Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 316/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., L., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. S., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod

sp. zn. IV/1 Gn 165/10, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2010

doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 165/10.

Sťažovateľka uviedla, že 17. augusta 2009 podala Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) trestné oznámenie (ďalej

len ,,oznámenie“) na primátora mesta D. (ďalej len „primátor mesta“), na zamestnanca

Mestského úradu v D. (ďalej len „zamestnanec mestského úradu“) a na ďalšie osoby,

pretože sa proti nej mali dopustiť trestných činov, „... zneužitia právomoci verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1,2,3 Tr. Zák, ohovárania podľa §373 ods.1 Tr. Zák.,

poškodzovania cudzích práv podľa §375 ods.1 a 2 Tr. Zák., krivej výpovede podľa §346

ods. 1 Tr. Zák., ohovárania podľa §373 ods.1a, 2b, podvodu podľa §221 Tr. Zák, krivého

obvinenia podľa §345 ods.1,2,3“. Taktiež podala sťažnosť na niekoľkých policajtov

a prokurátorov.

Dňa 15. októbra 2009 bolo predmetné oznámenie sťažovateľky doručené Okresnej

prokuratúre Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“) a 12. novembra 2009 postupom podľa

odovzdané na vybavenie policajtovi Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Zvolen (ďalej len ,,policajt“) ako

„... podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) “.

Žiadosťou z 20. novembra 2009 adresovanou okresnej prokuratúre sa sťažovateľka

domáhala, aby jej oznámenie neprerokovával policajt zo Z., ale nezávislý vyšetrovateľ z

iného regiónu, prípadne aby šetrenie vykonala priamo prokuratúra.

Vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorý v uvedenej veci konal,

uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1089/OVK-ZV-2009 zo 7. januára 2010 podľa § 197 ods. 1

písm d) vec odmietol, pretože podľa jeho názoru nebol dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa . V uznesení

okrem iného uviedol:

„Dňa 8. 12. 2009 som obdržal spisový materiál zaevidovaný tunajším ÚJKP OR PZ

Zvolen prostredníctvom Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn.: -3 týkajúci sa

podozrenia zo spáchania prečinu krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 ods. 1

, ktorú vec oznámila M. V. písomne priamo ÚŠP GP SR. Následne som

preskúmal oznámenie M. V., v ktorom sa domáha okrem iného aj trestného postihu

primátora mesta D. Ing. j. Š. a zamestnanca mesta D. Mgr. P. L. nakoľko v konaní vedenom

na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn.: mali uviesť nepravdu o okolnosti, ktorá

má podstatný význam pre rozhodnutie, čím mali uviesť súd do omylu, na základe čoho OS

Zvolen dňa 18.3.2009 rozhodol o zamietnutí žaloby oznamovateľky. V ostatnej časti bolo

trestné oznámenie oznamovateľky vybavené osobitným prípisom, nakoľko sa jednalo

o totožné skutky oznamované tým istým oznamovateľom.

... Vyhodnotením oznámenia M. V. mám za to, že v tejto veci sa evidentne jedná

o dlhodobo pretrvávajúce občiansko-právne spory medzi oznamovateľkou a Ing. J. Š. a

spol.

... Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteným skutočnostiam, vyhodnoteným v

jednotlivosti ako aj v súhrne, mám za to, že v tomto konkrétnom prípade nič nenasvedčuje

tomu, že by došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu krivá výpoveď a krivá

prísaha podľa a ani iného trestného činu uvedeného v tomto

zákone, a nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2 rozhodol som tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.“

Sťažnosť, ktorú sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu vyšetrovateľa podala

21. januára 2010, bola uznesením okresnej prokuratúry č. k -12 z 27. januára

2010 zamietnutá ako nedôvodná podľa . Prokurátor

okresnej prokuratúry v uznesení ako neopodstatnené hodnotil aj tvrdenie sťažovateľky

spočívajúce v nerozhodnutej námietke zaujatosti a uviedol:

„Vo vyšetrovacom spise sa nachádza uznesenie prvého zástupcu riaditeľa KR PZ

Banská Bystrica č.p. -7009 zo dňa 30.11. 2009, ktorým postupom podľa § 23

ods. 1 rozhodol o neodňatí trestnej veci vedenej na základe oznámenia M. V.

