Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 270/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Slovenskou republikou, zastúpenou

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Petra L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2010

doručená sťažnosť P. L., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Televízia „TA3“ porušila moje práva odvysielaním spravodajských relácií v dňoch

17. a 18. januára 2007, na podklade čoho som vo veci podal žalobu. Môj žalobný návrh sa

prejednával na Okresnom súde Bratislava II v konaní č. , ktorý dňa

18.11.2008 vydal rozsudok, že vysielateľ porušil moje práva a ako odškodné mi musí o. i.

zaplatiť sumu vo výške 100.000.-Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vysielateľ sa voči rozsudku odvolal, avšak iba v tej časti, ktorá sa týkala povinnosti

zaplatiť trovy právneho zastupovania. Voči povinnosti zaplatiť mi uvedené odškodné sa

vysielateľ neodvolal.

Odvolací súd – t. j. Krajský súd Bratislava na hlavnom pojednávaní dňa 4. 5. 2010

v k. č. uviedol, že vysielateľ neporušil moje práva, ale vzhľadom k tomu, že

nepodal odvolanie voči tej časti rozhodnutia súdu I. stupňa, ktorým bola vysielateľovi

stanovená povinnosť zaplatiť mi 100 000,-Sk sa táto časť rozsudku správoplatňuje, a teda

vysielateľ je povinný mi túto sumu uhradiť.

Vysielateľ mi však do dnes uvedenú sumu (odškodné) neuhradil, a to napriek tomu,

že podľa rozsudku tak mal spraviť do 3 dní“.

Sťažovateľ tvrdí, že tým, že televízia TA3 (ďalej aj „vysielateľ“) mu dodnes

nezaplatila odškodné, ktoré mu zaplatiť mala, a tým, že nedošlo k výkonu rozhodnutia

súdov, ktoré nariadili televízii TA3 zaplatiť mu do troch dní od právoplatnosti rozsudku

100 000 Sk, došlo k porušeniu jeho práv na „vykonateľnosť súdneho rozhodnutia“, ktoré

spadá do rámca čl. 6 dohovoru; zároveň tým došlo aj k porušeniu jeho práva „v pokoji

užívať ... majetok“ zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľ konštatuje, že všeobecné súdy rozhodli v jeho prospech, „ale to je všetko

čo možno spraviť“, a ústavný súd zasa nemá právomoc konať a donútiť vysielateľa, aby

došlo k vykonateľnosti súdneho rozhodnutia všeobecných súdov. Ďalej konštatuje, že mu

zostáva posledná možnosť vymôcť peniaze prostredníctvom exekútora, čo má za následok

„prenesenie bremena na plecia sťažovateľa“. Je toho názoru, že ani začatie exekučného

konania nemení nič na tom, že k porušeniu jeho práv na vykonateľnosť súdneho

rozhodnutia už došlo. Konečné súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa

sťažovateľa 4. mája 2010, avšak do doručenia sťažnosti ústavnému súdu nedošlo k jeho

vykonaniu.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo P. L. zaručované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (právo na vykonateľnosť súdneho rozhodnutia) a v čl. 1

dodatkového protokolu k Dohovoru (ochrana majetku) porušené Bolo.

2. Ministerstvo Spravodlivosti SR ako zástupca štátu (Slovenskej Republiky) je

povinný uhradiť P. L. sumu vo výške 10.000.-€ do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Súčasne sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave

(„ďalej len „krajský súd“) o odvolaní v rozsahu napadnutom vysielateľom sp. zn.

zo 4. mája 2010 v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu

nebol ešte právoplatný, pretože až 20. júla 2010 krajský súd zaslal spis vrátane rozhodnutia

o odvolaní Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), ktorý bude rozsudok

krajského súdu doručovať; výrok rozsudku okresného súdu o tom, že vysielateľ je povinný

zaplatiť sťažovateľovi 100 000 Sk, právoplatný bol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že k zásahu do jeho práv došlo ministerstvom

spravodlivosti z dôvodu, že napriek jeho úspechu v konaní mu nebola vyplatená v čase

doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu náhrada nemajetkovej ujmy v konaní o ochranu

osobnosti. Ide o pohľadávku, ktorú však má vo vzťahu k žalovanému, a nie voči orgánu

verejnej moci. Napriek tomu sťažovateľ označil za porušovateľa svojich práv štát –

Slovenskú republiku, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti. Ústavný súd v tejto

súvislosti uvádza, že ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy nie je

oprávnený zasahovať do výkonu súdnych rozhodnutí, a teda nemôže byť ani porušiteľom

sťažovateľom označených práv za nevykonanie súdneho rozhodnutia. Medzi sťažovateľom

namietaným porušením jeho práv a zodpovednosťou ministerstva spravodlivosti ako

zástupcu štátu za namietané porušenie práv sťažovateľa z dôvodu nesplnenia si povinnosti

žalovaného nie je preto príčinná súvislosť a sťažnosť sťažovateľa je z tohto dôvodu zjavne

neopodstatnená.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

svojich práv ministerstvom spravodlivosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľ má k dispozícii

možnosť podať návrh na výkon označeného rozhodnutia v exekučnom konaní podľa § 37

a nasl. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010