Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 311/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., H., a I. H., B., zastúpených advokátkou JUDr.

B. Š., T., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. P. a I. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. januára

2010 doručená sťažnosť D. P. a I. H. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

,,ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že na okresnom súde na nich bola 15. novembra

2006 podaná obžaloba na skutkovom základe, že «v presne nezistenom období obvinená D.

P. spoločne s obvineným I. H. zosnovali a riadili konanie doposiaľ najmenej štyroch

doteraz nezistených páchateľov tak, že 12. 8. 2005 v čase o 23. 40 hod. v T. na ulici ...

títo zamaskovaní v kuklách v čiernom oblečení na chrbte s bielym nápisom „POLÍCIA "

ozbrojení nezistenými druhmi krátkych strelných zbraní vbehli do reštaurácie zv. „S. " kde

jeden z nich zostal stáť pri dverách, pričom mieril do reštaurácie pištoľou, ďalší

minimálne traja pristúpili k stolu v pravom rohu, kde sedeli H. H., B. B. a manželia I. Z.,

Z. Z. spoločne s poškodeným L. M. a tam jeden z páchateľov prešiel k poškodenému L. M.,

ktorého schmatol za odev a tohto stiahol tvárou k zemi, kde mu vykrútil obe ruky za chrbát,

na ktoré mu založil strieborné putá so slovami „Za podvod", následne ho zodvihli zo zeme a

išli smerom ku dverám, kde cestou jeden z nich povedal poškodenému H. H. mieriac na

naňho pištoľou „ Nehýb sa, lebo ťa dám dole!", po čom vyšli von z reštaurácie, kde

poškodený M. zakričal na priateľa A. B., ktorý stál vonku, aby zavolal políciu a keď tento

začal vytáčať telefónne číslo polície na svojom mobilnom telefóne, jeden z páchateľov mu

povedal „polož ten telefón" a mieril naňho pištoľou, po čom naložil poškodeného L. M. cez

bočné dvere do vozidla zn. ..., evidenčné číslo ..., ktoré si na tento účel dňa 12. 8. 2005

zapožičala obvinená D. P. spoločne s obvineným I. H. v požičovni S. D., keď z tohto vozidla

pred skutkom zdemontovali evidenčné číslo ... a poškodeného L. M. z miesta odviezli na

neznáme miesto, ktoré sa doposiaľ nepodarilo ustáliť, pričom dňa 15. októbra 2005 bol na

telefonický kontakt poškodeného L. M. svojej sestre A. M. použitý mobilný telefón používaný

obvinenou D. P., v ktorom bola vložená telefónna karta s číslom ..., ktorú dňa 22. 4. 2005

zakúpil obvinený I. H.“», teda spoločným konaním úmyselne zosnovali a riadili páchateľov,

aby iného násilím nútili, aby niečo konal alebo trpel, a spáchali trestný čin so zbraňou,

spoločným konaním úmyselne zosnovali a riadili páchateľov, aby iného pozbavili osobnej

slobody, čím spáchali spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine vydierania

podľa k k a

účinného do 31. decembra 2005 v jednočinnom súbehu so spolupáchateľstvom účastníctva

na trestnom čine pozbavenia osobnej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 232

ods. 1 účinného do 31. decembra 2005. Konanie na okresnom súde

je vedené pod sp. zn. a okresný súd zatiaľ vo veci nerozhodol.

3. Ďalej sťažovatelia uviedli, že po viac ako troch rokoch od podania obžaloby na

nich bola 21. decembra 2009 na okresnom súde podaná ďalšia obžaloba na skutkovom

základe, že «I.) obvinená D. P. a I. H. (stíhaní v samostatnom konaní na OS TT pod sp. zn.

