Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 278/2010
PDF · 125.83 KB
No categories available
I. ÚS 278/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., Z., zastúpeného Advokátkou kanceláriou K.,
spol. s r. o., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 5/2010 z 25. marca 2010 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ ) bola 7. júla 2010
faxom a následne 12. júla 2010 poštou doručená sťažnosť JUDr. R. K., Z. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 5/2010 z 25. marca 2010 (ďalej len „uznesenie
z 25. marca 2010“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu z 25. marca 2010
bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.
23 S 32/2009-89 z 21. októbra 2009 (ďalej len „rozsudok z 21. októbra 2009“) a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v uvedenom rozsudku zrušil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „žalovaná“), č. 322-6214-GC-04/2008
z 15. januára 2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen,
na základe ktorých bolo rozhodnuté, že nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
zabezpečenie sťažovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe 30. júna 2008
nezaniklo, napriek zmene právnej formy vykonávania advokácie z fyzickej osoby na
spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom
a konateľom.
Sťažovateľ uviedol, že uznesenie najvyššieho súdu z 25. marca 2010 považuje „za
zjavne neodôvodnené, arbitrárne a nepresvedčivé, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a teda vydané v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd“, a súčasne ho označil za „nezákonné a vecne nesprávne“.
Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd v uznesení z 25. marca 2010 vôbec nezaoberal
a nevysporiadal s jeho právnymi argumentmi a právnymi skutočnosťami preukázanými
v podanej žalobe, písomných podaniach a počas pojednávaní na krajskom súde, pričom
poukázal na potvrdenie Slovenskej advokátskej komory z 21. septembra 2009 o spôsobe
výkonu advokácie, potvrdenie Daňového úradu vo Zvolene z 12. júna 2009, že sťažovateľ
nie je registrovaný ako daňový subjekt oprávnený na podnikanie, a postup Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, ktorá sťažovateľa v súčasnosti neregistruje ako samostatne zárobkovo
činnú osobu.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na príslušnú judikatúru najvyššieho súdu a navrhol,
aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. 03. 2010 č. k. 7Sžso/5/2010 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25. 03. 2010 č. k. 7Sžso/5/2010 v celom rozsahu zrušuje a vec vracia
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných a iných práv
uznesením najvyššieho súdu z 25. marca 2010, ktoré podľa zistenia ústavného súdu bolo
sťažovateľovi doručené 7. mája 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom z 21. októbra 2009
rozhodnutie žalovanej č. 322-6214-GC-04/2008 z 15. januára 2009, ako aj prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd na základe odvolania žalovanej
uznesením z 25. marca 2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd uvádza, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva
alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy
pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej
prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).
Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov
rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že
ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu
túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.
Keďže rozsudok krajského súdu z 21. októbra 2009 bol v rámci preskúmania
najvyšším súdom po podaní odvolania v celom rozsahu zrušený uznesením z 25. marca
2010, v sťažovateľovej veci dosiaľ nebolo vyhlásené konečné rozhodnutie.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť,
ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje
právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu
z 25. marca 2010. Sťažovateľ bude mať/má možnosť uplatniť ochranu svojich práv v konaní
pred krajským súdom a v prípade podania odvolania pred najvyšším súdom. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04,
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010