Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 270/2010
PDF · 148.01 KB
No categories available
IV. ÚS 270/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Leopoldov, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Slovenskou republikou, zastúpenou
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Petra L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2010
doručená sťažnosť P. L., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«Televízia „TA3“ porušila moje práva odvysielaním spravodajských relácií v dňoch
17. a 18. januára 2007, na podklade čoho som vo veci podal žalobu. Môj žalobný návrh sa
prejednával na Okresnom súde Bratislava II v konaní č. 19 C/49/2007, ktorý dňa
18.11.2008 vydal rozsudok, že vysielateľ porušil moje práva a ako odškodné mi musí o. i.
zaplatiť sumu vo výške 100.000.-Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vysielateľ sa voči rozsudku odvolal, avšak iba v tej časti, ktorá sa týkala povinnosti
zaplatiť trovy právneho zastupovania. Voči povinnosti zaplatiť mi uvedené odškodné sa
vysielateľ neodvolal.
Odvolací súd – t. j. Krajský súd Bratislava na hlavnom pojednávaní dňa 4. 5. 2010
v k. č. 14 Co/127/2009 uviedol, že vysielateľ neporušil moje práva, ale vzhľadom k tomu, že
nepodal odvolanie voči tej časti rozhodnutia súdu I. stupňa, ktorým bola vysielateľovi
stanovená povinnosť zaplatiť mi 100 000,-Sk sa táto časť rozsudku správoplatňuje, a teda
vysielateľ je povinný mi túto sumu uhradiť.
Vysielateľ mi však do dnes uvedenú sumu (odškodné) neuhradil, a to napriek tomu,
že podľa rozsudku tak mal spraviť do 3 dní“.
Sťažovateľ tvrdí, že tým, že televízia TA3 (ďalej aj „vysielateľ“) mu dodnes
nezaplatila odškodné, ktoré mu zaplatiť mala, a tým, že nedošlo k výkonu rozhodnutia
súdov, ktoré nariadili televízii TA3 zaplatiť mu do troch dní od právoplatnosti rozsudku
100 000 Sk, došlo k porušeniu jeho práv na „vykonateľnosť súdneho rozhodnutia“, ktoré
spadá do rámca čl. 6 dohovoru; zároveň tým došlo aj k porušeniu jeho práva „v pokoji
užívať ... majetok“ zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu.
Sťažovateľ konštatuje, že všeobecné súdy rozhodli v jeho prospech, „ale to je všetko
čo možno spraviť“, a ústavný súd zasa nemá právomoc konať a donútiť vysielateľa, aby
došlo k vykonateľnosti súdneho rozhodnutia všeobecných súdov. Ďalej konštatuje, že mu
zostáva posledná možnosť vymôcť peniaze prostredníctvom exekútora, čo má za následok
„prenesenie bremena na plecia sťažovateľa“. Je toho názoru, že ani začatie exekučného
konania nemení nič na tom, že k porušeniu jeho práv na vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia už došlo. Konečné súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa
sťažovateľa 4. mája 2010, avšak do doručenia sťažnosti ústavnému súdu nedošlo k jeho
vykonaniu.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo P. L. zaručované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (právo na vykonateľnosť súdneho rozhodnutia) a v čl. 1
dodatkového protokolu k Dohovoru (ochrana majetku) porušené Bolo.
2. Ministerstvo Spravodlivosti SR ako zástupca štátu (Slovenskej Republiky) je
povinný uhradiť P. L. sumu vo výške 10.000.-€ do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Súčasne sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom.
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
(„ďalej len „krajský súd“) o odvolaní v rozsahu napadnutom vysielateľom sp. zn.
14 Co 127/2009 zo 4. mája 2010 v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu
nebol ešte právoplatný, pretože až 20. júla 2010 krajský súd zaslal spis vrátane rozhodnutia
o odvolaní Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), ktorý bude rozsudok
krajského súdu doručovať; výrok rozsudku okresného súdu o tom, že vysielateľ je povinný
zaplatiť sťažovateľovi 100 000 Sk, právoplatný bol.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že k zásahu do jeho práv došlo ministerstvom
spravodlivosti z dôvodu, že napriek jeho úspechu v konaní mu nebola vyplatená v čase
doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu náhrada nemajetkovej ujmy v konaní o ochranu
osobnosti. Ide o pohľadávku, ktorú však má vo vzťahu k žalovanému, a nie voči orgánu
verejnej moci. Napriek tomu sťažovateľ označil za porušovateľa svojich práv štát –
Slovenskú republiku, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti. Ústavný súd v tejto
súvislosti uvádza, že ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy nie je
oprávnený zasahovať do výkonu súdnych rozhodnutí, a teda nemôže byť ani porušiteľom
sťažovateľom označených práv za nevykonanie súdneho rozhodnutia. Medzi sťažovateľom
namietaným porušením jeho práv a zodpovednosťou ministerstva spravodlivosti ako
zástupcu štátu za namietané porušenie práv sťažovateľa z dôvodu nesplnenia si povinnosti
žalovaného nie je preto príčinná súvislosť a sťažnosť sťažovateľa je z tohto dôvodu zjavne
neopodstatnená.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie
svojich práv ministerstvom spravodlivosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľ má k dispozícii
možnosť podať návrh na výkon označeného rozhodnutia v exekučnom konaní podľa § 37
a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. augusta 2010