Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 311/2010
PDF · 174.51 KB
No categories available
I. ÚS 311/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., H., a I. H., B., zastúpených advokátkou JUDr.
B. Š., T., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
30 T 112/09, a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. P. a I. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. januára
2010 doručená sťažnosť D. P. a I. H. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
,,ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 T 112/09.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že na okresnom súde na nich bola 15. novembra
2006 podaná obžaloba na skutkovom základe, že «v presne nezistenom období obvinená D.
P. spoločne s obvineným I. H. zosnovali a riadili konanie doposiaľ najmenej štyroch
doteraz nezistených páchateľov tak, že 12. 8. 2005 v čase o 23. 40 hod. v T. na ulici ...
títo zamaskovaní v kuklách v čiernom oblečení na chrbte s bielym nápisom „POLÍCIA "
ozbrojení nezistenými druhmi krátkych strelných zbraní vbehli do reštaurácie zv. „S. " kde
jeden z nich zostal stáť pri dverách, pričom mieril do reštaurácie pištoľou, ďalší
minimálne traja pristúpili k stolu v pravom rohu, kde sedeli H. H., B. B. a manželia I. Z.,
Z. Z. spoločne s poškodeným L. M. a tam jeden z páchateľov prešiel k poškodenému L. M.,
ktorého schmatol za odev a tohto stiahol tvárou k zemi, kde mu vykrútil obe ruky za chrbát,
na ktoré mu založil strieborné putá so slovami „Za podvod", následne ho zodvihli zo zeme a
išli smerom ku dverám, kde cestou jeden z nich povedal poškodenému H. H. mieriac na
naňho pištoľou „ Nehýb sa, lebo ťa dám dole!", po čom vyšli von z reštaurácie, kde
poškodený M. zakričal na priateľa A. B., ktorý stál vonku, aby zavolal políciu a keď tento
začal vytáčať telefónne číslo polície na svojom mobilnom telefóne, jeden z páchateľov mu
povedal „polož ten telefón" a mieril naňho pištoľou, po čom naložil poškodeného L. M. cez
bočné dvere do vozidla zn. ..., evidenčné číslo ..., ktoré si na tento účel dňa 12. 8. 2005
zapožičala obvinená D. P. spoločne s obvineným I. H. v požičovni S. D., keď z tohto vozidla
pred skutkom zdemontovali evidenčné číslo ... a poškodeného L. M. z miesta odviezli na
neznáme miesto, ktoré sa doposiaľ nepodarilo ustáliť, pričom dňa 15. októbra 2005 bol na
telefonický kontakt poškodeného L. M. svojej sestre A. M. použitý mobilný telefón používaný
obvinenou D. P., v ktorom bola vložená telefónna karta s číslom ..., ktorú dňa 22. 4. 2005
zakúpil obvinený I. H.“», teda spoločným konaním úmyselne zosnovali a riadili páchateľov,
aby iného násilím nútili, aby niečo konal alebo trpel, a spáchali trestný čin so zbraňou,
spoločným konaním úmyselne zosnovali a riadili páchateľov, aby iného pozbavili osobnej
slobody, čím spáchali spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine vydierania
podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 235 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005 v jednočinnom súbehu so spolupáchateľstvom účastníctva
na trestnom čine pozbavenia osobnej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 232
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Konanie na okresnom súde
je vedené pod sp. zn. 7 T 191/06 a okresný súd zatiaľ vo veci nerozhodol.
3. Ďalej sťažovatelia uviedli, že po viac ako troch rokoch od podania obžaloby na
nich bola 21. decembra 2009 na okresnom súde podaná ďalšia obžaloba na skutkovom
základe, že «I.) obvinená D. P. a I. H. (stíhaní v samostatnom konaní na OS TT pod sp. zn.
