Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 319/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., L., zastúpeného advokátkou K. A., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Kj. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2010

doručená sťažnosť P. K., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou K. A., K., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 14 Cob/34/200.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „právo na súdnu a inú právnu ochranu

sťažovateľa bolo podľa právneho názoru právneho zástupcu sťažovateľa porušené tak, že

Krajský súd v Žiline povolil zmenu účastníka konania na strane žalobcu a keď sa sťažovateľ

bránil tejto skutočnosti na Okresnom súde v Žiline, Okresný súd v Žiline sa odmietol touto

obranou sťažovateľa zaoberať“.

Sťažnosť obsahuje podrobnú právnu analýzu sťažovateľa o tom, prečo mali súdy

zamietnuť návrh na zmenu účastníka konania, podrobne sa tiež zaoberá dôvodmi, prečo

nedošlo k právoplatnej zmene majiteľa zmenky (indosácii).

Sťažovateľ následne v sťažnosti opäť uvádza, že „Krajský súd v Žiline uznesením a

Okresný súd v Žiline odmietnutím riešenia týchto skutočností porušil sťažovateľovo právo

na súdnu ochranu....

Pokiaľ ide o dodržanie lehoty 2 mesiacov podľa Z.

z. ... právny zástupca sťažovateľa má za to, že táto lehota plynie odo dňa doručenia

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol doručený dňa 30.04.2010, pretože:

a) Sťažovateľ sa bránil zmene účastníka konania tým, že sa relevantným spôsobom

vyjadril ku zmene účastníka konania,

b) Sťažovateľ sa bránil aj tým, že poukazoval na tieto skutočnosti počas opätovného

prejednávania veci na Okresnom súde v Žiline,

c) Rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka konania je rozhodnutím procesnej

povahy, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný,

d) Keďže Krajský súd v Žiline už raz o zmene účastníka konania kladne rozhodol,

sťažovateľ sa dôvodne spoliehal, že s touto zmenou účastníka konania sa vyporiada aspoň

Okresný súd v Žiline,

e) Okresný súd v Žiline len alibisticky „sklopil uši" pred rozhodnutím Krajského súd

a odmietol sa týmto zaoberať,

f) A je veľmi pravdepodobné, že na Krajskom súde v Žiline sa zmenou účastníka

konania taktiež nebudú zaoberať.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto

nález:

„Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresný súd v

Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo P. K. na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s

Slovenskej republiky.

Uznesenie Krajského súdu, v Žiline sp. zn. z 21.05.2008 o pripustení

zmeny účastníka konania, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z

19. augusta 2008 a rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 22.03.2010 zrušuje a vec

vracia Krajskému sudu v Žiline na ďalšie konanie.

P. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,31 €, ktorú sú Krajský

súd v Žiline a Okresný súd v Žiline povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho

právneho zástupcu K. A., č. ú.: ... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Sťažovateľ bol

v konaní o sťažnosti zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základných práv podľa a podľa listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Okrem toho sťažovateľ v petite sťažnosti

navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 19. augusta 2008 a rozsudok okresného súdu sp. zn. z 22. marca 2010

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

1. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. bol vydaný

rozsudok 25. januára 2007, ktorý zrušil okresný súd uznesením 19. augusta 2008

doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa 22. septembra 2009. Ďalší v poradí druhý

rozsudok v označenom konaní bol vydaný 22. marca 2010.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a žiadal zrušiť rozsudok z 22. marca 2010.

Ústavný súd pripomína, že podľa je systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne

nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych

predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.

Vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu ústavný súd uzavrel, že

vo veci sťažovateľa je tu ešte iný súd ( ), ktorý je oprávnený a povinný

rozhodovať o tom, či došlo k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa

, listiny a práva podľa dohovoru tak, ako to tvrdí

v sťažnosti, a či je potrebné zrušovať napadnutý rozsudok okresného súdu alebo rozhodnúť

iným zákonom dovoleným spôsobom.

Preto, aplikujúc tento a ,

odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie

a čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným postupom okresného súdu pre

nedostatok svojej právomoci.

2. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa čl. 46 ods. listiny a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a žiadal zrušiť

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 19. augusta 2007, ktoré bolo právnej

zástupkyni sťažovateľa doručené 22. septembra 2009.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

, ).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že namietané uznesenie krajského súdu

z 19. augusta 2008 nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2009, pričom sťažovateľ doručil

sťažnosť ústavnému súdu faxom 29. júna 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť

sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 .

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neobstojí právny názor sťažovateľa o tom, že

lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 21. mája 2008 začína plynúť od doručenia rozsudku okresného súdu z 22. marca 2010

sp. zn. , ktorý mu bol doručený 30. apríla 2010. Lehota dvoch mesiacov na

podanie sťažnosti plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa mali porušiť základné

práva alebo slobody, a nie od právoplatnosti iného rozhodnutia vydaného v predmetnom

konaní. Tento záver je zrejmý zo znenia § 50 ods. 1 písm. b) v spojení s § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Dôvody, ktoré sťažovateľ uvádza na podporu svojho právneho názoru

o počítaní a plynutí lehoty, sú irelevantné.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

Bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010