Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 336/2010
PDF · 151.94 KB
No categories available
III. ÚS 336/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. H., B., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP
452/OEK-B2-2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010
doručená sťažnosť Ing. D. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave II (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
ORP 452/OEK-B2-2008.
Sťažovateľka odôvodnila svoju sťažnosť tým, že 14. mája 2008 podala trestné
oznámenie, na základe ktorého „dňa 30.07.2008 bolo vznesené obvinenie pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, avšak napriek tomu, že ide
o pomerne nenáročnú vec, vyšetrovanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Vzhľadom na
to, že od podania trestného oznámenia uplynuli 2 roky a vyšetrovateľ vo veci nekonal
plynule, je mi znemožnená možnosť, aby súd vo svojom rozsudku uložil obvinenému
povinnosť uhradiť mi vzniknutú škodu. Vyšetrovanie trvá neúmerne dlho aj napriek
skutočnosti, že každý mesiac som urgovala vyšetrovateľa, aby vyšetrovanie bolo čo najskôr
ukončené.“.
Sťažovateľka tvrdí, že konanie „vedené na OR PZ v Bratislave II pod spisovou
značkou ORP-452/OEK-B2-2008 nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania trestnú
vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú“. Taktiež poukazuje
na skutočnosť, že na vzniku prieťahov v predmetnom konaní sa nijakým spôsobom
nepodieľala, keďže vyšetrovateľovi „som predložila všetky dôkazy, takisto sa mesačne
snažím urgovať skončenie veci u vyšetrovateľa“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento
„rozsudok“:
„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd boli porušené postupom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II
v prípravnom trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-452/OEK-B2-
2008.
Ústavný súd prikazuje OR PZ v Bratislave II, aby v prípravnom trestnom konaní
vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-452/OEK-B2-2008 konal bez zbytočných
prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. D. H. primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.800,- EUR (slovom: tisícosemsto EUR), ktoré je povinné Okresné riaditeľstvo PZ
v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva
PZ v trestnej veci sťažovateľky, v ktorej vystupuje ako poškodená. Ústavný súd k tomu
uvádza:
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či
sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky
na ochranu týchto práv.
Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby
bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky
vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez
meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich
vykoná iný podriadený prokurátor.
Z uvedeného vyplýva, že tak Trestný poriadok, ako aj zákon o prokuratúre poskytuje
sťažovateľke účinné právne prostriedky nápravy, ktorými sa mohla domáhať preskúmania
zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ, ktorý namieta porušenie
svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom
konaní v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby, prípadne po vrátení veci na
došetrenie), je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a
účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie
prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31
až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné
opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2
Trestného poriadku (napr. III. ÚS 365/04, I. ÚS 361/09).
Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani netvrdila, že by podala žiadosť v zmysle
§ 210 Trestného poriadku, resp. podnet či opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jej sťažnosť pri
jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre
neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Odmietnutie
tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať
prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ by
v prebiehajúcom trestnom konaní dochádzalo k prieťahom, avšak iba za predpokladu
splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred
ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľka účinne využila iné dostupné právne
prostriedky na ochranu svojich práv.
Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovateľka nebola pri podaní ústavnej sťažnosti
zastúpená splnomocneným advokátom ani nepožiadala ústavný súd o jeho ustanovenie, čo
v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde umožňuje odmietnuť jej sťažnosť aj z dôvodu
nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010