Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 283/2010
PDF · 143.3 KB
No categories available
I. ÚS 283/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,
B., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 16 CoE 59/2010-29 z 31. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2010
doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16 CoE 59/2010-29 z 31. marca 2010 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na
základe zmluvy o úvere zo 16. januára 2004 (ďalej len „zmluva“) poskytla sťažovateľka
fyzickej osobe úver v sume 331,94 eur, ktorý spolu s ďalšími poplatkami bol povinný dlžník
vrátiť v 8 mesačných splátkach v sume 68,38 eur od 15. januára 2004. Na zabezpečenie
úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že splnomocnený
zástupca dlžníka, priamo v zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje
povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu
exekučného titulu. Keďže dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, 22. októbra 2005 bola
notárom spísaná notárska zápisnica, ktorú podpísal v zmluve určený splnomocnený
zástupca dlžníka. Následne 2. septembra 2005 bol podaný návrh na výkon exekúcie
súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec
(ďalej len „okresný súd“) 19. októbra 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Na základe
ostatného návrhu sťažovateľky z 28. októbra 2009 na zmenu súdneho exekútora okresný
súd uznesením č. k. 14 Er 882/2005-15 z 22. decembra 2009 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho
exekútora. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil prvostupňové
uznesenie.
3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom
súdov, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového
protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 1 dodatkového protokolu,
poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu
a v podstatnom uviedla, že „tým, že súd zasiahol do vykonávacieho konania... tak, že
exekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili právo sťažovateľa vlastniť majetok
v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o. na ochranu majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu... bolo porušené uznesením Krajského súdu... sp. zn.
16 CoE/59/2010-29 zo dňa 31. 03. 2010.
2. Uznesenie Krajského súdu... sp. zn. 16 CoE/592010-29 zo dňa 31. 03. 2010
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd... priznáva spoločnosti P., s. r. o. primerané finančné zadosťučinenie
v... sume 3482,31 Eur..., ktoré mu zaplatí krajský súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd... je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o. trovy právneho zastúpenia
v sume 300,00 EUR s DPH... na účet právneho zástupcu... do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
8. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
9. Sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, vo svojom návrhu žiadala, aby
ústavný súd v súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu vyslovil porušenie (iba)
práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a zrušil toto rozhodnutie. Z obsahu sťažnosti
vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky so zastavením konania v jej exekučnej
veci, čím podľa jej názoru bolo porušené jej právo „vlastniť majetok v zmysle Protokolu 1
Dohovoru“.
10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré
považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
11. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd
považuje za potrebné uviesť, že v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou zastáva
názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv
a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne
porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.
V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom,
a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1
ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery
v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je
základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho
subsumpcia pod právne normy. Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani žiadna
vecná súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a označeným právom podľa
čl. 1 dodatkového protokolu. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010