Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., Z., zastúpeného Advokátkou kanceláriou K.,

spol. s r. o., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca 2010 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ ) bola 7. júla 2010

faxom a následne 12. júla 2010 poštou doručená sťažnosť JUDr. R. K., Z. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. marca 2010 (ďalej len „uznesenie

z 25. marca 2010“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu z 25. marca 2010

bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-89 z 21. októbra 2009 (ďalej len „rozsudok z 21. októbra 2009“) a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v uvedenom rozsudku zrušil

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „žalovaná“), č. 322-6214-GC-04/2008

z 15. januára 2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen,

na základe ktorých bolo rozhodnuté, že nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

zabezpečenie sťažovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe 30. júna 2008

nezaniklo, napriek zmene právnej formy vykonávania advokácie z fyzickej osoby na

spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom

a konateľom.

Sťažovateľ uviedol, že uznesenie najvyššieho súdu z 25. marca 2010 považuje „za

zjavne neodôvodnené, arbitrárne a nepresvedčivé, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a teda vydané v rozpore s SR a Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd“, a súčasne ho označil za „nezákonné a vecne nesprávne“.

Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd v uznesení z 25. marca 2010 vôbec nezaoberal

a nevysporiadal s jeho právnymi argumentmi a právnymi skutočnosťami preukázanými

v podanej žalobe, písomných podaniach a počas pojednávaní na krajskom súde, pričom

poukázal na potvrdenie Slovenskej advokátskej komory z 21. septembra 2009 o spôsobe

výkonu advokácie, potvrdenie Daňového úradu vo Zvolene z 12. júna 2009, že sťažovateľ

nie je registrovaný ako daňový subjekt oprávnený na podnikanie, a postup Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, ktorá sťažovateľa v súčasnosti neregistruje ako samostatne zárobkovo

činnú osobu.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na príslušnú judikatúru najvyššieho súdu a navrhol,

aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 25. 03. 2010 č. k. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 25. 03. 2010 č. k. v celom rozsahu zrušuje a vec vracia

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných a iných práv

uznesením najvyššieho súdu z 25. marca 2010, ktoré podľa zistenia ústavného súdu bolo

sťažovateľovi doručené 7. mája 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom z 21. októbra 2009

rozhodnutie žalovanej č. 322-6214-GC-04/2008 z 15. januára 2009, ako aj prvostupňové

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd na základe odvolania žalovanej

uznesením z 25. marca 2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd uvádza, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva

alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (, ).

Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že

ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu

túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Keďže rozsudok krajského súdu z 21. októbra 2009 bol v rámci preskúmania

najvyšším súdom po podaní odvolania v celom rozsahu zrušený uznesením z 25. marca

2010, v sťažovateľovej veci dosiaľ nebolo vyhlásené konečné rozhodnutie.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť,

ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v vylučuje

právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

z 25. marca 2010. Sťažovateľ bude mať/má možnosť uplatniť ochranu svojich práv v konaní

pred krajským súdom a v prípade podania odvolania pred najvyšším súdom. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010