Okresnému riaditeľstvu PZ vo Zvolene.“

Sťažovateľka sa následne 10. februára 2010 obrátila na generálnu prokuratúru

s návrhom na postup podľa , podľa ktorého generálny

prokurátor Slovenskej republiky zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta,

ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, pričom

porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo

veci.

Na podanie sťažovateľky reagovala Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajská prokuratúra“) listom č. k. -6 z 22. februára 2010, v ktorom uviedla, že

„... podanie sťažovateľky označené ako návrh na postup podľa

posudzujúc ho podľa jeho obsahu, je podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu

policajta a dozorujúceho prokurátora v zmysle a nasl.

o prokuratúre v platnom znení“.

Krajská prokuratúra po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu

dospela k záveru, že tak postup vyšetrovateľa, ako aj postup dozorujúceho prokurátora

okresnej prokuratúry bol zákonný a správny. Zároveň sťažovateľke oznámila, že jej podnet

považuje za nedôvodný, a upovedomila ju o jeho odložení bez ďalších opatrení.

Sťažovateľka sa podaním z 5. marca 2010 obrátila na generálnu

prokuratúru domáhajúc sa poskytnutia informácie o postupe podľa § 363 ods. 1

a výkladu tohto ustanovenia. Generálna prokuratúra sťažovateľke listom

č. k. IV/1 Gn 165/10-6 z 15. marca 2010 v nadväznosti na podanie z 5. marca 2010

oznámila, že „... pokiaľ sa týmto podaním domáhate výkladu aplikácie ustanovenia § 363

, Vašej požiadavke zo strany prokuratúry nemožno vyhovieť.

S poukazom na ust. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov, prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom

ani iným, fyzickým osobám.“.

Sťažovateľka sa opakovaným podnetom z 29. marca 2010 opakovane obrátila na

generálnu prokuratúru, v ktorom vyjadrila svoju nespokojnosť s rozhodnutím orgánov

činných v trestnom konaní v súvislosti s vybavením jej oznámenia zo 17. augusta 2009.

Generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľky bez prijatia ďalších opatrení

odložila. Sťažovateľka nesúhlasí so spôsobom vybavenia jej opakovaného podnetu

generálnou prokuratúrou a ani s jej stanoviskom vo veci. Vo svojej sťažnosti uvádza:

«Trestným oznámením na primátora D. Š. pre zneužitie právomoci verejného činiteľa

a ďalších adresovaným Úradu špeciálnej prokuratúry GP dňa 17. augusta 2009 som sa

domáhala ochrany touto formou, nakoľko môj priamy nadriadený J. Š. a zamestnanec MsÚ

P. L. dosiahli verejnou kriminalizáciou bezúhonnej osoby pred poslancami Mestského

zastupiteľstva moje okamžité odvolanie z funkcie riaditeľky D. a následné vyhodenie z

práce. Súčasťou môjho trestného oznámenia bola sťažnosť na policajtov a prokurátorov

v B. kraji a žiadosť, aby sa vyšetrovanie môjho trestného oznámenia nekonalo v BBSK, ani

ľuďmi, ktorí majú príbuzenský alebo iný blízky vzťah k osobám, ktoré som v trestnom

oznámení menovala.

ÚŠP GP postúpil moje trestné oznámenie na KP v Banskej Bystrici, tá ho odstúpila

na OP vo Zvolene. Dňa 12.11.2009 ma námestník okresnej prokurátorky vyrozumel, že

moje trestné oznámenie „odovzdal na vybavenie policajtovi OR PZ, ÚJKP Zvolen ako

podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa 326 ods. 1 písm. a/

Tr. zákona". Na moju žiadosť z 20.11.2009, „aby moje trestné oznámenie neprejednával

policajt zo Zvolena, ale nezávislý vyšetrovateľ z iného regiónu, prípadne, aby šetrenie

vykonala priamo prokuratúra“, námestník okresnej prokurátorky vo Zvolene dodnes

nereagoval.

