Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 272/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť doc. JUDr. Ľ. G., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. J.

G., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl.

46 ods. 1 a a práv podľa , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave č. k. -126 z 9. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť doc. JUDr. Ľ. G., CSc., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2010

faxom a 1. júla 2010 poštou doručená sťažnosť doc. JUDr. Ľ. G., CSc., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B. B., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -126 z 9. marca 2010 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že krajský súd rozsudkom

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. -97 zo 17. apríla 2009,

ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania (PhDr. J. G. ako navrhovateľky a

sťažovateľa ako odporcu).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave došlo k potvrdeniu rozsudku Okresného

súdu IV. -98, ktorým bolo manželstvo mňa, sťažovateľa, uzavreté dňa 17. júla

1982 rozvedené. S rozvodom manželstva som nesúhlasil…, preto som podal odvolanie,

ktoré bolo dňa 9. 3. 2010 v konaní prejednané tak, že odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň vyslovil, že účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania. Napriek tomu, že som po rozhodnutí súdu prvého stupňa a

podanom odvolaní doručil súdu viaceré písomnosti, z ktorých je nepriamo zjavné, že sa

domáham odvolacieho konania tak, aby moja vec bola prejednaná na pojednávaní, nestalo

sa tak, pričom súd rozhodol v deň uvedený vyššie tak, že som o konaní odvolacieho súdu

nevedel. Nie je mi ani známe, či opisy mojich podaní boli zaslané protistrane, či táto bola

vyzvaná k tomu, aby sa k mojím podaniam vyjadrila a či boli vykonané také procesné

úkony, aby po mojom odvolaní, využití riadneho opravného prostriedku a písomných

podaniach bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Tvrdím, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave -126 zo dňa 9. 3.

2010, ktorý bol doručený môjmu právnemu zástupcovi 28. 4. 2010 boli porušené moje

základné ľudské práva a slobody garantované SR a medzinárodným dohovorom,

ktorý bol Slovenskou republikou ratifikovaný spočívajúce v tom, že mi bolo odňaté právo

konať pred súdom a s tým spojené právo na spravodlivý súdny proces. Veď keď už napokon

nič iné, tak odvolací súd mohol výsluchom účastníkov strán zistiť aspoň to, či ich vzťahy sú

nie konsolidované a či účastníci konania nezmenili názor na rozvod ich manželstva.

V prípade takéhoto konania súdy by mali zisťovať v každom štádiu konania či nie je možné

zachovať kompletnú rodinu. Na toto všetko poukazujem najmä preto, že dnes už okrem

dvoch dospelých dcér sme rodičmi syna M., ktorý trpí diagnózou - pervazívnou vývinovou

poruchou - Aspergerov syndróm, v dôsledku čoho prakticky je potrebné s ním nakladať

osobitne citlivo, nielen ako s dospelým, ale niekedy aj ako s dieťaťom, hoci je v súčasnej

dobe plnoletý...

Krajský súd porušil moje základné právo na spravodlivé súdne konanie, ak v rozpore

s , konal napriek tomu, aby mi bola daná možnosť pred súdom

sa vyjadriť k dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa…

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mám za to, že došlo k porušeniu mojich práv

a slobôd mne priznaných:

1. SR, konkrétne:

v čl. 12 ods. 1, kde sa hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...

v čl. 12 ods. 2, kde sa hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území SR

všetkým bez ohľadu na pohlavie alebo iné postavenie…

v čl. 46 ods. 1, kde sa hovorí, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne SR…

v čl. 48 ods. 2, kde sa hovorí, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom…

2. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne:

čl. 6, kde sa hovorí, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

v čl. 14, kde sa hovorí, že užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie…

v čl. 17, kde sa hovorí, že nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, aby dávalo

štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov

zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na

obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje…“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1/ Krajský súd v Bratislave uznesením (správne má byť rozsudkom, pozn.) č. k.

-126 zo dňa 09. 03. 2010 porušil základné ľudské práva a slobody

sťažovateľa zakotvené v a 2, , SR, v , čl.

14, čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančne zadosťučinenie v sume 2.000,- €

(slovom dvetisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť na jeho účet

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Bratislava povinný mu vyplatiť na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Zo sťažnosti vyplýva, že kľúčové námietky sťažovateľa smerujú proti rozsudku, ako

aj postupu krajského súdu, ktorý vydaniu tohto rozsudku predchádzal.

Porušenie označených základných a iných práv vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd

v konaní o jeho odvolaní proti rozvodovému rozsudku okresného súdu rozhodol vo veci bez

nariadenia pojednávania. Podľa sťažovateľa neboli splnené zákonné podmienky na takýto

postup krajského súdu, týmto postupom mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k veci

a záverom okresného súdu v odvolacom konaní a v dôsledku tohto postupu krajského súdu

nedošlo k preskúmaniu toho, či „nezmenili názor na rozvod ich manželstva“.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v znení účinnom

od 15. októbra 2008 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd

prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) ak má odvolací súd

za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) odvolací súd môže

doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich

nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok

ustanovených v § 205a.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) v ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Novelizácia vykonaná ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 15. októbra

2008, krajskému súdu umožnila rozhodnúť vo veci sťažovateľa aj bez nariadenia

pojednávania, ak dospel k záveru, že vo veci nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť

dokazovanie. O tom, či treba zopakovať alebo doplniť dokazovanie, môže krajský súd

rozhodnúť autonómne, t. j. bez ohľadu na názor účastníkov konania, podľa konkrétnych

okolností prípadu (najmä na základe dokumentácie obsiahnutej v spise). Z napadnutého

rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by krajský súd pred vyhlásením rozsudku vykonal

ďalšie dokazovanie, resp. zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Za

daných okolností ústavný súd zastáva názor, že ak krajský súd rozhodol vo veci bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, tak postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že postup a rozhodnutie

všeobecného súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej

úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (napr.

, ). Za daných okolností považoval ústavný súd postup krajského súdu,

v rámci ktorého rozhodol vo veci sťažovateľa bez nariadenia pojednávania, za ústavne

akceptovateľný a udržateľný, a na tomto základe dospel k záveru, že nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označených základných a iných práv, čo zakladá dôvod na

odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010