Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 369/2010
PDF · 153.49 KB
No categories available
II. ÚS 369/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 7 CoP 359/09-79 z 29. apríla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta
2010 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 CoP 359/09-79 z 29. apríla 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Okresný súd Košice-okolie rozhodol v právnej
starostlivosti súdu o maloleté deti(...) rozsudkom zo dňa 3. 9. 2009 č. k. 4P/91/2008-61
o mojej vyživovacej povinnosti ako otca voči maloletým deťom tak, že zvýšil výživné(...)
počnúc dňom 2. 12. 2008 do budúca a dlžné výživné za obdobie december 2008 až august
2009 v celkovej výške 782,08 € mi povolil splácať v splátkach. S navrhovanou výškou
výživného tak, ako ju predniesla matka, som nesúhlasil z dôvodu mojich osobných a
finančných pomerov a očakával som, že súd zváži zárobkové možnosti a schopnosti ako aj
majetkové pomery oboch rodičov a vo veci rozhodne.
Po vyhlásení rozsudku som prejavil nespokojnosť uviedol som sudcovi, že moja
finančná situácia mi nedovoľuje splácať súdom určené výživné, uviedol som, že sa odvolám,
pamätám si, že mi sudkyňa poradila, aby som požiadal banku o zníženie splátok
hypotekárneho úveru. Až prevzatím písomného vyhotovenia rozsudku som zistil z obsahu
poučenia, že som sa vzdal odvolania. Pretože žiaden takýto právny úkon z mojej strany na
pojednávaní nebol urobený, podal som dňa 29. 9. 2009 proti vyššie uvedenému rozsudku
odvolanie.
V odvolaní som odvolaciemu súdu vysvetlil, že po vyhlásení rozsudku som prehlásil,
že sa odvolám a na zastupovanie si zvolím právneho zástupcu. Keď mi bola podaná
zápisnica o pojednávaní, ja som ju podpísal, bol som v domnienke, že podpisujem zápisnicu
o priebehu pojednávania, a nie vzdanie sa odvolania. Pripustil som to, že som si možno
nevšimol text o vzdaní sa práva odvolania a podpísal som takýto text v domnienke, že
podpisujem zápisnicu o priebehu pojednávania. (...)
Porušovateľ odmietol odvolanie, ktoré som podal proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie č. k. 4 P 91/2008-61, ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nieje
oprávnený v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Tvrdím, že porušovateľ vychádzal z nesprávneho názoru, že boli splnené predpoklady
ust. § 207 ods. 1 písm. b) OSP, ktoré hovoria o tom, že vzdať sa odvolania možno len voči
súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (...)
Súd sa nezaoberal vzdaním sa odvolania ako jednostranným procesným úkonom
adresovaným súdu, ktorým účastník konania dáva najavo svoju vôľu vzdať sa práva
odvolania. Tento procesný úkon účastníka súd nevykladal v zmysle § 3 OSP, podľa ktorého
má každý právo na súdnu ochranu v medziach zákona a ďalej nezisťoval skutočnú vôľu
konajúceho pri použití výkladových pravidiel podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka.
Použitie výkladových pravidiel môže smerovať len k tomu, aby obsah právneho úkonu
vyjadrený slovami bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe urobenia
právneho úkonu a či ja som vôbec bol jednostranný právny úkon ako je vzdanie sa práva
odvolania účastníka konania vyjadrený mnou slovami. Som toho názoru, že súd sa mal
oboznámiť so stanoviskami a prednesmi, ktoré som vykonal v súdenom prípade, a zistiť tak
celkový môj postoj k návrhu matky na zvýšenie výživného(...)
