Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 277/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ ) bola 7. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo

71/2009 z 8. apríla 2010 (ďalej len „uznesenie z 8. apríla 2010“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu z 8. apríla 2010

bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok z 11. novembra 2008“) v časti

o trovách konania a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Krajský súd v rozsudku z 11. novembra 2008 zmenil rozsudok Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. vo výroku o trovách konania tak,

že ich JUDr. V. D. (ďalej len „žalovaný“) nepriznal. Krajský súd je toho názoru, že

žalovaný v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku okresného súdu (8. januára

2008) podľa (ďalej len „OSP“) nevyčíslil trovy

prvostupňového konania. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia predložil právny zástupca

žalovaného až 14. januára 2008, teda štvrtý pracovný deň od vyhlásenia rozsudku okresného

súdu sp. zn. .

Najvyšší súd v uznesení z 8. apríla 2010 dospel k právnemu záveru, že krajský súd

nesprávne posúdil zánik lehoty na vyčíslenie trov konania, ktorá je nesporne lehotou

procesnou, a teda bola žalovaným dodržaná.

Sťažovateľ, ktorý je v súdnom konaní v postavení žalobcu, v sťažnosti uviedol, že

uznesenie z 8. apríla 2010 je vydané v rozpore s , pretože najvyšší súd

nesprávne posúdil lehotu na vyčíslenie trov konania ako lehotu procesnú, v rámci ktorej

právny zástupca žalovaného odovzdal vyčíslenie trov právneho zastúpenia na poštovú

prepravu už 11. januára 2008, a teda včas.

Sťažovateľ poukazujúc na príslušné ustanovenia je toho

názoru, že lehota upravená v je lehotou prekluzívnou, a preto ak žalovaný

trovy konania v tejto lehote nevyčíslil, jeho právo zaniklo.

Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd v odôvodnení uznesenia z 8. apríla 2010

nevyrovnal ani so skutočnosťou, že trovy konania nevyčíslil žalovaný, ale jeho právny

zástupca vo svojom vlastnom mene, a teda v rozpore s .

Sťažovateľ v sťažnosti tiež argumentoval, že uznesenie z 8. apríla 2010 považuje za

nepreskúmateľné a zmätočné, pretože v dovolaní žalovaného sa neuvádza, ktorý výrok

o trovách konania napáda, a teda „jeho dovolanie nespĺňa všetky zákonom stanovené

náležitosti“.

Súčasne sťažovateľ nesúhlasí ani s názorom najvyššieho súdu, že v konaní došlo

k vade konania v zmysle zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť

dovolania podaného žalovaným, t. j. že krajský súd odňal žalovanému možnosť konať pred

súdom. Žalovaný podľa sťažovateľa predložil dôkaz (fotokópiu podacieho lístku

z 11. januára 2008) oneskorene až v dovolacom konaní, hoci mu nič nebránilo tento dôkaz

uplatniť už v konaní pred krajským súdom. Sťažovateľ tvrdí, že dôkazy v dovolacom

konaní už nie je možné predkladať.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v jeho sťažnosti

po jej prerokovaní takto rozhodol:

„1. Právo Ing. J. J. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolu č. 11 postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 8. apríla 2010 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

8. apríla 2010 sa zrušuje a vec sa vracia na Najvyšší súd Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných a iných práv

uznesením najvyššieho súdu z 8. apríla 2010 a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom z 11. novembra 2008

potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej a súčasne zmenil výrok tohto rozsudku

v časti o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu ich

oneskoreného vyčíslenia. Najvyšší súd na základe dovolania žalovaného uznesením

z 8. apríla 2010 rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný si uplatnil náhradu trov konania

v zákonnej lehote, a preto mu krajský súd svojím postupom a rozhodnutím znemožnil

realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu ako úspešnému účastníkovi konania patria, čo

predstavuje vadu konania podľa .

Ústavný súd uvádza, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva

alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (, ).

Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že

ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu

túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Keďže rozsudok krajského súdu z 11. novembra 2008 bol v rámci preskúmania

najvyšším súdom po podaní dovolania žalovaným v napadnutej časti zrušený uznesením

z 8. apríla 2010 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie, o trovách konania

dosiaľ nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť,

ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v vylučuje

právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

z 8. apríla 2010. Sťažovateľ bude mať/má možnosť uplatniť ochranu svojich práv v konaní

pred krajským súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (, , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010