7T 191/2006) sa v mesiacoch jún až august v roku 2005 spolčili s obvinenou PaedDr. G. T.,
kde s cieľom zmocniť sa aj za použitia fyzického násilia podnikateľa L. M. narodeného
27. 8. 1965, požiadali M. P. o zrealizovanie ich zámeru za finančnú odplatu s tým, že M. P.
za týmto účelom na základe ich poverenia zjednal ďalšie osoby a to R. B. a M. T. Tieto
osoby spoločne s PaedDr. G. T. a I. H. v mesiaci júl v roku 2005 v T. sledovali pohyb, zvyky
a miesto zdržiavania sa poškodeného L. M., kde za týmto účelom M. P. s ďalšími osobami
viackrát prišiel do T., aby v súlade s inštrukciami D. P. a I. H. pri využití informácií
PaedDr. G. T. naplánovali uvedené násilné zmocnenie sa poškodeného, pričom si následne
rozdelili úlohy, a to tak, že I. H. spolu s D. P. zabezpečili mobilné telefóny, ktoré mali byť
použité na komunikáciu medzi členmi tejto skupiny, PaedDr. G. T. zisťovala pohyb L. M. a
následne prostredníctvom mobilných telefónov určených na vykonanie tejto akcie hlásila I.
H. a D. P. zistené skutočnosti. I. H., M. P., R. B. a M. T. si zabezpečili odevy čiernej farby a
plynové zbrane, pričom však H. si obstaral zbraň pravú. Dňa 12. 8. 2005 I. H. spoločne s D.
P. si v požičovni motorových vozidiel v D. zapožičali motorové vozidlo ... EČ: ..., ktoré
odviezli na vopred pripravené miesto, následne vozidlo upravili tak, že z neho demontovali
evidenčné čísla, vozidlo vybavili modrým majákom, ktorý umiestnili na prístrojovú dosku.
Vo večerných hodinách dňa 12. 8. 2005 sa I. H., M. P., R. B. a M. T. obliekli do čiernych
odevov s tričkami s nápisom „POLÍCIA" a kuklami, ozbrojili sa obstaranými pištoľami a
takto sa presunuli do blízkosti podniku „S. " na ulici ...v T.. Vozidlo ...so zdemontovanými
evidenčnými číslami riadil I. H. s tým, že vzadu sedeli M. P., R. B. a M. T. V blízkosti
podniku „S. " na ulici ... čakali na telefonický pokyn PaedDr. G. T., ktorá kontaktovala I. H.
a telefonicky mu oznámila, že poškodený L. M. sa už nachádza v objekte podniku „S. " a má
na sebe oblečenú oranžovú košeľu. Následne po tejto informácii sa I. H., M. P., M. T. a R.
B. so zapnutým majákom vozidlom presunuli priamo pred objekt „S. " na ulici ... v T., kde
v tomto oblečení, ktoré navodzovalo dojem, že ide o členov zásahovej jednotky polície
vbehli v čase okolo 23.40 hod. do baru S. s krikom „polícia", pričom I. H. zostal stáť pri
dverách, R. B. a M. T. s namierenými zbraňami dávali pozor a M. P. priskočil
k poškodenému L. M., strhol ho na zem, prikľakol ho a priložil mu putá, kde keď sa L. M.
pýtal, že za čo to je, povedal, že za podvod, pričom zvalil na zem aj H. H. L. M. aj napriek
jeho protestom naložili do tam pristaveného vozidla ..., pričom keď poškodený kládol odpor,
tak ho M. P. udrel jedenkrát pištoľou do oblasti hlavy. Pri odchode z objektu poškodený
žiadal A. B. o privolanie polície s tým, že keď A. B. vybral mobilný telefón a snažil sa volať
na políciu jeden z obvinených mu priložil ku hlave zbraň a pod hrozbou jej použitia ho
prinútil telefón zložiť. ... sa následne spolu s poškodeným L. M. premiestnili do objektu
rodinného domu D. P. v H., ulica ..., kde poškodenému L. M. páskou zalepili oči a za
pomoci pút ho pripútali k teplovodnému kúreniu, kde ho obvinená PaedDr. G. T. spolu
s ostatnými strážila a tam ho proti jeho vôli držali až do 15. 8. 2005. Dňa 15. 8. 2005 za
pomoci M. T. a I. H. previezli poškodeného L. M. osobným motorovým vozidlom, ktoré
riadila D. P., na chatu v oblasti B., popisné č. ..., ktorú si na tento účel obvinená D. P.
vypožičala, pričom v izbe na prízemí poškodeného kovovými putami pripútali o rám postele,
zalepili mu oči a ústa, striedali sa pri jeho strážení, podávali mu rôzne utišujúce lieky. M. T.