Uznesením vyšetrovateľa PZ vo Zvolene ČVS: ORP-1089/OVK-ZV-2009 zo 7.1.2010

bolo moje trestné oznámenie podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona odmietnuté. Moja sťažnosť

podaná proti tomuto uzneseniu bola Uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen z 27.1.2010

zamietnutá ako nedôvodná. Môj návrh na postup podľa , ktorý som proti

tomuto uzneseniu prokurátora podala na Generálnu prokuratúru SR 10.2.2010, postúpila

Generálna prokuratúra Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Krajská prokuratúra mi

listom z 22.3.2010 oznámila, že môj podnet odložila ako nedôvodný. Preto som 29.3.2010

podala na Generálnu prokuratúru sťažnosť proti rozhodnutiu Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici s tým, aby rozhodnutia, ktoré som namietala, boli zrušené a bolo

pokračované vo veci. Generálna prokuratúra SR „upovedomením o vybavení" z 21.5.2010

mi oznámila, že podnet odkladá bez prijatia ďalších opatrení.

S týmto stanoviskom nesúhlasím a preto som nútená domáhať sa nápravy týmto

návrhom, ktorý je podaný včas, nakoľko konečné rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR

(upovedomenie o vybavení) mi bolo doručené 31.5.2010.

... Dodržiavanie ustanovenia SR sa v takomto prípade vzťahuje

na orgány činné v prípravnom konaní (polícia a, najmä, prokurátor).

V mojom prípade však tieto orgány štátnej moci nepostupovali tak, aby chránili moje

základné ľudské práva, porušenie ktorých uvádzam.»

Na základe uvedenej argumentácie a skutkových okolností sa sťažovateľka v konaní

pred ústavným súdom domáhala, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:

„Generálna prokuratúra SR v konaní vedenom pod sp.zn. IV/1Gn 165/10 porušila

základné právo M. V. na ochranu práva podľa SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory orgánov verejnej moci. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych

predpisov s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Posúdenie veci orgánom verejnej moci sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu orgánu verejnej moci by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , ,

).

Základné právo na súdnu a inú právu ochranu podľa zaručuje, že

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich základných práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu [ a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , a ).

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že generálna prokuratúra v konaní o opakovanom

podnete vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 165/10 porušila jej základné právo na inú právnu

ochranu podľa .

Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na opakovaný podnet

sťažovateľky, v ktorom vyjadrila nespokojnosť s rozhodnutím a konaním orgánov činných

v trestnom konaní a orgánov prokuratúry primeraným a zákonným spôsobom reagovať.

Túto povinnosť generálna prokuratúra splnila tým, že v liste sp. zn. IV/1 Gn 165/10

z 21. mája 2010 označenom ako „... upovedomenie o vybavení...“ zaujala toto stanovisko

k opakovanému podnetu sťažovateľky:

„Po podrobnom oboznámení sa s Vašimi podaniami, ako aj preskúmaní kompletného

na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, som sa s postupom a rozhodnutím orgánov

činných v tejto trestnej veci v celom rozsahu stotožnila. Vyšetrovateľ svoj postup skutkovo

a právne vyčerpávajúco odôvodnil. So skutkovými a právnymi závermi, o ktoré svoje

rozhodnutie oprel, zhodne s podriadenými prokurátormi súhlasím, pretože tieto

jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania a sú v súlade so zákonom.

Vaše námietky, uvedené v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich

v priebehu vyšetrovania i v pôvodnom podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne

zaoberala, vo svojom vybavení na ne reagovala a v konečnom dôsledku sa s nimi

bezozbytku vyrovnala. Ak napriek tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec

neuvádzate žiadne nové skutočnosti, potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu

polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované

vybavenie.

Vo svojich podaniach uvádzate, že Mgr. P. L. a Ing. J. Š. sa dopustili trestného činu

tým, že na súde Vás označili ako páchateľku trestných činov a tým Vás úmyselne

kriminalizujú nepravdivými údajmi, ktoré sami vykonštruovali v úmysle spoločensky,

morálne, eticky a fyzicky Vás znemožniť. Keďže, podľa Vás, tam uvedené skutočnosti sa

nezakladajú na pravde, dopustili sa tým protiprávneho konania.

Nad rámec dôvodov uvádzaných v citovanom vybavení prokurátora Krajskej

prokuratúry Banská Bystrica považujem za potrebné uviesť, že nie je úlohou orgánov

činných v trestnom konaní prešetrovať pomery a medziľudské vzťahy v meste D., rovnako

ako riešiť prípadné pracovnoprávne spory medzi Vami a mestom D. Polícia ani

prokuratúra nemôže zasahovať prostriedkami trestného práva do riešenia osobných sporov,

pokiaľ prípadné z nich plynúce konflikty neprekročia hranicu trestnoprávnej zodpovednosti

svojou intenzitou a následkami. Na druhej strane nemôžu neprihliadať na skutočnosti

preukázané listinnými dôkazmi. Dôkazy vyhodnocujú jednotlivo a v ich súhrne, tak ako im

to ukladá zákon v ust. .

