Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 323/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť D. P., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a porušenia , a

ods. 3 rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. -178 z 25. mája 2010 a uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. -207 z 30. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. augusta

2010 doručené podanie D. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Ústavná sťažnosť

podľa proti porušovaniu základných práv a

slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

podľa “, ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a porušenia , a (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -178 z 25. mája 2010 a uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. -207 z 30. apríla 2010.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa návrhy o veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne

neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa návrh na začatie konania sa Ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a .

Zo sťažnosti predovšetkým nie je zrejmé, akej veci sa týka, a chýba náležité

a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že porušovateľom základného práva alebo slobody je

krajský súd a predmetom sťažnosti je rozsudok krajského súdu č. k. -178

z 25. mája 2010 a uznesenie krajského súdu č. k. -207 z 30. apríla 2010,

pričom sťažovateľ uvedené rozhodnutia krajského súdu priložil ako prílohu k svojej

sťažnosti. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. (resp. na

súde prvého stupňa) bolo určenie práva navrhovateľa užívať byt odporkyne a konania

vedeného pod sp. zn. ( na súde prvého stupňa) určenie

výživného manželovi. Samotné odôvodnenie sťažnosti obsahuje citácie ustanovení

právnych predpisov, citácie vybraných rozhodnutí ústavného súdu a všeobecný výklad

právnych princípov (napr. princíp právneho štátu, princíp právnej istoty a spravodlivosti,

princíp rovnosti účastníkov konania a pod.). V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ poukazuje

na iné konania – konanie o rozvod manželstva sp. zn. , o zrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva sp. zn. ,

konanie sp. zn. , konanie sp. zn. a konanie sp. zn.

. Z odôvodnenia sťažnosti nie je zrejmý súvis uvedených konaní s postupom

a rozhodnutím krajského súdu v konaniach sp. zn. a

a s namietaným porušením označených základných práv a slobôd sťažovateľa. Odôvodnenie

sťažnosti obsahuje okrem toho aj všeobecné konštatovania – napr. „... to, čo som za

posledných päť rokov na súdoch v Trnave zažil, hraničí s popretím základného práva

prístupu k riadnemu súdu...“ alebo „... odmietnutie požiadavky odstrániť právnu neistotu

ohľadom manželských práv, ktorú zavinila súdna moc svojim rozporuplným postupom,

treba preto jednoznačne považovať za správanie odporujúce ústave SR...“ prípadne „...

mám právo poznať odpoveď na otázku, či je v SR možné, aby manželka – bez akejkoľvek

právnej ujmy – vyhodila manžela na ulicu, zbavila ho akéhokoľvek prospechu z manželstva

a násilným spôsobom mu bránila v uplatnení jeho základných práv...“. Sťažovateľ taktiež

namieta, že v konaní sp. zn. (sp. zn. na súde prvého stupňa)

krajský súd vyhlásil potvrdzujúci rozsudok bez toho, aby upovedomil účastníkov o čase

a mieste vyhlásenia rozsudku. Sťažnosť je formulovaná všeobecne, sťažovateľ v nej

neuvádza konkrétne a relevantné tvrdenia, ktoré by sa týkali označeného predmetu sťažnosti

a označených ustanovení , resp. označených základných práv a slobôd, ktorých

porušenie namieta. Sťažnosť ako celok je nezrozumiteľná a neumožňuje, aby ju ústavný súd

meritórne prerokoval.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v a .

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa . Vzhľadom na

kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval primerane aplikujúc ( ) ustanovenie

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010