To, že som podpísal text vzdania sa práva odvolania dobrovoľne, a že som mal
možnosť sa s ním vopred oboznámiť, neznamená, že z mojej strany došlo k účinnému
vzdaniu sa odvolania. Odvolania som sa nevzdal písomne ani ústne do protokolu, pretože
podľa záveru súdu ja som podpísal text, s ktorým som mal možnosť sa vopred oboznámiť. Ja
som nespochybňoval svoj podpis, pripúšťal som, že tento text tam možno bol, ale ja som bol
v domnienke, že podpisujem zápisnicu o pojednávaní tak, ako keď som pred iným štátnymi
orgánmi a z rokovania sa dáva podpísať účastníkom zápisnica o priebehu rokovania. Keď
som podpísal obsah zápisnice z pojednávania a s jej obsahom som sa stotožnil, neznamená
to, ako uzatvára krajský súd, že som sa účinne vzdal práva odvolania.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní návrhu rozhodol uznesením, ktorým by prijal sťažnosť na ďalšie konanie
a následne vydal tento nález:
„Napadnutým uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 4. 2010 č. k.
7 CoP/359/2009-79 bolo porušené základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP/359/2009-79 zo dňa 29. 4. 2010
sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 300,- €, ktoré je
porušovateľ povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti nálezu.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy tohto konania do dvoch mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“
Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 CoP 359/09-79 vyplýva, že odvolanie sťažovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č. k. 4 P 91/08-61 z 3. septembra 2009 bolo
odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu podania
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po oboznámení sa so súdnym
spisom zo zápisnice o pojednávaní z 3. septembra 2009 zistil, že po vyhlásení rozsudku,
jeho zdôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prítomní účastníci (navrhovateľ –
matka, odporca – otec a kolízny opatrovník) sa vzdali práva na odvolanie proti všetkým
výrokom vyhláseného rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi v prílohe zápisnice
o pojednávaní. V odvolaní odporca uviedol, že od začiatku konania nesúhlasil so zvýšením
výživného z dôvodu, že mu to neumožňujú jeho osobné a finančné pomery, a žiaden právny
úkon z jeho strany na pojednávaní, ktorým by sa vzdal odvolania, urobený nebol. Tvrdil, že
podpisoval zápisnicu o pojednávaní v domnienke, že podpisuje zápisnicu o priebehu
pojednávania, avšak text o tom, že sa vzdáva odvolania, tam podľa neho nebol.
Z prílohy zápisnice o pojednávaní z 3. septembra 2009, ktorej výlučným obsahom je
text o tom, že sa účastníci vzdávajú práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku,
krajský súd vyvodil, že odporca sa vzdal práva podať odvolanie, čo potvrdil svojím
podpisom. Tento dispozičný úkon urobil po vyhlásení rozsudku a bol vykonaný voči súdu,
preto bol urobený platne. Krajský súd nemal dôvod spochybňovať postup súdu prvého
stupňa na pojednávaní, pretože účastníci sa mali možnosť vopred oboznámiť s obsahom
prílohy zápisnice o pojednávaní a svojimi podpismi dali dobrovoľne najavo, že sa s jej
obsahom stotožňujú.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,
Podľa názoru ústavného súdu nemožno úvahy krajského súdu týkajúce sa podania
odvolania neoprávnenou osobou v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne, ale ani za
zjavne neodôvodnené. Krajský súd dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlil svoj
právny názor, podľa ktorého došlo v konaní pred prvostupňovým súdom zo strany
sťažovateľa k vzdaniu sa práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku.
Akokoľvek to môže znieť prísne, ani v danom prípade nie je možné neuplatniť
zásadu neznalosť práva neospravedlňuje. Aj právnemu laikovi musí byť zrejmé, aké
následky bude mať skutočnosť, ak niečo podpisuje, keď sa niečoho „vzdá“
a ospravedlňovanie sa tým, že „som si možno nevšimol text o vzdaní sa práva odvolania“,
nie je na mieste. Ústavný súd nemôže byť orgánom, ktorý by skúmal okolnosti a motiváciu
sťažovateľa, za ktorých sa svojho práva na podanie odvolania vzdal. Pokiaľ krajský súd
uvedeným spôsobom interpretoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
a odmietol sťažovateľovo odvolanie, žiadnym spôsobom nezasiahol do jeho ústavne
zaručeného práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2010