) sa v mesiacoch jún až august v roku 2005 spolčili s obvinenou PaedDr. G. T.,

kde s cieľom zmocniť sa aj za použitia fyzického násilia podnikateľa L. M. narodeného

27. 8. 1965, požiadali M. P. o zrealizovanie ich zámeru za finančnú odplatu s tým, že M. P.

za týmto účelom na základe ich poverenia zjednal ďalšie osoby a to R. B. a M. T. Tieto

osoby spoločne s PaedDr. G. T. a I. H. v mesiaci júl v roku 2005 v T. sledovali pohyb, zvyky

a miesto zdržiavania sa poškodeného L. M., kde za týmto účelom M. P. s ďalšími osobami

viackrát prišiel do T., aby v súlade s inštrukciami D. P. a I. H. pri využití informácií

PaedDr. G. T. naplánovali uvedené násilné zmocnenie sa poškodeného, pričom si následne

rozdelili úlohy, a to tak, že I. H. spolu s D. P. zabezpečili mobilné telefóny, ktoré mali byť

použité na komunikáciu medzi členmi tejto skupiny, PaedDr. G. T. zisťovala pohyb L. M. a

následne prostredníctvom mobilných telefónov určených na vykonanie tejto akcie hlásila I.

H. a D. P. zistené skutočnosti. I. H., M. P., R. B. a M. T. si zabezpečili odevy čiernej farby a

plynové zbrane, pričom však H. si obstaral zbraň pravú. Dňa 12. 8. 2005 I. H. spoločne s D.

P. si v požičovni motorových vozidiel v D. zapožičali motorové vozidlo ... EČ: ..., ktoré

odviezli na vopred pripravené miesto, následne vozidlo upravili tak, že z neho demontovali

evidenčné čísla, vozidlo vybavili modrým majákom, ktorý umiestnili na prístrojovú dosku.

Vo večerných hodinách dňa 12. 8. 2005 sa I. H., M. P., R. B. a M. T. obliekli do čiernych

odevov s tričkami s nápisom „POLÍCIA" a kuklami, ozbrojili sa obstaranými pištoľami a

takto sa presunuli do blízkosti podniku „S. " na ulici ...v T.. Vozidlo ...so zdemontovanými

evidenčnými číslami riadil I. H. s tým, že vzadu sedeli M. P., R. B. a M. T. V blízkosti

podniku „S. " na ulici ... čakali na telefonický pokyn PaedDr. G. T., ktorá kontaktovala I. H.

a telefonicky mu oznámila, že poškodený L. M. sa už nachádza v objekte podniku „S. " a má

na sebe oblečenú oranžovú košeľu. Následne po tejto informácii sa I. H., M. P., M. T. a R.

B. so zapnutým majákom vozidlom presunuli priamo pred objekt „S. " na ulici ... v T., kde

v tomto oblečení, ktoré navodzovalo dojem, že ide o členov zásahovej jednotky polície

vbehli v čase okolo 23.40 hod. do baru S. s krikom „polícia", pričom I. H. zostal stáť pri

dverách, R. B. a M. T. s namierenými zbraňami dávali pozor a M. P. priskočil

k poškodenému L. M., strhol ho na zem, prikľakol ho a priložil mu putá, kde keď sa L. M.

pýtal, že za čo to je, povedal, že za podvod, pričom zvalil na zem aj H. H. L. M. aj napriek

jeho protestom naložili do tam pristaveného vozidla ..., pričom keď poškodený kládol odpor,

tak ho M. P. udrel jedenkrát pištoľou do oblasti hlavy. Pri odchode z objektu poškodený

žiadal A. B. o privolanie polície s tým, že keď A. B. vybral mobilný telefón a snažil sa volať

na políciu jeden z obvinených mu priložil ku hlave zbraň a pod hrozbou jej použitia ho

prinútil telefón zložiť. ... sa následne spolu s poškodeným L. M. premiestnili do objektu

rodinného domu D. P. v H., ulica ..., kde poškodenému L. M. páskou zalepili oči a za

pomoci pút ho pripútali k teplovodnému kúreniu, kde ho obvinená PaedDr. G. T. spolu

s ostatnými strážila a tam ho proti jeho vôli držali až do 15. 8. 2005. Dňa 15. 8. 2005 za

pomoci M. T. a I. H. previezli poškodeného L. M. osobným motorovým vozidlom, ktoré

riadila D. P., na chatu v oblasti B., popisné č. ..., ktorú si na tento účel obvinená D. P.

vypožičala, pričom v izbe na prízemí poškodeného kovovými putami pripútali o rám postele,

zalepili mu oči a ústa, striedali sa pri jeho strážení, podávali mu rôzne utišujúce lieky. M. T.

