Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 336/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. H., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP

452/OEK-B2-2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010

doručená sťažnosť Ing. D. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave II (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

ORP 452/OEK-B2-2008.

Sťažovateľka odôvodnila svoju sťažnosť tým, že 14. mája 2008 podala trestné

oznámenie, na základe ktorého „dňa 30.07.2008 bolo vznesené obvinenie pre prečin

podvodu podľa , , avšak napriek tomu, že ide

o pomerne nenáročnú vec, vyšetrovanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Vzhľadom na

to, že od podania trestného oznámenia uplynuli 2 roky a vyšetrovateľ vo veci nekonal

plynule, je mi znemožnená možnosť, aby súd vo svojom rozsudku uložil obvinenému

povinnosť uhradiť mi vzniknutú škodu. Vyšetrovanie trvá neúmerne dlho aj napriek

skutočnosti, že každý mesiac som urgovala vyšetrovateľa, aby vyšetrovanie bolo čo najskôr

ukončené.“.

Sťažovateľka tvrdí, že konanie „vedené na OR PZ v Bratislave II pod spisovou

značkou ORP-452/OEK-B2-2008 nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania trestnú

vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú“. Taktiež poukazuje

na skutočnosť, že na vzniku prieťahov v predmetnom konaní sa nijakým spôsobom

nepodieľala, keďže vyšetrovateľovi „som predložila všetky dôkazy, takisto sa mesačne

snažím urgovať skončenie veci u vyšetrovateľa“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento

„rozsudok“:

„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli porušené postupom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II

v prípravnom trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-452/OEK-B2-

2008.

Ústavný súd prikazuje OR PZ v Bratislave II, aby v prípravnom trestnom konaní

vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-452/OEK-B2-2008 konal bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. D. H. primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1.800,- EUR (slovom: tisícosemsto EUR), ktoré je povinné Okresné riaditeľstvo PZ

v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva

PZ v trestnej veci sťažovateľky, v ktorej vystupuje ako poškodená. Ústavný súd k tomu

uvádza:

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či

sťažovateľ využil v súlade s všetky právne prostriedky

na ochranu týchto práv.

Podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby

bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky

vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez

meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri

plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich

vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že tak , ako aj zákon o prokuratúre poskytuje

sťažovateľke účinné právne prostriedky nápravy, ktorými sa mohla domáhať preskúmania

zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ, ktorý namieta porušenie

svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom

konaní v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby, prípadne po vrátení veci na

došetrenie), je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a

účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie

prieťahov vo vyšetrovaní (podľa ), ako aj prostriedky podľa

až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné

opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2

(napr. , ).

Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani netvrdila, že by podala žiadosť v zmysle

, resp. podnet či opakovaný podnet v zmysle až zákona

o prokuratúre, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jej sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietnutá pre

neprípustnosť ( v spojení s ). Odmietnutie

tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať

prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa , pokiaľ by

v prebiehajúcom trestnom konaní dochádzalo k prieťahom, avšak iba za predpokladu

splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred

ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľka účinne využila iné dostupné právne

prostriedky na ochranu svojich práv.

Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovateľka nebola pri podaní ústavnej sťažnosti

zastúpená splnomocneným advokátom ani nepožiadala ústavný súd o jeho ustanovenie, čo

v zmysle umožňuje odmietnuť jej sťažnosť aj z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010