spolu s PaedDr. G. T. ho tam najmenej v priebehu dvoch dní strážili, pričom obvinená
PaedDr. G. T. kontrolovala zdravotný stav poškodeného, kde v dôsledku zhoršovania jeho
zdravotného stavu podávaním vyššie uvedených liečiv poškodeného na príkaz D. P.
odviazali, posadili za stôl, kde I. H. ozbrojený pravou zbraňou s kuklou na hlave na neho
dával pozor a D. P. využívajúc stiesnené pomery, bezmocnosť a zlý zdravotný fyzický stav
poškodeného ho opakovane nútila podpisovať ďalšie doposiaľ neustálené písomnosti, aby
sa pokúsili zakryť spáchanie predmetnej trestnej činnosti, prikázali poškodenému, aby
okrem iného vlastnoručne napísal list adresovaný denníku N., v ktorom bolo uvedené, že
nejde o únos, ale iba o stávku s priateľmi, pričom predmetný dopis bol následne aj v
denníku N. uverejnený.
II.) dňa 13. 8. 2005 v čase okolo 00.30 hod. po tom, čo poškodeného L. M. nar. 27. 8.
1965, obvinená D. P., obvinení I. H., M. P., R. B. a M. T. previezli do rodinného domu
v obci H., ul. ..., okr. T., M. P., R. B. a M. T. ho spoločným konaním pripútali za pomoci
kovových pút o stúpačku teplovodného kúrenia; kde ho následne prehľadali a zo zadného
vrecka nohavíc mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške okolo 102.000,- Sk ( v prepočte
3.385,78 Eur) a z rúk mu stiahli náramkové hodinky zn. O. v hodnote 43.002,15 Sk
(v prepočte 1.427,41 Eur), kde následne tieto hodinky a hotovosť M. P. dňa 13. 8. 2005
v ranných hodinách na bližšie nestotožnenej poľnej ceste pri meste T. odovzdal D. P., ktorá
ich prevzala napriek tomu, že vedela o ich pôvode z trestnej činnosti spáchanej na L. M. a
ako odmenu z predmetných peňazí M. P. odovzdala sumu vo výške 30.000,- Sk, čím
spôsobili poškodenému L. M. škodu na majetku najmenej vo výške 145.002,15 Sk (v
prepočte 4.813,19 Eur)»,, teda obvinení sťažovatelia a PaedDr. G. T. v bode I obžaloby
iného násilím, hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a trpel, a taký trestný čin spáchali so
zbraňou ako členovia organizovanej skupiny; obvinená D. P. v bode II obžaloby na seba
previedla vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou; obvinená
PaedDr. G. T. spoločným konaním iného pozbavila osobnej slobody, čím spáchali obvinení
sťažovatelia a PaedDr. G. T. v bode I obžaloby trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1 a 2 písm. a) a písm. b) Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. účinného do 31.
decembra 2005); obvinená D. P. v bode II obžaloby trestný čin podielnictva podľa § 251
ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005); obvinená
PaedDr. G. T. v bode I obžaloby trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 ods. 1
Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005) spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.
účinného do 31. decembra 2005). Konanie na okresnom súde je vedené pod sp. zn. 30 T
112/09.
4. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 17
ods. 2 ústavy nebyť stíhaní inak, ako z dôvodov a spôsobom ustanoveným zákonom. Zásah
do označeného práva sťažovatelia vidia v tom, že na okresnom súde sú vedené dve
samostatné trestné konania, pričom v prípade trestného činu vydierania ide o totožný
skutok, ktorý je iba v obžalobe podanej na okresnom súde 21. decembra 2009 bližšie
popísaný. Tvrdia, že tým, že pred okresným súdom sú vedené dve konania pre jeden trestný
čin kladený im za vinu, je porušované ich základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy. Podľa
ich názoru ,,... zmysel, v akom sa uvedený trestný čin dáva sťažovateľom v I. a v II. rade
(obžalovaným) za vinu, je nutné vnímať ako také konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky
sú vedené jednotným zámerom a napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, sú
spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase
a predmete úkonu. Preto je nevyhnutné všetky takéto čiastkové útoky posudzovať ako jeden
trestný čin.“. Poukazujú aj na čl. 50 ods. 5 ústavy a uvádzajú, že síce nie sú stíhaní za čin,
za ktorý už boli odsúdení, ale opakovane je na nich podaná obžaloba za čin, za ktorý už na
nich obžaloba bola podaná, v čom vidia paralelné trestné stíhanie za totožný trestný čin.
5. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že
ich základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 T 112/09 porušené bolo, okresnému súdu zakázal ďalej ,,... pokračovať
v trestnom konaní proti sťažovateľom v I. a v II. rade vedenom pod sp. zn. 30 T 112/09, a to
v bode I) obžaloby pre trestný čin vydierania podľa §235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona (číslo 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005)“, a priznal im náhradu trov
konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Primárnou podmienkou na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a jej následné
meritórne prerokovanie a rozhodnutie je existencia právomoci ústavného súdu o nej
rozhodnúť. Ako totiž vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu v prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd (ľudských práv
a základných slobôd) je iba subsidiárna, t. j. ústavný súd poskytuje ochranu len
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd (vrátane práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov
a spôsobom ustanoveným zákonom) nerozhoduje iný súd. Iným súdom je pritom všeobecný
súd, ktorý v rámci svojej ústavou a zákonom zverenej právomoci môže poskytnúť
sťažovateľom ochranu pred namietaným porušením ich práv a slobôd. Ak takýto súd
existuje, jeho právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ktorý z tohto dôvodu
nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť (m. m.
II. ÚS 130/02, III. ÚS 152/03).
9. Ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Nie je
súčasťou všeobecných súdov a nemá ústavou zverenú právomoc rozhodovať v trestných
veciach, pretože toto rozhodovanie spadá do výlučnej právomoci všeobecných súdov
(čl. 142 ods. 1 ústavy). V rámci konkrétnej kontroly ústavnosti ústavnému súdu síce
prislúcha rozhodovať o individuálnych sťažnostiach namietajúcich porušenie základných
práv a slobôd, teda aj práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom ustanoveným
zákonom, avšak len za predpokladu, že tu nie je iný (všeobecný) súd, ktorý v rámci svojej
ústavnej a zákonnej právomoci môže poskytnúť ochranu v prípade namietaného porušenia
označeného práva.
10. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na sťažovateľov boli podané okresnému
súdu dve obžaloby, ktoré sa podľa názoru sťažovateľov v časti označenia skutku [§ 235
písm. c) Trestného poriadku] čiastočne kryjú. S ohľadom na nedostatok právomoci
trestného súdu neprislúcha ústavnému súdu v súčasnosti zaujať stanovisko k (i) totožnosti
skutku, (ii) k jeho právnej kvalifikácii a ani k (iii) možnosti posudzovania čiastkových
útokov ako jedného trestného činu. Odpovede na tieto otázky (ako aj všetky ďalšie potrebné
pre rozhodnutie o vine a treste sťažovateľov) môže (a musí) dať najskôr všeobecný súd.
Nedostatok právomoci ústavného súdu mu bráni v tom, aby posudzoval zákonnosť stíhania
sťažovateľov v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy skôr, ako títo v rámci svojej obhajoby prednesú
všeobecnému súdu argumenty obsiahnuté v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Z jej
obsahu je totiž zrejmé, že sťažovatelia v čase jej podania (7. január 2010) svoje sťažnostné
argumenty nepredložili okresnému súdu, na ktorom bola podaná obžaloba len
21. decembra 2009. Aj napriek tomu, že do právomoci všeobecného súdu nespadá
výslovne rozhodovať o porušení čl. 17 ods. 2 ústavy, tento je primárnym ochrancom
všetkých základných práv a slobôd, ktoré v trestnom konaní garantuje ústava. Ústavný súd
už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne
dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len
ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy
a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).
11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc na meritórne
prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti. Právomoc poskytnúť ochranu namietanému
porušeniu práva sťažovateľov podľa čl. 17 ods. 2 ústavy má okresný súd, prípadne neskôr
na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní súd
odvolací či dovolací. Ich právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, čo bolo
dôvodom odmietnutia sťažnosti. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, neprichádzalo do úvahy
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov (zákaz okresnému súdu pokračovať
v trestnom konaní, náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010