hotových výdavkov + 19 %
DPH), ktorú je Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť k rukám jeho advokátky
JUDr. R. F., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť môže podať fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných
práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu v zásade
neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci
všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani
ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné
súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva
oddiely – prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii
súdnej moci ústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden
od druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich
s osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou (II. ÚS 1/95).
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,
nie však zákonnosti. Naopak, všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,
ale aj ústavnosť. Ako už ústavný súd opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01), ochrana
ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie
je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú
pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).
V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd
rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní
o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov
s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä
v tom, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne
s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 27/04,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Ústavno-súdna ingerencia do rozhodovacej činnosti krajského
súdu v prípade sťažovateľa by teda bola možná len v tom prípade, ak by jeho konanie
a rozhodnutie priamo zasahovalo do jeho ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou garantovaných práv. V prípade uznesenia okresného súdu namietaného
sťažovateľom však to tak nie je.
Sťažovateľove námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie smerovali najmä
proti tomu, že „... oprávnený vo svojom návrhu nepreukázal, že dlžníka vyzval na plnenie
vymáhanej pohľadávky a súčasne mu neposkytol primeranú lehotu v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia. Povinný má za to, že z uvedeného dôvodu je takto vedená exekúcia
neprípustná, a preto vo veci konajúci exekútor by nemal vykonať žiadne úkony smerujúce
k vymáhaniu pohľadávky.
Povinný taktiež vo svojich námietkach súdu uviedol, že oprávnený porušil
ustanovenie § 305 Obchodného zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky, vzhľadom
k tomu, že sa osobne dotazoval u N. L., t. j. osoby, ktorá oprávnenému poskytla titulom
pôžičky peňažné prostriedky, aby ich oprávnený mohol ďalej poskytnúť vo forme pôžičky
peňazí spoločnosti P., s. r. o.. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že N. L. mu oznámil,
že jeho pohľadávka zo strany oprávneného už bola uspokojená a má vedomosť o tom, že
spoločnosť P., s. r. o., taktiež pôžičku peňazí oprávnenému vrátila. Z uvedeného mal
povinný za to, že zanikol dlh zo strany dlžníka, a preto považoval za zaniknutý aj svoj
ručiteľský záväzok. Dňa 11. 05. 2009 povinný doručil tunajšiemu súdu fotokópiu zmluvy o
postúpení pohľadávky 08. 07. 2008 uzavretú medzi T. Š. ako postupcom a M., s. r. o. ako
postupníkom o ktorej sa povinný dozvedel až dna 05. 05. 2009 na OO PZ v Dunajskej
Strede, kde bol predvolaný ako svedok, a preto má za to, že oprávnený nieje osobou aktívne
vecne legitimovanou v tomto konaní...
V konaní pred súdom povinný na svojich námietkach zotrval a žiadal im vyhovieť
pričom súčasne poukázal na to, že ručiteľský záväzok má povahu občianskoprávneho
záväzku a nemožno naň (bez výslovnej písomnej dohody zúčastnených strán o aplikácií
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) použiť
ustanovenia Obchodného zákonníka.“.
K jednotlivým námietkam sťažovateľa o upovedomení a začatí exekúcie okresný súd
v uznesení č. k. 8 Er 28/2009-97 z 9. septembra 2009 uviedol:
„Zákon ustanovuje akými skutočnosťami je možné námietky proti exekúcii
odôvodniť. Len dôvodmi, ktoré zákon pripúšťa. K iným dôvodom súd pri rozhodovaní
nemôže prihliadnuť. Naviac tieto dôvody môžu spočívať iba v skutočnostiach, ktoré vznikli
po vydaní exekučného titulu a ktoré spočívajú: a) v zániku nároku, b) bránia
vymáhateľnosti, c) v dôsledku iných okolností, d) v tom, že oprávnený nie je právnym
nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Na iné dôvody exekučný súd nemôže pri
rozhodovaní o námietke prihliadnuť. To však neplatí, ak sa vyskytnú skutočnosti, na ktoré
musí súd pri rozhodovaní prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Slnenie dlhu je najtypickejší spôsob zániku práva a povinnosti. Predpokladom zániku
dlhu je však to, že dlh bol splnený riadne a včas. Dlh je splnený riadne, ak dlžník poskytne
veriteľovi plnenie, ktoré bolo obsahom záväzku, na mieste dohodnutom alebo inak určenom.
Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, a ak nebolo dohodnuté inak, má právo voľby
dlžník. Za riadne plnenie možno považovať i plnenie dlžníka tomu, kto predložil veriteľovo
potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie. Ak je peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy na
účet veriteľa v peňažnom ústave, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak
osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Keďže v uvedenom prípade ide o vzťah ručiteľ – veriteľ, súd v danom prípade
skúmal, či došlo resp. nedošlo k zániku hlavného záväzku t. j. dlhu, pričom z výsluchu
svedka – konateľky spoločnosti P., s. r. o., Evy Pačesovej mal za preukázané, že predmetný
dlh medzi oprávneným a dlžníkom (P., s. r. o.) nezanikol splnením zo strany dlžníka, to
znamená, že nezanikol ani ručiteľský (akcesorický) záväzok medzi oprávneným a povinným.
Súd sa nestotožnil argumentáciou povinného, že došlo k porušeniu ust. § 306 ods. 1
Obchodného zákonníka, z dôvodu, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na
vymáhame predmetného nároku a to z dôvodu, že oprávnený nepreukázal, že dlžníka
písomne vyzval na plnenie vymáhanie pohľadávky, a preto je exekúcia neprípustná.
Podľa názoru súdu je pravdou, že ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo
povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú
povahu. Ručiteľ je totiž povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok,
napriek písomnej výzve veriteľa aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje v pozícii náhradného
dlžníka. Uvedené hmotnoprávne skutočnosti sú však významné iba pri preukazovaní
predmetného nároku a v prípadnom konaní pred súdom výsledkom ktorého bude resp. má
byť prípadný budúci exekučný titul. V prípade právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu (ktorým je v tomto prípade aj notárska zápisnica) sa exekučný súd už nemôže
zaoberať argumentmi hmotného práva, ktoré mali predchádzať vydaniu exekučného titulu.
Inými skutočnosťami uvádzanými povinným sa exekučný súd nemal povinnosť
vysporiadať s prihliadnutím na zásahu koncentrácie v námietkovom konaní.
Podľa ust. § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí,
nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady
a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Povinný
nepreukázal, Že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dlžník uhradil vymáhanú
pohľadávku oprávnenému, a preto súd na základe zisteného skutkového stavu námietky
povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody,
pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.“
Takéto odôvodnenie okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu vnútorne
logické, nie je ani prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle, a preto ho nemožno
označiť ani ako arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Ústavný súd konštatuje, že
namietané uznesenie zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom reaguje na všetky
relevantné námietky sťažovateľa a dáva odpoveď na otázku, prečo okresný súd námietky
sťažovateľa zamietol.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto
odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 331/06).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že medzi odôvodnením uznesenia
okresného súdu sp. zn. 8 Er 28/2009 a namietaným porušením základného práva
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká
spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie. Vzhľadom na to pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa
už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2010