Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 293/2010
PDF · 136.33 KB
No categories available
I. ÚS 293/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. D. a I. D., obaja bytom N., zastúpených advokátom
JUDr. C. S., Č., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
25 C/29/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. D. a I. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna
2010 doručená sťažnosť P. D. a I. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C/29/2006.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:
„Dňa 24. 1. 2006 sme... podali na Okresný súd... návrh o určenie neúčinnosti
právneho úkonu...
Posledné pojednávanie vo veci bolo dňa 5. 2. 2008...
Dňa 15. 4. 2010 sme na OS... podali žiadosť, aby súd vo veci urýchlene konal
nakoľko máme dojem, že vo veci nastali zbytočné a nezákonné prieťahy. OS... však do
dnešného dňa nenariadil vo veci pojednávanie a teda meritórne nerozhodol...
Okresný súd... v podstate od posledného pojednávania dňa 5. 2. 2008 je vo veci
nečinný.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1/ Základné právo P. D... a... I. D... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upraveného v článku 48 ods. 2/ Ústavy... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu ... v konaní vedenom pod
spisovou značkou 25 C 29/2006 porušené bolo.
2. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou
25 C 29/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3./ P. D... a... I. D... priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume
1.500,-€ /slovom tisícpäťsto eur/, ktoré im je Okresný súd... povinný zaplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4/ Okresný súd... je povinný zaplatiť P. D.... a... I. D... aj všetky trovy tohto konania
na účet advokáta JUDr. C. S.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľov, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj
čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie
zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred
ním. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
7. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplývalo, že sťažovatelia
podali kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 25 C/29/2006 adresovanú
predsedovi okresného súdu. Ústavným súdom vykonaným dopytom na okresný súd bolo
navyše zistené, že sťažovatelia skutočne nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii podľa
zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
10. Ústavný súd poznamenáva, že ako kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní
(pozri bod 6 in fine) nemožno považovať písomnosť sťažovateľov z 15. apríla 2010, pretože
táto nespĺňa náležitosti „kvalifikovanej sťažnosti“, keďže nebola adresovaná predsedovi
okresného súdu. Preto postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak,
že nepreukázali splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
11. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani
z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľov
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
12. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010