spolu s PaedDr. G. T. ho tam najmenej v priebehu dvoch dní strážili, pričom obvinená

PaedDr. G. T. kontrolovala zdravotný stav poškodeného, kde v dôsledku zhoršovania jeho

zdravotného stavu podávaním vyššie uvedených liečiv poškodeného na príkaz D. P.

odviazali, posadili za stôl, kde I. H. ozbrojený pravou zbraňou s kuklou na hlave na neho

dával pozor a D. P. využívajúc stiesnené pomery, bezmocnosť a zlý zdravotný fyzický stav

poškodeného ho opakovane nútila podpisovať ďalšie doposiaľ neustálené písomnosti, aby

sa pokúsili zakryť spáchanie predmetnej trestnej činnosti, prikázali poškodenému, aby

okrem iného vlastnoručne napísal list adresovaný denníku N., v ktorom bolo uvedené, že

nejde o únos, ale iba o stávku s priateľmi, pričom predmetný dopis bol následne aj v

denníku N. uverejnený.

II.) dňa 13. 8. 2005 v čase okolo 00.30 hod. po tom, čo poškodeného L. M. nar. 27. 8.

1965, obvinená D. P., obvinení I. H., M. P., R. B. a M. T. previezli do rodinného domu

v obci H., ul. ..., okr. T., M. P., R. B. a M. T. ho spoločným konaním pripútali za pomoci

kovových pút o stúpačku teplovodného kúrenia; kde ho následne prehľadali a zo zadného

vrecka nohavíc mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške okolo 102.000,- Sk ( v prepočte

3.385,78 Eur) a z rúk mu stiahli náramkové hodinky zn. O. v hodnote 43.002,15 Sk

(v prepočte 1.427,41 Eur), kde následne tieto hodinky a hotovosť M. P. dňa 13. 8. 2005

v ranných hodinách na bližšie nestotožnenej poľnej ceste pri meste T. odovzdal D. P., ktorá

ich prevzala napriek tomu, že vedela o ich pôvode z trestnej činnosti spáchanej na L. M. a

ako odmenu z predmetných peňazí M. P. odovzdala sumu vo výške 30.000,- Sk, čím

spôsobili poškodenému L. M. škodu na majetku najmenej vo výške 145.002,15 Sk (v

prepočte 4.813,19 Eur)»,, teda obvinení sťažovatelia a PaedDr. G. T. v bode I obžaloby

iného násilím, hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a trpel, a taký trestný čin spáchali so

zbraňou ako členovia organizovanej skupiny; obvinená D. P. v bode II obžaloby na seba

previedla vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou; obvinená

PaedDr. G. T. spoločným konaním iného pozbavila osobnej slobody, čím spáchali obvinení

sťažovatelia a PaedDr. G. T. v bode I obžaloby trestný čin vydierania podľa § 235

ods. 1 a 2 písm. a) a písm. b) ( účinného do 31.

decembra 2005); obvinená D. P. v bode II obžaloby trestný čin podielnictva podľa § 251

ods. 1 ( účinného do 31. decembra 2005); obvinená

PaedDr. G. T. v bode I obžaloby trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 ods. 1

( účinného do 31. decembra 2005) spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa (

účinného do 31. decembra 2005). Konanie na okresnom súde je vedené pod sp. zn. 30 T

112/09.

4. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 17

ods. 2 nebyť stíhaní inak, ako z dôvodov a spôsobom ustanoveným zákonom. Zásah

do označeného práva sťažovatelia vidia v tom, že na okresnom súde sú vedené dve

samostatné trestné konania, pričom v prípade trestného činu vydierania ide o totožný

skutok, ktorý je iba v obžalobe podanej na okresnom súde 21. decembra 2009 bližšie

popísaný. Tvrdia, že tým, že pred okresným súdom sú vedené dve konania pre jeden trestný

čin kladený im za vinu, je porušované ich základné právo podľa . Podľa

ich názoru ,,... zmysel, v akom sa uvedený trestný čin dáva sťažovateľom v I. a v II. rade

(obžalovaným) za vinu, je nutné vnímať ako také konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky

sú vedené jednotným zámerom a napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, sú

spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase

a predmete úkonu. Preto je nevyhnutné všetky takéto čiastkové útoky posudzovať ako jeden

trestný čin.“. Poukazujú aj na a uvádzajú, že síce nie sú stíhaní za čin,

za ktorý už boli odsúdení, ale opakovane je na nich podaná obžaloba za čin, za ktorý už na

nich obžaloba bola podaná, v čom vidia paralelné trestné stíhanie za totožný trestný čin.

5. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že

ich základné právo podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo, okresnému súdu zakázal ďalej ,,... pokračovať

v trestnom konaní proti sťažovateľom v I. a v II. rade vedenom pod sp. zn. , a to

v bode I) obžaloby pre trestný čin vydierania podľa §235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)

(číslo účinného do 31. 12. 2005)“, a priznal im náhradu trov

konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Primárnou podmienkou na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a jej následné

meritórne prerokovanie a rozhodnutie je existencia právomoci ústavného súdu o nej

rozhodnúť. Ako totiž vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu v prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd (ľudských práv

a základných slobôd) je iba subsidiárna, t. j. ústavný súd poskytuje ochranu len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd (vrátane práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov

a spôsobom ustanoveným zákonom) nerozhoduje iný súd. Iným súdom je pritom všeobecný

súd, ktorý v rámci svojej a zákonom zverenej právomoci môže poskytnúť

sťažovateľom ochranu pred namietaným porušením ich práv a slobôd. Ak takýto súd

existuje, jeho právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ktorý z tohto dôvodu

nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť (m. m.

, ).

9. Ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti ( ). Nie je

súčasťou všeobecných súdov a nemá zverenú právomoc rozhodovať v trestných

veciach, pretože toto rozhodovanie spadá do výlučnej právomoci všeobecných súdov

( ). V rámci konkrétnej kontroly ústavnosti ústavnému súdu síce

prislúcha rozhodovať o individuálnych sťažnostiach namietajúcich porušenie základných

práv a slobôd, teda aj práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom ustanoveným

zákonom, avšak len za predpokladu, že tu nie je iný (všeobecný) súd, ktorý v rámci svojej

ústavnej a zákonnej právomoci môže poskytnúť ochranu v prípade namietaného porušenia

označeného práva.

10. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na sťažovateľov boli podané okresnému

súdu dve obžaloby, ktoré sa podľa názoru sťažovateľov v časti označenia skutku [§ 235

písm. c) ] čiastočne kryjú. S ohľadom na nedostatok právomoci

trestného súdu neprislúcha ústavnému súdu v súčasnosti zaujať stanovisko k (i) totožnosti

skutku, (ii) k jeho právnej kvalifikácii a ani k (iii) možnosti posudzovania čiastkových

útokov ako jedného trestného činu. Odpovede na tieto otázky (ako aj všetky ďalšie potrebné

pre rozhodnutie o vine a treste sťažovateľov) môže (a musí) dať najskôr všeobecný súd.

Nedostatok právomoci ústavného súdu mu bráni v tom, aby posudzoval zákonnosť stíhania

sťažovateľov v zmysle skôr, ako títo v rámci svojej obhajoby prednesú

všeobecnému súdu argumenty obsiahnuté v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Z jej

obsahu je totiž zrejmé, že sťažovatelia v čase jej podania (7. január 2010) svoje sťažnostné

argumenty nepredložili okresnému súdu, na ktorom bola podaná obžaloba len

21. decembra 2009. Aj napriek tomu, že do právomoci všeobecného súdu nespadá

výslovne rozhodovať o porušení , tento je primárnym ochrancom

všetkých základných práv a slobôd, ktoré v trestnom konaní garantuje . Ústavný súd

už opakovane uviedol (napr. , ), že ochrana , prípadne

dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len

ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ).

11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc na meritórne

prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti. Právomoc poskytnúť ochranu namietanému

porušeniu práva sťažovateľov podľa má okresný súd, prípadne neskôr

na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní súd

odvolací či dovolací. Ich právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, čo bolo

dôvodom odmietnutia sťažnosti. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, neprichádzalo do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov (zákaz okresnému súdu pokračovať

v trestnom konaní, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010