Na preverenie Vášho trestného oznámenia boli do spisu zadovážené takéto dôkazy,

najmä občiansko-právne rozhodnutia Okresného súdu Zvolen i Krajského súdu Banská

Bystrica, z ktorých je evidentné, že v tomto štádiu občianskeho konania, v ktorom ste

žalobca, neboli zatiaľ vykonané také objektívne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vo veci

vykonať právny záver, že svedkovia Ing. Š. a Mgr. L. o Vašej osobe vypovedali nepravdu

alebo cielene úmyselne zamlčali podstatné okolnosti.

Orgány činné v trestnom konaní v takomto štádiu občiansko-súdneho konania

nemôžu tento súd suplovať a za neho vykonávať dôkazy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili

pravdivosť výpovedí uvedených svedkov. V rámci občiansko-súdneho konania na ochranu

osobnosti bude Vašou povinnosťou uniesť dôkazné bremeno, čo znamená, že budete

navrhovať všetky dôkazy, ktorými je možné v procese dokazovania zistiť stav veci. Tieto

dôkazy súd následne vyhodnotí z hľadiska ich hodnovernosti, pričom obzvlášť citlivo musí

skúmať ich pravosť a celistvosť.

Napokon dodávam, že v rámci civilného konania má každá zo strán právo

prezentovať svoje názory na pomery protistrany a navrhovať vypočutie svedkov, ktoré

dôkazy sú overiteľné ďalšími druhmi dôkazov (listinné dôkazy, výpovede iných svedkov).

Svedecká hodnota týchto názorov, hoci poskytujúca istú orientáciu v prejednávanej veci, nie

je absolútna a nemôže mať jediný vplyv na meritórne rozhodnutie súdu.

Úmyselné zavinenie ako jeden z predpokladov trestného činu krivej výpovede je

potrebné obzvlášť starostlivo posudzovať najmä v situácii, keď sa svedkovia vyjadrujú

v rámci prebiehajúceho občianskoprávneho sporu navyše v subjektívnom presvedčení

o pravdivosti svojich tvrdení, ktorými protiargumentovali vo vzťahu ku skutočnostiam

predloženým súdu druhou stranou sporu. Na vyjadrenie argumentov ku protinávrhu druhej

strany majú ako účastníci konania zákonné právo, ktoré im nemôže byť odňaté.

S poukazom na vyššie konštatované Váš opakovaný podnet odkladám bez prijatia

ďalších opatrení.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre v znení neskorších

predpisov).“

Ústavný súd po posúdení obsahu upovedomenia o vybavovaní opakovaného podnetu

sťažovateľky dospel k záveru, že sťažovateľke na základe jej opakovaného podnetu

z 29. marca 2010 generálna prokuratúra podrobne vysvetlila postup orgánov činných

v trestnom konaní a orgánov prokuratúry v súvislosti s vybavením jej trestného oznámenia.

Rovnako podrobne jej bolo vysvetlené z akých dôvodov nemohlo u sťažovateľkou

označených osôb dôjsť k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty

trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého sa mali tieto osoby podľa

sťažovateľky dopustiť.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a listín vzťahujúcich sa na konanie generálnej

prokuratúry vedené pod sp. zn. IV/1 Gn 165/10 nezistil žiadne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné vysloviť záver o nedostatočnom preskúmaní opakovaného podnetu

sťažovateľky generálnemu prokurátorovi alebo označiť napadnuté konanie za

neodôvodnené alebo arbitrárne.

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu nejestvuje ani taká príčinná

súvislosť medzi základným právom sťažovateľky podľa a konaním

generálnej prokuratúry, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení sťažovateľkou

označeného práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti navyše pripomína, že sťažovateľka mala právo na

riadne vybavenie opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, pričom za porušenie základného práva nemožno

považovať odloženie podnetu ako nedôvodného (). V súvislosti s podaním

trestného oznámenia ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej

právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd

(, ).

V nadväznosti na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010